Nočný svet ★Pavilón s tlmeným svetlom pre zvieratá aktívne v noci. Medzi nočnými druhmi lodžskej zoo sú galága senegalské s obrovskými očami, ktorým sa pre zvuky podobné plaču bábätka hovorí deti buše, a kaloně egyptské, netopiere živiace sa ovocím. Dajte očiam chvíľku, nech si zvyknú na šero.
Akvárium ★Akvárium v staršej časti zoo má 22 nádrží: 20 so sladkovodnými rybami a 2 morské. Po rekonštrukcii ho znovu otvorili v apríli 2015. Plávajú tu okrem iného piraně a ďalšie ryby z riek Južnej Ameriky. Prvú stálu expozíciu rýb otvorila lodžská zoo už v roku 1956.
Slony indické ★Slony indické majú v Orientariu výbeh s rozlohou 2000 m² s bazénom, kde okno umožňuje pozorovať kúpajúce sa zvieratá spod vody, a za pekného počasia aj vonkajší výbeh s dvoma bazénmi a vodopádmi. Najľahšie spoznáte Aleksandra: má len jeden kel a podľa zoo je najväčším a najstarším slonom tohto druhu v Európe.
Surikaty ★Surikaty žijú v skupinách v suchých oblastiach južnej Afriky. Keď skupina hľadá potravu, aspoň jedna surikata stojí na stráži na najvyššom mieste a varuje ostatné zvukom, ktorý zodpovedá druhu nebezpečenstva. Dospelé učia mláďatá loviť dokonca aj škorpióny a vodu získavajú hlavne z vlhkých koreňov a hľúz.
Žirafinec ★Žirafinec s veľkým trávnatým výbehom postavili k 50. výročiu zoo, v roku 1988. Žijú tu žirafy Rothschildove, ktoré spoznáte podľa škvŕn so svetlým okrajom, tmavnúcich smerom do stredu. Žirafa má fialovomodrý jazyk dlhší ako 50 cm, ktorým trhá listy. V prírode zostáva približne 1500 dospelých žiráf tohto poddruhu.
Levy indické ★Levy indické sú o niečo menšie ako africké a na slobode ich žije len približne 890, v lese Gir a jeho okolí v Indii. Lodžská zoo ako prvá v Poľsku priviezla levy indické, v roku 1996. Ich výbeh leží vedľa pavilónu veľkých mačiek, ktorý zoo postavila v roku 1968.
Tigre sumatrianske ★Tiger sumatriansky je najmenší žijúci poddruh tigra a je kriticky ohrozený vyhynutím. Má mimoriadne tmavé, husté pruhy a výrazné bokombrady a medzi prstami má blany, ktoré mu pomáhajú plávať. Korisť skrýva pod lístie alebo ju topí vo vode, aby jej pach neprilákal iné šelmy.
Pandy červené ★Pandy červené, nazývané aj malé, sa do lodžskej zoo vrátili po viac ako 30 rokoch. Žije tu pár Ofelia a Otello. Napriek menu nie sú blízko príbuzné s pandou veľkou, hoci tiež majú rady bambus. V lodžskej zoo majú pandy komentované kŕmenia, počas ktorých ich najlepšie vidno v pohybe.
Pavilón Austrálie ★Pavilón a výbehy zvierat z Austrálie a Novej Guiney: kengúr červených, emu a kazuárov prilbových. Kengury červené patria k najväčším vačkovcom, skočia do diaľky až 9 m a novonarodené mláďa je veľké ako zrnko fazule. Kazuáre sa v zoo rozmnožujú zriedka, ale v Lodži sa mláďatá vyliahli v rokoch 2014 a 2016.
Medvede malajské, vonkajší výbeh ★Vonkajší výbeh medveďov malajských pri južnej časti Orientaria. Tieto nevelké medvede trávia veľa času v korunách stromov, preto ich hľadajte aj vysoko na konštrukciách. Pochádzajú z tropických lesov Ázie, kde ich ohrozuje výrub lesov a pytliactvo.
Gaviály sundské ★Gaviály sundské majú dlhú, úzku papuľu, skvelú na chytanie rýb, a žijú v močiaroch Malajzie a Indonézie. Lodžský samec Kraken meria 5,15 m a jeho partnerka Penelopa je približne o 2 m kratšia. Podľa zoo je to najväčší pár tohto druhu v Európe. V Poľsku ich môžete vidieť len tu, na súši alebo pod vodou cez sklo.
Orangutany sumatrianske ★Jediné orangutany sumatrianske v Poľsku žijú hneď vedľa krokodílov, okrem iného samica Ketawa a jej synček Senyum. Dospelé samce majú mohutné lícne laloky a každý večer si všetky orangutany stavajú hniezdo na spanie. 1. apríla 2026 Ketawa porodila synčeka, prvého orangutana sumatrianskeho narodeného v Poľsku.
Pavilón tapírov ★Žijú tu tapíry juhoamerické, jedny z najväčších bylinožravcov Južnej Ameriky. Hoci postavou pripomínajú ošípané, sú príbuznými koní a nosorožcov a horná pera s nosom u nich tvorí krátky, pohyblivý chobot. Na pláne zoo je vedľa pavilónu vyznačený aj výbeh kapybar, najväčších hlodavcov sveta.
Tučniaky okuliarnaté ★Tučniaky okuliarnaté pochádzajú z pobreží južnej Afriky, takže nepotrebujú ľad. Každý má vlastný vzor čiernych škvŕn na hrudi, podľa ktorého sa vtáky navzájom spoznávajú, a pre hlasný krik sa im niekedy hovorí oslie tučniaky. V lodžskej zoo žije skupina týchto tučniakov od roku 2015. V prírode ich počet za sto rokov klesol o 98 %.
Lemury kata ★Lemury kata pochádzajú z Madagaskaru a ľahko ich spoznáte podľa chvosta s čiernobielymi krúžkami. Tlupu vedie najväčšia a najsilnejšia samica, ktorá hľadá miesta na kŕmenie a na nocovanie. Jedia hlavne ovocie, listy a semená. Ich počet v prírode za posledných 30 rokov dramaticky klesol.
Južná AmerikaPavilón zvierat z Južnej Ameriky pri severnom okraji výbehu slonov. Podľa plánu zoo tu žijú okrem iného leňochody, tamanduy a kuandu a vedľa nich vydry obrovské, najväčšie vydry sveta, jediné v Poľsku. Vydry obrovské žijú v rodinách, kde starší súrodenci pomáhajú s mladšími, a denne zjedia 3 až 5 kg rýb.
Opičí hájPavilón drobných opíc z Južnej Ameriky, okrem iného tamarínov a levíkov. Tieto malé primáty žijú v rodinných skupinách a levíky vďačia za svoje meno zlatej hrive okolo hlavy. Hľadajte ich na konároch a lanách, pretože sú veľmi obratné a málokedy dlho sedia na jednom mieste.
Pavilón AfrikaPavilón afrických zvierat v západnej časti zoo. Na pláne zoo je hneď vedľa vyznačený výbeh kudu malých, štíhlych antilop z východnej Afriky so svetlými pruhmi na bokoch. Samce majú dlhé, špirálovito stočené rohy. Neďaleko sú aj výbehy vari červených z Madagaskaru a orliakov.
Hrošíky liberijskéHrošíky liberijské pochádzajú z lesov západnej Afriky. Sú dvakrát menšie a sedemkrát ľahšie ako hrochy obojživelné, žijú samotársky alebo v malých skupinách a jedia paprade, listy a opadané plody. Vedci ich opísali až v 19. storočí a v prírode ich zostáva menej ako 3000.
Kotuly veveričieKotuly sú malé, veľmi čulé opice z lesov Južnej Ameriky. Pre sfarbenie hlavy sa im po poľsky niekedy hovorí umrlčie hlavičky. Žijú v hlučných skupinách, v prírode často spolu s malpami, a jedia hmyz, plody, semená, listy a kvety. Majú vlastný pavilón s výbehom v strednej časti zoo.
Hulmany posvätnéHulmany posvätné sú sivé opice s čiernymi tvárami z Indie a okolia, ktoré vďačia za svoje meno Hanumanovi, hinduistickému božstvu v podobe opice. Žijú v skupinách až so 100 jedincami a jedia listy a mladé výhonky. Podľa zoo sú lodžské hulmany jedinými zástupcami tohto druhu v Poľsku. Žijú vo vonkajšom výbehu Orientaria.
Gibony žltolíce, vonkajší výbehVonkajší výbeh gibonov pri Orientariu, v susedstve hulmanov. Gibony sa živia hlavne plodmi, listami a mladými výhonkami a páry sa dorozumievajú hlasným spevom, ktorý sa nesie ďaleko. Hľadajte ich vysoko na konštrukciách, pretože takmer celý čas trávia nad zemou.
Vydra riečnaVydra riečna žije aj pri poľských riekach a jazerách, hoci je u nás vzácna. Výborne pláva a potápa sa, loví hlavne ryby a nory má často so vchodom ukrytým pod vodou. Komora, v ktorej odpočíva, však leží nad hladinou a zostáva suchá. Už pred viac ako tisíc rokmi cvičili vydry na lov rýb.
ViváriumBudova, v ktorej žijú obojživelníky a plazy, okrem iného pestro sfarbené pralesničky a listovnice z lesov Južnej Ameriky. Ich farby varujú predátorov, že sú jedovaté. Iné zvieratá majú naopak maskovacie sfarbenie, preto sa oplatí chvíľu postáť pri každom teráriu a hľadať ich medzi konármi a listami.
BinturongyBinturongy sú nočné zvieratá z lesov juhovýchodnej Ázie z čeľade cibetkovitých. Šplhajú pomocou chápavého chvosta a ich pach pripomína popcorn. Lodžská zoo ako prvá priviezla tento druh do Poľska a v roku 2019 sa tu narodilo mláďa binturonga. Expozícia binturongov je na podlaží 0 budovy Orientaria.
Gibony žltolíceGibony žltolíce pochádzajú z lesov Vietnamu, Laosu a Kambodže. Pohybujú sa hojdaním na dlhých rukách z konára na konár a dokážu tak preskočiť až 10 m. Zaujímavé je ich sfarbenie: mláďatá sa rodia svetlobéžové, potom sčernejú ako samce a samice sa k svetlej farbe vracajú až vo veku približne 7 rokov.
Šakaly zlatéV jednom z vonkajších výbehov Orientaria žije rodinná svorka šakalov zlatých. Tieto štíhle psovité šelmy žijú v Ázii, na Blízkom východe a v juhovýchodnej Európe a od roku 2015 sa objavujú aj v Poľsku. Sú všežravé, často lovia v pároch a rodina drží spolu a spoločne stráži svoje územie.
Supy bielohlavéSupy bielohlavé majú rozpätie krídel približne 230 cm a v prírode upratujú zdochliny. V Poľsku hniezdili ešte v roku 1914 v Pieninách. 11. mája 2026 sa v lodžskej zoo vyliahol prvý mladý sup po niekoľkých desaťročiach. Jeho otec Duduś sa sem dostal v roku 2007 s poraneným krídlom, nájdený na poli pri Skierniewiciach.
Langury jávskeLangury jávske, nazývané aj lutungy, sú stromové opice z Jávy, ktoré žijú v skupinách zvyčajne do 7 jedincov. Jedia hlavne mladé listy a ich viackomorový žalúdok si s nimi dobre poradí. Dospelé sú čierne, ale mláďatá sa rodia jasne oranžové, takže ich matky ľahko zbadajú a deti nájdu malé v skupine.
Medvede malajskéMedvede malajské sú najmenšie medvede sveta, so svetlou škvrnou na hrudi. Vďaka obrovským pazúrom výborne šplhajú a jazykom dlhým až 25 cm vyberajú med a hmyz. Majú veľmi bohatú mimiku a neupadajú do zimného spánku. V Orientariu majú výbeh v Zóne Sundských ostrovov a druhý vonku.
Orangutany sumatrianske, vonkajší výbehVonkajší výbeh orangutanov pri Orientariu má konštrukcie na šplhanie, hru a odpočinok a tiež bazén. V teplých dňoch sem orangutany chodia na čerstvý vzduch, takže ak nie sú v Zóne Sundských ostrovov, pozrite sa sem. Orangutany sú najväčšie zvieratá žijúce na stromoch a ich meno znamená v indonézštine človek lesa.
VikuneVikune sú najmenší príbuzní tiav a žijú vysoko na svahoch Ánd. Ich vlna patrí k najcennejším na svete a jedno zviera jej dá ročne približne pol kilogramu. V 60. rokoch 20. storočia ich zostávalo len približne 6000 a vďaka ochrane ich je dnes viac ako 350 tisíc.
Makaky japonskéMakaky japonské žijú len v Japonsku, najsevernejšie zo všetkých opíc, a dobre znášajú zasnežené zimy. Tvoria skupiny od niekoľkých do viac ako 100 jedincov, v ktorých vládne jasná hierarchia. Jedia hlavne plody, listy a semená. V lodžskej zoo žijú v jednom z vonkajších výbehov Orientaria.
Makaky levochvostéMakaky levochvosté pochádzajú z lesov juhozápadnej Indie a striebristá hriva okolo čierneho pyska a chumáč srsti na konci chvosta ich robia podobnými levovi. Väčšinu času trávia na stromoch a dorozumievajú sa hlasným krikom a grimasami. Lodžská zoo ich chová už niekoľko desaťročí. V prírode ich žije len približne 2500 až 3000.
Vydry maléVydry malé sú najmenšie vydry na svete, vážia do 5 kg. Žijú v rodinných skupinách, v ktorých starší súrodenci pomáhajú vychovávať mláďatá, a obratnými prednými labkami lovia ryby, obojživelníky a kôrovce. V zoo v Lodži dostávajú každý deň ryby a mäso a tiež krevety, kalamáre a zeleninu.
Guerezy pestréGuerezy pestré sú čiernobiele opice z afrických lesov s dlhou pelerínou bielych chlpov, ktorá im pri skokoch slúži ako padák. Nemajú palce, čo im pomáha rýchlo sa pohybovať medzi konármi. Jedia hlavne listy a ich žalúdok má podobne ako u prežúvavcov niekoľko komôr s baktériami, ktoré trávia celulózu.