Veterný mlyn z obce Zygmuntów (1918) ★Drevený veterný mlyn holandského typu postavil v roku 1918 majster Ludwik Pastuszak pre roľníka z obce Zygmuntów. Bol prvou pamiatkou prenesenou do múzea (1976) a prvou sprístupnenou návštevníkom (1979). Otáča sa na ňom iba čiapka s krídlami, ktorú natáčali proti vetru. Mlela sa tu múka a od roku 1939 aj krúpy. Pred mlynom stojí jeho bronzový model a vnútri miniatúra mechanizmu, ktorú môžete spoznať hmatom.
Usadlosť z obce Urzędów (1784) ★Chalupa z roku 1784 s letopočtom vyrytým na hlavnom stropnom tráme patrila zámožnej rodine Gozdalských, ktorí sa okrem obrábania pôdy venovali hrnčiarstvu. Interiéry ukazujú začiatok 20. storočia: vo veľkej izbe je podlaha a sporák s kruhmi na platni, v malej izbičke hlinená dlážka a otvorené ohnisko. Pri chalupe sa uzatvára malý uzavretý dvor s kurníkom a chlievmi a na druhom konci usadlosti stojí veľký uzavretý dvor so stodolou a kravínom.
Olejáreň z obce Bogucin ★Tu sa lisoval olej zo semien, hlavne v advente a vo veľkom pôste, pretože pre majiteľov to bola práca navyše popri hospodárstve. Zrno sa mlelo v mlynčeku, pražilo v plechovom kotlíku nad ohniskom a lisovalo v lise z dvoch klád dlhých približne 6 metrov. Budova je kópia z roku 1977, ale vybavenie pochádza zo skutočnej olejárne. Vedľa lisu stojí jeho model v mierke 1:5, ktorý môžete spoznať hmatom.
Hasičská zbrojnica z obce Wilków (okolo 1915) ★Murovaná zbrojnica Dobrovoľného hasičského zboru z obce Wilków s dvoma veľkými bránami pre vozy a vlnitými štítmi. Miestny zbor založili v roku 1888 a zbrojnicu postavili okolo roku 1915; bol to jeden z najstarších hasičských zborov v okrese Puławy. Expozíciu otvorili v roku 2022: vnútri stojí dobové hasičské vybavenie, ktoré poteší malých fanúšikov hasičov.
Reštaurácia z obce Zemborzyce ★Kópia domu z obce Zemborzyce postaveného v roku 1933, s verandou pod tromi strieškami a ozdobným zábradlím v štýle letných domov v meste Nałęczów. Dve predné sály predstavujú reštauráciu z roku 1937, ktorú viedli Władysława Walczyńska a Antoni Wójcik a kde sa v lete cez sviatky predávala domáca zmrzlina. V ostatných izbách sú obchod s koloniálnym tovarom a galantériou a zubná ambulancia.
Domy Jaworských a Libhaberovcov z obce Siedliszcze ★Zrekonštruované murované domy dvoch susediacich rodín z obce Siedliszcze: katolíckej rodiny Jaworských a židovskej rodiny Libhaberovcov. Stoja na rohu dláždených uličiek a jeden z nich má mansardovú strechu. Vnútri na vás čakajú pošta, holičstvo, železiarstvo, trafika s tabakovými výrobkami, židovská kuchyňa a piváreň a mäsiarstvo Jaworských z konca 30. rokov 20. storočia.
Radnica z obce Głusk ★Biela radnica s vlnitými štítmi, červenou škridlou a drevenými balkónmi je rekonštrukciou barokovej radnice z obce Głusk, dnes štvrte Lublina; v rokoch 1870-1954 bol Głusk sídlom gminy Zemborzyce. Múzeum ju postavilo v rokoch 2010-2013, v prvej etape výstavby mestečka. V jej sále sa konajú stretnutia a koncerty a na podlaží -1 je toaleta prispôsobená pre osoby so zníženou pohyblivosťou, s výťahom pri schodisku.
Dom z obce Wąwolnica ★Drevený dom zrekonštruovaný podľa budovy z obce Wąwolnica, postavenej pravdepodobne v polovici 19. storočia; v 30. rokoch 20. storočia v nej mal dielňu aj stolár Michał Żydek. Múzeum tu zariadilo zámožný byt starostu malého mestečka z roku 1939: kuchyňu, jedáleň, salón a spálňu na prízemí a v podkroví detskú izbu a izbu pre hostí. Inšpiráciou bol osud Jana Minora, starostu mesta Tomaszów Lubelski.
Kostol z obce Matczyn (okolo 1686) ★Smrekovcový kostol krytý šindľom, ktorého stavbu okolo roku 1686 financoval Karol Tarło, je najstarším objektom múzea a najstarším zachovaným dreveným farským kostolom na Lublinsku. Stojí na rohu námestia múzejného mestečka, nad údolím Czechówky. V roku 2002 bol vysvätený a príležitostne sa tu slúžia omše. Interiér má barokovú výzdobu a patronátnu lóžu nad sakristiou a v pozadí znie hudba organového pozitívu.
Cerkev z obce Tarnoszyn (1759) ★Drevená gréckokatolícka cerkev s tromi kupolami, postavená v roku 1759 v obci Uhrynów, začiatkom 20. storočia prenesená do obce Tarnoszyn a v roku 1997 do múzea. Zo všetkých cerkví prenesených do poľských skanzenov sa iba tejto vrátila funkcia chrámu: slúži gréckokatolíckej farnosti v Lubline. Vnútri uvidíte ikonostas, teda stenu s ikonami oddeľujúcu oltár, a prehrávané nahrávky zborového spevu dotvárajú atmosféru.
Čeľadník z obce Brus Stary (druhá polovica 19. storočia) ★Drevený čeľadník krytý šindľom postavili v druhej polovici 19. storočia pre najatých pracovníkov kaštieľa. Bývali v ňom štyri rodiny: každá mala izbu a komoru a dve rodiny zdieľali spoločný pitvor. Keď sa v roku 1980 dostal do múzea, bol jedným z posledných drevených čeľadníkov na Lublinsku. Po rekonštrukcii slúži na stretnutia a hostiny, nie na bežnú prehliadku.
Kaštieľ z obce Żyrzyn (polovica 18. storočia) ★Hlavná budova kaštieľskeho sektora: drevený omietnutý kaštieľ z polovice 18. storočia s vysokou mansardovou strechou krytou šindľom, okrúhlymi strešnými okienkami a stĺpovými zápražiami z troch strán. V dvanástich izbách je zariadený domov stredne zámožnej zemianskej rodiny z augusta 1939, s poľovníckymi trofejami na stenách. Pred kaštieľom rastie okrasná záhrada a za ním park nad údolím Czechówky.
Kaštieľ z obce Huta Dzierążyńska (druhá polovica 19. storočia) ★Drevený omietnutý kaštieľik so stĺpovým zápražím a strechou krytou šindľom. Postavili ho v druhej polovici 19. storočia na majeri Huta Dzierążyńska ako sídlo správcu panstva Dzierążnia, takzvaný správcovský dom. Súmerné usporiadanie ôsmich miestností je typické pre sídla stredne zámožnej šľachty. Spolu so sýpkami a čeľadníkom tvorí areál majera a dnes v ňom sídli múzejné oddelenie vzdelávania a propagácie.
Usadlosť z obce Niemce (1890)Drevená chalupa z roku 1890 so slamenou strechou, pod ktorej predĺžením na strane dvora je ukrytá pivnica z bieleho kameňa. Chlebová pec stojí v komore so vstupom z pitvora, inak ako v ostatných chalupách múzea. Kravín, stajňa, sýpka a stodola tvoria písmeno L pod spoločnou slamenou strechou. V tejto chalupe múzeum vedie lekcie o hračkách niekdajších dedinských detí.
Usadlosť z obce ŻukówUsadlosť z okolia obce Krzczonów, typická pre Lublinskú vysočinu od druhej polovice 19. storočia. Chalupa, postavená pravdepodobne koncom 18. storočia, má v izbe sviatočné ozdoby zo slamy a hodvábneho papiera a hudobné nástroje: harmoniku, husle a bubon. Vedľa stoja stodola, sýpka na kamennej pivnici, kravín z vápenca, kurník a psia búda.
Zvonica z obce MotyczVysoká drevená zvonica obitá doskami, s arkádovými otvormi v hornej časti a plechovou strechou. Stojí pri kostole z obce Matczyn a patrí k sakrálnemu areálu mestečka spolu s farou z obce Żeszczynka, sýpkou z obce Wrzelowiec a cintorínskym lapidáriom. Dobre ju vidno z námestia múzejného mestečka, hneď za studňou.
Sýpka z obce WrzelowiecDrevená sýpka z obce Wrzelowiec, nazývaná farská, patrí k sakrálnemu areálu mestečka spolu s kostolom z obce Matczyn, zvonicou z obce Motycz, farou z obce Żeszczynka a cintorínskym lapidáriom. Má slamenú strechu a podlubie na vyrezávaných stĺpoch, pod ktorým dobre vidno steny z hrubých tmavých trámov. Stojí hneď vedľa fary.
Zvonica z obce Lubycza Kniazie (druhá polovica 18. storočia)Drevená zvonica z druhej polovice 18. storočia stála v obci Kniazie pri gréckokatolíckej cerkvi svätej Paraskevy. Má dve podlažia, kamennú podmurovku, arkádky na poschodí a osemdielnu strechu. Spolu s cerkvou z obce Tarnoszyn, cintorínom pri cerkvi a kaplnkou z obce Słoboda tvorí gréckokatolícky areál. Visia v nej tri zvony, odliate v súčasnosti v zvonárskej dielni rodiny Felczyńských v meste Przemyśl.
Chalupa z obce Gozd Lipiński (druhá polovica 19. storočia)Nevelká chalupa z druhej polovice 19. storočia, ktorú postavila nemajetná ukrajinská rodina Łaszczyhovcov; od roku 1925 až do kúpy múzeom v roku 1980 patrila rodine Konieczných. Je súmerná: v strede pitvor, po stranách izba a komora. Steny z borovicových trámov sú spojené na rybinu a strechu kryje hladká slamená krytina so stupňovitými nárožiami.
Kaštieľska sýpka z obce Turka (druhá polovica 19. storočia)Poschodová drevená sýpka z druhej polovice 19. storočia, krytá šindľom, stála na pozemkoch majetku Turka. Má dve komory a skromné steny bez podlubia. Na prízemí boli priečinky na obilie, oddelené stredovou chodbou. Už koncom 70. rokov 20. storočia bola na Lublinsku unikátom. Stojí vedľa čeľadníka z obce Brus Stary v múzejnom areáli majera.