Veterný mlyn z Grotowic (1. polovica 19. storočia) ★Veterný mlyn z Grotowic z prvej polovice 19. storočia je stĺpový mlyn, teda veterný mlyn, ktorý sa celý otáčal na podstavci, aby sa krídla nastavili proti vetru. Má hrazdené steny obité zvislými doskami a šindľovú strechu s polvalbou na strane krídel. Ku vchodu vedú vonkajšie schody a vnútri je pôvodné mlynské zariadenie.
Veterný mlyn z obce Dobrzeń Wielki (1734) ★Veterný mlyn z obce Dobrzeń Wielki je stĺpový mlyn postavený v roku 1734 v obci Pokój. V roku 1885 ho preniesli do obce Dobrzeń Wielki a na konci 19. storočia prestavali. V múzeu stojí na umelom kopci, ktorý navŕšili počas stavby skanzenu. Vnútri sa takmer úplne zachovalo staré mlynské zariadenie a ku dverám vedú vonkajšie drevené schody.
Sýpka z Domaszowic (1754) ★Sýpka z Domaszowic pochádza z roku 1754. Je to poschodová zrubová budova s pavlačou na obdĺžnikovom pôdoryse a so šindľovou strechou, ktorej široký presah vystupuje nad pavlač. Štít je obitý šikmo kladenými doskami do stromčeka.
Chalupa z obce Kup: krajčírska dielňa (1844) ★Chalupu z obce Kup postavili v roku 1844. Je to dom so širokým priečelím, krytý šindľom, so štítmi obitými šikmo kladenými doskami do stromčeka. V pitvore, kuchyni, izbe a dvoch komorách zariadili byt z medzivojnového obdobia a dielňu dedinského krajčíra, člena cechu.
Chalupa z obce Antoniów, dom mlynára (18./19. storočie) ★Chalupa z obce Antoniów stála už v roku 1840, keď čiastočne vyhorela, ako pripomína nápis „gebrand 1840“ na tráme. Pred druhou svetovou vojnou, pri budovaní Turawského jazera, ju celú posunuli o 50 metrov, aby ju nezaplavila voda. Je to jediná chalupa v múzeu s verandou nad vchodom, takzvanou laubou. Vnútri je čierna izba zariadená po dedinsky a biela izba podľa mestskej módy.
Vodný mlyn zo Siołkowic Starých (1832) ★Mlyn v obci Siołkowice Stare sa spomína už v roku 1566 a v roku 1832 ho preniesli o 250 metrov po prúde rieky, aby lepšie využili spád vody. Najviac upúta drevené koleso s priemerom 4,7 metra, ktoré poháňalo celý mechanizmus. Vnútri je pôvodné zariadenie, doplnené dielmi z nefunkčného mlyna v Bierkowiciach. Mlyn stojí pri kanáli vykopanom v skanzene.
Chalupa z Budkowic (1812) ★Chalupu z Budkowic postavili v roku 1812 ako zrubovú a pokryli ju slamou. Priechodný pitvor ju delí na dve časti. Vpravo je bývalá hospodárska časť s miestom pre koňa a malým chlievom, kde dnes predstavujú drobné remeslá, ktorým sa gazdovia venovali. Vľavo je izba s nezvyčajnou chlebovou pecou, ktorej ohnisko je v komíne v pitvore.
Stodola z obce Podlesie: výstava „Głos mają ryby“ (polovica 19. storočia) ★Stodola z obce Podlesie z polovice 19. storočia vyzerá zvonka ako kedysi: hrazdená konštrukcia a sedlová strecha krytá škridlou. Vnútri sú moderné úpravy, pretože budova slúži na výstavy a vzdelávacie programy. Je tu stála expozícia „Głos mają ryby“ (Slovo majú ryby), spojená s rybárskou usadlosťou. Výstava vydáva zvuky, ktoré môžu rušiť ľudí citlivých na podnety.
Chalupa z obce Turze (1814) ★Chalupu z obce Turze postavili v roku 1814 ako zrubovú s prvkami stĺpikovej konštrukcie s vloženými fošňami a pokryli ju trstinou. Je to dom rybárskej usadlosti z oblasti Koźle a Ratiboru. Interiér je zariadený tak, ako bývala rodina riečneho rybára z okolia Kędzierzyna-Koźle a Ratiboru v medzivojnovom období: s nábytkom, náčiním a mnohými drobnosťami z tej doby.
Sýpka z mestečka Głogówek: výstava kraslíc (začiatok 19. storočia) ★Sýpka z mestečka Głogówek zo začiatku 19. storočia je kupolovitého typu, zrubovej a stĺpikovej konštrukcie, zvonka oblepená hlinou, a preto je biela. Šindľová strecha s polvalbou nie je spojená s telesom stavby. Vnútri je stála výstava „Krucha sztuka, czyli od kurzego jaja do opolskiej kroszonki“ (Krehké umenie alebo od sliepočieho vajca k opolskej kraslici) o tradícii zdobenia veľkonočných vajíčok.
Vstupná brána z obce Brzezinki (1753-1754, kópia) ★Brána z obce Brzezinki je kópiou časti brány z rokov 1753 a 1754. Vznikla v roku 1971, aby v sezóne slúžila návštevníkom. Stojí v súbore sýpok pri ulici Wrocławska a jej dva strmé šindľové štíty a drevené oblúky vidno už zďaleka.
Majerská sýpka zo Sławięcic (18./19. storočie) ★Majerská sýpka zo Sławięcic je najväčšou budovou v zbierkach múzea. Steny majú zmiešanú konštrukciu, zrubovú a stĺpikovú s vloženými fošňami, a celok kryje lomená mansardová šindľová strecha. Vnútri sú dve podlažia a dve využívané podkrovia a teraz aj stála výstava o poľnohospodárstve na sliezskom vidieku v rokoch 1850 až 1945.
Chalupa z obce Dąbrówka Dolna (1827) ★Chalupu postavili v roku 1827, čo potvrdzuje dlhý nápis na stropnom tráme s menom zakladateľa a tesára. Uprostred širokého domu stojí komín, ktorý slúžil aj ako údiareň. V čiernej izbe zaberá najviac miesta kuchynská a chlebová pec a vo sviatočnej bielej izbe stoja krosná na tkanie ľanového plátna. Deti môžu vypátrať vyzúvač čižiem v tvare psíka a sklenenú mucholapku.
Chalupa z obce Kamieniec (1745, prestavba 1797) ★Chalupa z obce Kamieniec vznikla v roku 1745 a prestavali ju v roku 1797. Tento dom so širokým priečelím má pitvor, izbu a komoru a vysokú strechu hladko krytú slamou, so štítmi obitými zvislými doskami. Vybavenie zodpovedá stredne zámožnému gazdovstvu z polovice 19. storočia. V múzeu stála ešte pred jeho otvorením v roku 1970.
Chalupa z obce Karmonki Nowe: obchod a krčma (začiatok 19. storočia) ★V tejto chalupe z obce Karmonki Nowe zo začiatku 19. storočia sú zariadené dve expozície z medzivojnového obdobia: dedinský obchod a krčma. Nájdete tu pôvodný nábytok, reklamy na výrobky, výčapný pult a herný stôl s takzvanou hubkou. Nad vchodom visí štít obchodu a pred chalupou stojí holubník.
Chalupa z obce Sternalice: dedinská škola (1859) ★Na tráme tejto chalupy pri rozoberaní objavili nápis „Fundator Strzelczok 1859”. Dnes je v nej zariadená stará dedinská škola: v triede stoja staré lavice a katedra a na stenách visia mapy a tabule. V druhej časti je byt učiteľa s izbou a malou kuchyňou. V sieni sa zachoval klenutý komín s ohniskom a údiarňou a pred domom kvitnú záhradky.
Kováčňa z obce Ziemiełowice (1726) ★Kováčňu z obce Ziemiełowice postavili v roku 1726, ako prezrádza nápis na nadpraží dverí. Má zrubové steny a šindľovú strechu vysunutú dopredu na troch stĺpoch, ktorá vytvára priestranné podstienie. Vnútri je tehlová vyhňa, mech, nákovy, vysoký kováčsky roh a kladivá a kliešte z prelomu 19. a 20. storočia. Niekedy tu počuť kovanie kovu.
Chalupa z obce Radłów, takzvaný špitál (1823) ★Chalupu z obce Radłów, ktorej sa hovorí špitál, postavili v roku 1823 zo smrekových a jedľových trámov a pokryli ju slamou. Interiér ukazuje dedinský dom z 20. rokov 20. storočia, keď modernizácia vidieka menila usporiadanie a vybavenie obydlí, najmä po roku 1924. Chalupa stála v múzeu ešte pred jeho otvorením v roku 1970.
Kostol z obce Gręboszów (1613) ★Drevený kostol prenesený z obce Gręboszów dal v roku 1613 postaviť majiteľ dediny. Postavili ho zo smrekovcových trámov ako zrub a vežu so stĺpovou hrázdenou konštrukciou pristavali neskôr zo západnej strany. Je to jednoloďový kostol bez oddeleného presbytéria, typický pre evanjelické chrámy. Do múzea sa dostal po častiach v roku 1973 a vnútri sa oplatí pozrieť oltár svätej Kataríny Alexandrijskej a kazateľnicu zo začiatku 17. storočia.
Záhradný altánok zo Sławięcic (okolo roku 1800)Altánok zo Sławięcic vznikol okolo roku 1800 a je ukážkou starej drobnej záhradnej architektúry. Má dve zrubové podlažia a valbovú strechu. Do stavby vedú dva vchody: dolný a horný, na pavlač, na ktorú sa vychádza po drevených schodoch. Stojí pri chodníčku neďaleko vstupnej budovy.
Stodola z obce Dąbrówka Dolna v usadlosti mlynára (polovica 19. storočia)Je to jediná stodola v múzeu so šindľovou strechou. Postavili ju ako zrubovú v polovici 19. storočia a má dva bočné priestory na úrodu a jedno humno. V bočných priestoroch je vystavené zariadenie starej olejárne a na humne stojí dvojzáprahová brička. Patrí k usadlosti mlynára.
Sýpka z obce Ligota Górna (18./19. storočie)Sýpka z obce Ligota Górna má pavlač typickú pre severnú časť Opolského Sliezska. Dve podlažia kryje došková strecha a na poschodie sa vchádza zo zápražia pri bočnej stene. Vnútri je výstava predmetov a náradia používaných na dedinskom gazdovstve.
Chalupa z obce Kozuby (1850)Chalupu z obce Kozuby postavili v roku 1850 ako zrubovú a pokryli ju slamou. Vnútro sa delí na pitvor, dve izby a tri komory, zariadené ako dedinský dom z 50. rokov 20. storočia, takže tu ľahko porovnáte, ako žili starí rodičia, so staršími chalupami. V múzeu ju postavili v roku 1971.
Kôlňa z obce Bogacica Nowa (polovica 19. storočia)Kôlňa z obce Bogacica Nowa má stĺpikovú konštrukciu s vloženými fošňami a sedlovú doškovú strechu. Vnútri sú vystavené žarnovy, stupy a ručné lisy na lisovanie oleja z rastlín z 19. storočia. Pred vchodom ležia staré mlynské kamene.
Stodola z obce Dąbrówka Dolna v želiarskej usadlosti (polovica 19. storočia)Stodolu z obce Dąbrówka Dolna z polovice 19. storočia postavili ako zrubovú a pokryli slamou. Má jeden bočný priestor na úrodu a humno a vojsť do nej sa dá iba zo strany dvora, dvojkrídlovou bránou. Vnútri sú vystavené nástroje a stroje z malého gazdovstva, okrem iného mláťačka poháňaná žentúrom.
Maštaľ z obce Turze (1910, rekonštrukcia)Hospodárska budova z obce Turze je rekonštrukciou stavby z roku 1910 a stojí v rybárskej usadlosti. Pod sedlovou trstinovou strechou s hrebeňom v dvoch úrovniach sú tri časti: kravín spojený so stajňou, malý chliev pre ošípané a prejazdná kôlňa na vozy. Steny spájajú zrub so stĺpikovou konštrukciou s vloženými fošňami.
Sýpka z obce Przewóz (polovica 19. storočia)Malá sýpka z obce Przewóz má objem iba 66 metrov kubických. Je to dvojpodlažná zrubová sýpka kupolovitého, čiže sudovitého typu, postavená na kameňoch podložených pod nárožia a štítové steny. Strecha nie je s budovou spojená, iba spočíva na vyčnievajúcich trámoch stien. Patrí k rybárskej usadlosti.
Majerská sýpka z obce Grudynia Mała (1773)Majerskú sýpku z obce Grudynia Mała postavili v roku 1773 v zmiešanej konštrukcii, zrubovej a stĺpikovej s vloženými fošňami. Má dve podlažia, využívané podkrovie a valbovú šindľovú strechu. Oplatí sa prezrieť si polkruhové dvojité dvere so zachovaným kováčskym kovaním. Dnes sa v nej konajú dočasné výstavy.
Sýpka zo Sternalic (1809)Je to jediná sýpka v múzeu s podlubím, ktoré tvorí vysunutá strecha. Postavili ju v roku 1809 z borovicového dreva ako zrubovú a pokryli sedlovou doškovou strechou. Vnútri je jedna miestnosť. Oplatí sa prezrieť si polkruhové dvere zdobené doskami kladenými do stromčeka.
Sýpka z obce Ligota Książęca (začiatok 19. storočia)Sýpka z obce Ligota Książęca zo začiatku 19. storočia je kupolovitého typu, zrubová, na obdĺžnikovom pôdoryse. Horné časti stien tvoria klenbu, na ktorej leží samostatná sedlová šindľová strieška. Steny pokryla hlinená omietka, ktorá spolu so strieškou chránila pred požiarom. Sýpka stála v múzeu ešte pred jeho otvorením v roku 1970.
Stodola z obce Dąbrówka Dolna v usadlosti bohatého gazdu (polovica 19. storočia)Veľká stodola usadlosti bohatého gazdu má dva bočné priestory na úrodu a hlinené humno a vpredu dve prístavby, zrubové kôlne. Celok kryje sedlová došková strecha a dnu vedie brána otočná na čapoch. Vnútri stoja stroje z veľkého gazdovstva z konca 19. storočia: mláťačka so žentúrom z Otmuchowa, fukár z mesta Lewin Brzeski a konská kosačka.
Sýpka z obce Murów (polovica 19. storočia)Sýpka z obce Murów z polovice 19. storočia stojí oproti chalupe z obce Dąbrówka Dolna. Má dve podlažia, využívané podkrovie a sedlovú šindľovú strechu. Na prízemí zariadili starú sedliacku sýpku s vybavením z gazdovstva z 19. storočia, okrem iného s veľkou dužinovou maselnicou a stojanom na koláče.
Chalupa z obce Karmonki Nowe (1876)Chalupa z obce Karmonki Nowe z roku 1876 je zrubová obytná a hospodárska budova. Pod jednou strechou sú pitvor, izba, komora a kravín so samostatným vchodom a v oddelenej miestnosti remeselnícka dielňa. Interiéry ukazujú malé hospodárstvo domkára z konca 19. storočia.
Stodola z obce Dąbrówka Łubniańska (polovica 19. storočia)Stodola z obce Dąbrówka Łubniańska z polovice 19. storočia má zrubové steny a sedlovú strechu hladko krytú slamou, so štítmi obitými zvislými doskami. Vnútri je jeden bočný priestor na úrodu a hlinené humno a vchádza sa dvojkrídlovou bránou otočnou na čapoch. Interiér vypĺňa staré hospodárske a poľnohospodárske náradie.
Chalupa dedinského strážnika z obce Wichrów (okolo roku 1830)Táto skromná chalupa z obce Wichrów, z obdobia okolo roku 1830, patrila chudobnému nádenníkovi, ktorý v noci strážil dedinu. Hovorilo sa mu wachtyrz. Má pitvor, jednu izbu a komoru a strechu hladko krytú slamou. Interiér ukazuje vybavenie z konca 19. storočia.
Chliev a kravín z obce Wichrów (18./19. storočie)Chliev a kravín z obce Wichrów z prelomu 18. a 19. storočia sa skladá z troch samostatných častí, ktoré spája spoločná valbová slamená strecha. Stojí v usadlosti zámožného gazdu z oblasti Olesna, spolu s chalupou, v ktorej je obchod a krčma, so sýpkou a so stodolou z obce Sternalice.
Malý chliev z obce Wichrów (začiatok 19. storočia)Malý chliev z obce Wichrów zo začiatku 19. storočia má valbovú strechu pokrytú slamou. Vnútri sú dve malé miestnosti pre ošípané s malou úžitkovou povalou a pred vchodom je podstienie. Patrí k usadlosti zámožného gazdu z oblasti Olesna, zariadenej tak, ako vyzerala v 30. rokoch 20. storočia.
Stodola z obce Sternalice (1. polovica 19. storočia)Stodola z obce Sternalice z prvej polovice 19. storočia má výnimočne nízke zrubové steny a vysokú valbovú slamenú strechu. Dvojkrídlové vráta sú vyššie ako steny, a preto je odkvap nad vchodom výrazne zdvihnutý. Vnútri sú dva priestory na uskladnenie obilia a hlinené mlatovisko. Pred stodolou stojí holubník na vysokom stĺpe.
Chalupa z obce Stary Las číslo 65 (koniec 18. storočia)Chalupa z obce Stary Las číslo 65 z konca 18. storočia spája zrubovú obytnú časť s podstávkovou stenou v štíte a hospodársku časť v hrázdenej konštrukcii. Má priechodnú sieň a slamenú strechu. Vnútri je stála výstava „Ľudia z Kresov v Opolskom Sliezsku” o rodinách, ktoré sem po vojne prišli z bývalých Východných Kresov.
Vjazdová brána so stajňou z obce Stary Las (2. polovica 19. storočia)Brána z obce Stary Las z druhej polovice 19. storočia spája pod spoločnou slamenou strechou dve rôzne časti. Drevená hrázdená brána má vráta pre vozy a samostatný priechod pre peších, zakončený polkruhovým oblúkom. Druhou časťou je bývalá stajňa, vymurovaná z kameňa a tehál.
Obytno-hospodárska budova z obce Stary Las číslo 61 (1798)Táto dlhá budova z obce Stary Las z roku 1798 spája pod jednou strechou dom a hospodárstvo. Pri štíte má podstávkovú konštrukciu, ktorá nesie váhu strechy nad obytnou časťou, a ďalej hrázdené steny vyplnené hlinou. Je tu izba, priechodná sieň, komora a hospodárske priestory, a v druhej časti sieň, izba a stodola spojená s budovou.
Pekáreň z obce Rudziczka (1840)Pekáreň z obce Rudziczka postavili v roku 1840 ako hrázdenú stavbu na kamennej podmurovke. Strechy takých pekární sa zvyčajne kryli nehorľavým materiálom, škridlou alebo bridlicou. Do budovy je zamurovaná pec a v druhej časti je miestnosť nazývaná predpecie. Nad pecou je malá povala so vstupom v štíte. Do múzea sa dostala v roku 1989.
Stodola z obce Rudziczka (1830)Je to najväčšia stodola v múzeu, postavená v roku 1830 v obci Rudziczka neďaleko Prudnika. Má hrázdenú konštrukciu: drevenú kostru vyplnenú hlinou a obielenú vápnom, a navrchu sedlovú slamenú strechu. Vnútri sú tri priestory na uskladnenie obilia a dve mlatoviská, ale interiér slúži ako sklad a nie je sprístupnený.