Zvonica z Kazimierzy Wielkej (1848) ★Dvojpodlažnú zvonicu postavili v roku 1848 pri farnosti v Kazimierzy Wielkej a v skanzene stojí hneď vedľa kostola z Rogowa. Má steny zo zvislých dosiek a šindľovú ihlanovú strechu. Tri pôvodné zvony sa do múzea nedostali, ale v roku 2008 zvonolejáreň z Taciszowa odliala kópiu najcennejšieho z nich, z roku 1776.
Organistov dom z Bielin (polovica 19. storočia) ★Dom organistu z Bielin postavili pravdepodobne v polovici 19. storočia a jeho dva pristienky zdobia vyrezávané lišty a siluety vtákov. Vnútri je zariadená malomestská lekáreň z 19. storočia s nábytkom z Buska, fľašami, mažiarmi a laboratóriom. Jedy a omamné látky uchovávali v nádobách s čiernymi štítkami. Pred lekárňou rastie malá bylinková záhradka.
Barokový kostol z Rogowa (1763) ★Drevený špitálsky kostol Panny Márie Utešiteľky dal v roku 1763 v Rogowe postaviť Michał Wodzicki a do skanzenu ho preniesli v roku 1996. Vnútri sú rokokové oltáre, bohato zdobená kazateľnica a maľovaná spovednica. Na strope lode bojuje archanjel Michal so satanom a v presbytériu je namaľovaná korunovácia Panny Márie. Kostol stále slúži a slúžia sa v ňom omše.
Fara z Goźlíc (1768) ★Faru postavili v roku 1768 v Goźliciach v obci Klimontów na náklady miestneho farára Jerzyho Dobrzańského. Priečelie zdobí barokový vstupný portál chránený altánkovým pristienkom a strecha je pokrytá dvojitou vrstvou šindľa. Je to jediná drevená fara z 18. storočia zachovaná na Kielecku. Od roku 1957 do roku 1976 slúžila najprv ako miesto výučby náboženstva a potom ako sklad obilia.
Usadlosť z Bukowskej Woli (1875) ★Usadlosť z Bukowskej Woli v obci Miechów postavil v roku 1875 Jan Kołodziej. Tvorí ju chalupa s chlievikom pod spoločnou strechou, šesťboká stodola pokrytá slamou, kôlňa na vozy a kamenná stajňa. Od roku 1991 je v nej výstava viac ako 600 sôch Jana Bernasiewicza, ľudového umelca, ktorý 19 rokov vytváral vo svojom sade v Jaworzni múzeum sôch pod holým nebom.
Kováčska vyhňa z Radosky (okolo roku 1900) ★Kováčska vyhňa z Radosky v obci Radoszyce pochádza z roku 1900 a je to takzvaná dymová vyhňa, teda jej ohnisko nemá komín. Kováč tu podkúval kone, opravoval vozy a okúval drevené kolesá. Vnútri stojí kamenné ohnisko s koženým mechom, nákova, zverák a ručná vŕtačka nazývaná bormaszyna a v turistickej sezóne sa tu konajú ukážky a lekcie o práci dedinského kováča.
Usadlosť zo Ślęzan (18./19. storočie) ★Usadlosť z obce Lelów pochádza z prelomu 18. a 19. storočia. Chalupa a priestory pre zvieratá stoja pod jednou slamenou strechou a pre podmáčaný terén celú stavbu postavili na dubových pilótach. V stajni a maštali dodnes žijú kone, ovce, kozy a sliepky a na dvore stojí studňa so žeriavom. Zvieratá prosím nekŕmte a nedotýkajte sa ich.
Holandský veterný mlyn z Grzymałkowa (1931) ★Veterný mlyn postavili v roku 1931 v dedine Pakuły, v roku 1947 ho preniesli do Grzymałkowa a v skanzene stojí od roku 1990. Má tri podlažia na osemuholníkovom pôdoryse. Otáča sa v ňom iba strecha, takzvaná čiapka spolu s lopatkami, ktorú natáčali proti vetru drevenou ojou, a čiapka sa pohybuje na vozíkoch s liatinovými kolieskami po oceľovej koľajnici.
Kúria zo Suchedniowa (začiatok 19. storočia) ★Kúriu postavili na začiatku 19. storočia na pôdoryse podkovy a až do konca 19. storočia v nej fungovala poštová stanica. Interiéry ukazujú domov stredne zámožnej šľachtickej rodiny: salón s nábytkom v štýle Ľudovíta Filipa, spoločenskú izbu s klavírom z varšavskej manufaktúry Budynowicz, pracovňu, jedáleň, kuchyňu s pecou na chlieb a čeľadnú izbu. Na jedlo zvolával obyvateľov domu zvon pri hlavnom vchode.
Veterný mlyn paltrok z Grzmucina (1921) ★Paltrok postavili v roku 1921 na objednávku mlynára Józefa Jaszewského na mieste staršieho stĺpového mlyna. Mlyn stojí na šiestich oceľových vozíkoch, ktoré sa pohybujú po kruhovej koľajnici, a proti vetru ho otáčali ručným rumpálom nazývaným baba. Obilie sa v ňom mlelo až do roku 1950. Vnútri uvidíte mlynské kamene nazývané francúzske a preosievače na múku.
Stĺpový veterný mlyn z Janika (1861) ★Veterný mlyn z roku 1861 je dnes najstarším zachovaným veterným mlynom na Kielecku a dátum výstavby vyrezali na jednu zo vzpier. V roku 1954 ho previezli do Janika, kde pracoval ešte 10 rokov. Celú stavbu otáčali proti vetru na podstavci nazývanom kozioł, teda koza. Na hornom podlaží vidno obrovské palcové koleso a mlynské kamene a o poschodie nižšie preosievač na triedenie múky.
Usadlosť zo Sukowa (18./19. storočie) ★Chalupu postavil v roku 1774 neznámy tesár a na tráme v izbe sa zachoval latinský zakladateľský nápis. Interiér je zariadený ako domov početnej rodiny z 20. rokov 20. storočia, ktorá si privyrábala pletením košíkov z prútia, pretože Suków bol vtedy známym strediskom košikárstva. V pitvore stojí pyramídový komín a usadlosť dopĺňa stajňa s maštaľou prenesená zo Sierżaw.
Chalupa z obce Wola Szczygiełkowa (1870) ★Chalupu postavil v roku 1870 Augustyn Kolasa, gazda na 17 morgoch pôdy. V medzivojnovom období ju majiteľ prenajímal štvortriednej ľudovej škole. Dnes tu uvidíte dedinskú školskú triedu z 30. rokov 20. storočia a byt učiteľky a steny z jedľových trámov utesňovali machom a hlinou.
Uzavretá usadlosť z Radkowíc (19./20. storočie) ★Usadlosť z Radkowíc v obci Pawłów tvorí kompaktný štvoruholník s chalupou, kôlňou na vozy, sýpkou a budovami pre zvieratá, všetky pokryté slamou. Najstaršie sú maštale a chlievy z obdobia okolo roku 1800, chalupa a sýpka pochádzajú z roku 1862. Pod komorou je zriedkavá hlboká kamenná pivnica na zemiaky a v záhradke pred chalupou stojí skrinková kaplnka na stĺpe.
Veterný mlyn z Pacanowa (1913) ★Holandský veterný mlyn postavil v roku 1913 Michał Zasucha a mlelo sa v ňom obilie do polovice 50. rokov 20. storočia. Má tri podlažia na osemuholníkovom pôdoryse, steny obité šindľom a otočnú hlavu s lopatkami, ktorú natáčali proti vetru mohutným ojom. Múzeum ho kúpilo v roku 1976 a v skanzene stojí od roku 1993.
Vodný mlyn z Parszowa (1853) ★Mlyn z roku 1853 stál na rieke Żarnówka a podľa rodinnej tradície ho postavil Antoni Miernik. K drevenej budove prilieha kamenná prístavba. Poháňali ho dve drevené vodné kolesá a voda odtekala kanálom vymurovaným z okruhliakov. Vnútri je hnací hriadeľ, prevodové kolesá a mlynské kamene.
Chalupa z Ostrowcov (19. storočie) ★Rybársku chalupu postavil medzi rokmi 1840 a 1850 Walenty Kaczor z dediny Ostrowce neďaleko obce Nowy Korczyn. Má stĺpikové steny utesnené hlinou, slamenú strechu, hlinené podlahy a vykurovaciu pec s priestranným zápecím. Spolu so stodolou z Ciuślic tvorí malú usadlosť uprostred borovicového hája, kde múzeum plánuje predstaviť rybársku usadlosť z 30. rokov 20. storočia.
Vodný mlyn z Piasku (1931) ★Mlyn postavili v roku 1931 na rieke Młynkowska v dedine Piasek a s prestávkou počas vojny pracoval až do roku 1970. Poháňalo ho vodné koleso na hornú vodu. Okrem múky sa v ňom vyrábalo pšeno a pohánková krupica a na poschodí stoja mlynské kamene. Vybavenie je úplné a funkčné, takže mlyn sa dá aj dnes spustiť.
Chalupa zo Szydłowa (1705) ★Chalupu postavili v roku 1705, čo potvrdzuje nápis na hlavnom tráme v izbe, a je najstarším známym príkladom takéhoto ľudového staviteľstva v Kieleckom regióne. Vnútri je zariadený domov chudobného židovského krajčíra z 20. a 30. rokov 20. storočia. Je tu dielňa so šijacím strojom a žehličkami a stôl je pripravený na šabatovú večeru s chalou.
Drevený dom zo Skorzowa (19. storočie) ★Honosný dom bohatých roľníkov Andrzeja a Jadwigy Laśovcov vznikol koncom 19. storočia a zachoval si pôvodnú červenú škridlu. Vnútri zrekonštruovali predvojnový byt a ordináciu doktora Witolda Poziomského zo Suchedniowa. Je tu čakáreň, prístroj na ožarovanie, umývadlo ovládané pedálom a v byte vysávač, rádio a telefón.
Sýpka z Wyszmontowa (18. storočie) ★Sýpku postavili v 18. storočí v Zawichoste na Visle a v 19. storočí ju rozobrali a preniesli do areálu panského dvora vo Wyszmontowe. Má dve podlažia zo smrekovca a duba, dubové dvere na kovaných pántoch a vpredu galériu s kolonádou z ôsmich stĺpov. Vnútri sú stále expozície o ľudovej kultúre a umení Kieleckého regiónu.
Kaštieľ z Mirogonowic (18. storočie) ★Kaštieľ je rekonštrukciou šľachtického domu z 18. storočia z Mirogonowic, so súmerným pôdorysom, pitvorom v osi a salónom. Preniesli doň pôvodné iluzívne maľby z tamojšieho kaštieľa, ktoré po reštaurovaní zdobia steny a stropy piatich miestností, okrem iného knižnice, salónu, jedálne a tureckej izby. Obnovili aj barokové pece a krby a v kaštieli sídlia kancelárie múzea.
Panská mláťareň z Ogonowíc (rekonštrukcia)Mláťareň obnovili v zrekonštruovanej panskej stodole s dvoma bočnými priestormi, humnom a šindľovou strechou. Jej zariadenia pochádzajú z roku 1880. V niekdajšej mláťarni mala spodná časť priečinky na vymlátené zrno a plevy a hore stál mechanizmus mláťačky a rezačka, ktorú transmisnými remeňmi pripájali k pohonu. Múzeum plánuje tieto zariadenia v stodole namontovať.
Kurín z Bielin (1895)Malý zrubový kurín postavili v roku 1895 vo Svätokrížskych vrchoch a patril k usadlosti dedinského organistu. Preto v skanzene stojí vedľa organistovho domu z Bielin, rovnako ako na svojom pôvodnom mieste. Všimnite si harmonické proporcie a ozdobné trojuholníkové výrezy šindľov na okraji valbovej strechy.
Stodola zo Suchedniowa (1863)Drevenú farskú stodolu postavili v roku 1863 v Suchedniowe a do skanzenu ju preniesli v roku 1984. Má priestranné humno, dva bočné priestory a malú sýpku na obilie so samostatným vchodom a staré dvere zdobia kované klince. Múzeum v nej uchováva historické mláťačky, žacie stroje, sejačky a rezačky, ktoré ukazuje počas podujatí pod holým nebom.
Chalupa z Rokitna (1805)Chalupu postavili v roku 1805 v Rokitne v obci Szczekociny a dátum a zakladateľský nápis vyryli do trámu vo veľkej izbe. Je to typický dom dvoch rodín z Krakovsko-čenstochovskej vysočiny: starí gazdovia po odovzdaní majetku bývali v malej izbe nazývanej dożywotka, teda na výmenku. Vnútri obnovili dielňu dedinského stolára s pôvodnými nástrojmi a pozornosť púta honosná krakovská truhlica.
Usadlosť zo Złotnik (1860)Chalupu postavili v roku 1860, čo potvrdzuje zakladateľský nápis na tráme v izbe. Patrila miestnemu kováčovi Ignacymu Marciszewskému a jeho manželke Agnieszke a bola jedným z najstarších domov v Złotnikach. Má steny z otesaných borovicových trámov a strechu pokrytú slamou a za ňou zrekonštruovali drevenú hospodársku budovu so stajňou, maštaľou, chlievom a kôlňou.
Uzavretá usadlosť zo Szczepanowíc (1855)Okół, teda uzavretá usadlosť, v ktorej chalupa z roku 1855, veľká maštaľ, sýpka a kôlňa na vozy tvoria kompaktný štvoruholník. Prvým gazdom bol Wojciech Bzdela a v roku 1912 pod kôlňou vykopali pivnicu obmurovanú kameňom. Výstava v chalupe približuje staré pohrebné zvyky, okrem iného bdenie a modlitbu pri zosnulom, nazývané prázdne noci.
Stĺpový veterný mlyn z Dębna (1880)Stĺpový veterný mlyn, teda koźlak, postavil v roku 1880 Michał Binkowski. Je to jeden z najstarších a zároveň posledných drevených veterných mlynov zo Svätokrížskych vrchov: ešte v 50. rokoch 20. storočia stálo v okolí Kielc asi 15 takých mlynov. Celú stavbu otáčali proti vetru lanom a rumpálom a vnútri sa zachovali takmer úplné, funkčné mechanizmy.
Stodola z Brzezín (19. storočie)Veľká zrubová stodola pokrytá slamou patrila Marianne Tkacz a podľa múzea vznikla v roku 1868. Má dve humná, dva bočné priestory a veľkú prejazdnú bránu a v zadnej stene malý otvor s dvierkami. V skanzene dopĺňa usadlosť z obce Umer.
Usadlosť zo Sierżaw (19. storočie)Usadlosť zo Sieradowického pásma postavila roľnícka rodina Pożogovcov po roku 1857. Chalupa z roku 1880, chlievy, maštaľ, stajňa, sýpka a veľká stodola uzatvárajú štvoruholníkový dvor. Chalupa stojí na veľkých poľných kameňoch, jej steny z polených kmeňov spájali na rybinu a na tráme pod stropom vyryli písmená IHS.
Chalupa z Bronkowíc (koniec 18. storočia)Chalupu z Bronkowíc v obci Pawłów postavili koncom 18. storočia z guľatiny a pokryli slamenou strechou. Je zariadená ako chalupa dedinskej bylinkárky: v pitvore a izbe sa sušia bylinky a stoja domáce lieky. V izbe je stará pec s kamenným ohniskom na varenie na otvorenom ohni a liatinové hrnce kládli na kovanú trojnožku nazývanú dynarek.
Chalupa z obce Słupia Stara (1840)Chalupu postavil pravdepodobne okolo roku 1840 roľník Józef Teofil a bývalo sa v nej až do roku 1999, keď ju kúpilo múzeum. Štvoro dverí tu visí na starých drevených čapoch namiesto kovaných pántov a v pitvore a komore sa zachovali hlinené podlahy. Vnútri je zariadená chalupa včelára s jeho náradím.
Usadlosť z Bielin (18./20. storočie)Chalupu postavili v roku 1789 pre remeselníka, ktorý štiepal šindle, a patrí k najstarším vidieckym pamiatkam Kielecka. V pitvore uvidíte dielňu šindliara s kobylicami, sekerami a šindľami v rôznych fázach výroby a v izbe vybavenie zámožnej rodiny z polovice 19. storočia. K usadlosti patrí aj slamou pokrytá maštaľka z Brzezín z roku 1916 a stodola z Radkowíc.
Stodola z Radkowíc (2. polovica 19. storočia)Stodola z druhej polovice 19. storočia pochádza z Radkowíc a v skanzene patrí k usadlosti z Bielin, vedľa chalupy šindliara z roku 1789 a maštaľky z Brzezín. Steny postavili z trámov spájaných v rohoch, teda v zrubovej konštrukcii, a valbovú strechu pokryli slamou.
Usadlosť z Okółu (19./20. storočie)Chalupu postavil v roku 1920 kováč, otec Stanisława Kulasiewicza, miestneho organistu a hrobára, a matka majiteľa bola dedinská bylinkárka. Počas druhej svetovej vojny bol dom kontaktným miestom partizánov. Obnovili tu meter vysoký únikový tunel, ktorý viedol z komory do kôlne, a jeho vchod skrývala pohyblivá doska v podlahe. Na východ od chalupy stojí stodola pokrytá slamou.
Chalupa z Chroberze (19. storočie)Malý dom z Chroberze v kraji Ponidzie patril rodine Juszczykovcov. Má steny stĺpikovej konštrukcie s výplňou z fošní a slamenú strechu a dvere do komory a do pitvora sú osadené na primitívnych drevených čapoch. Vo všetkých miestnostiach sú podlahy z hliny zmiešanej so sečkou a otrubami a interiéry ukazujú život chudobnej viacgeneračnej rodiny z druhej polovice 19. storočia.
Chalupa z Kobylnik (1. polovica 19. storočia)Chalupu postavili v prvej polovici 19. storočia a pôvodne stála na veľkých poľných kameňoch namiesto podmurovky. V izbe je predstavené čepčenie, teda časť svadby: nevestu posadili na obrátenú diežu, sňali jej venček a uviazali jej šatku. Zariadenie izby pochádza z medzivojnového obdobia.
Usadlosť z Gęsic (19. storočie)Usadlosť tvorí chalupa, ktorú v roku 1852 postavil Paweł Masternak, a stodola z 19. storočia s dvoma humnami a tromi bočnými priestormi na úrodu. Chalupa si zachovala staré znaky staviteľstva z okolia Łagowa: pôvodne stála priamo na zemi, má dvere na čapoch a výnimočne hrubý strop nad komorou. Na tráme v izbe je vyrytý dátum stavby a kríž vpísaný do kruhu. Dnes je to vzdelávacia usadlosť.
Chalupa zo Świątnik (1758)Chalupu postavili v roku 1758 a pod jednou strechou sú obytné miestnosti aj stajňa pre kone. Najzaujímavejší je archaický žrďový komín zo žrdí opletených slamou a obmazaných hlinou, s dymovodom z hrncov bez dna. V komore stojí tkáčsky stav, pretože Świątniki boli v 19. storočí známe tkáčmi ľanového plátna, ktorých volali niciorze.
Chalupa z Niedziałek (19. storočie)Chalupu z Niedziałek v gmine Rytwiany postavili pravdepodobne okolo roku 1860 z borovicových trámov. Strecha je nahladko pokrytá ražnou slamou a v prednej ploche strechy je pohyblivá klapka na vetranie obilia na povale. Vo všetkých miestnostiach sú hlinené podlahy a interiéry ukazujú život chudobnej roľníckej rodiny zo začiatku 20. storočia.
Stodola z Ciuślic (19. storočie)Stodolu z Ciuślic postavili v druhej polovici 19. storočia. Jej steny tvorí kostra z borovicových trámov a priestory medzi nimi vypĺňa výplet z hrubého neolúpaného prútia. Má sedlovú strechu pokrytú slamou, dva bočné priestory na úrodu a prejazdné humno v strede a spolu s chalupou z Ostrowcov tvorí rybársku usadlosť.
Chalupa z Wąchocku (1870)Dom postavili okolo roku 1870 vo Wąchocku a do jeho dláždeného prejazdného pitvora vedie dvojkrídlová brána. Vnútri je predvojnová malomestská fotografická dielňa: ateliér s mechovým fotoaparátom na drevenom statíve, fotografickým pozadím a otočnou stoličkou a tmavá komora so zväčšovacím prístrojom. Vedľa zrekonštruovali byt fotografa.
Chalupa z Wąchocku (1863)Dom postavila v roku 1863 rodina Grzybowských na ulici Starachowicka vo Wąchocku a typický pre tamojšie domy je dláždený pitvor. Je v ňom zariadený obchodík s potravinami z 30. rokov 20. storočia so starým štítom z Końskich, chladničkou pivovaru Haberbusch, strojčekom na zmrzlinu a výdajníkom petroleja. V druhej miestnosti je výrobňa sódovky a na druhej strane pitvora byt obchodníka.
Chalupa z Ćmielowa (1800)Dom postavil v roku 1800 Jan Wójcik a patrí k architektonicky najkrajším budovám skanzenu: má polovalbovú strechu a vchod s polkruhovým nadpražím. Vo veľkej izbe drží strop mohutný smrekovcový trám nazývaný siestrzan. Interiéry ukazujú domov malomestskej rodiny s mnohými deťmi v medzivojnovom období, s továrenským porcelánom, ktorý v Ćmielowe skoro vytlačil hlinené hrnce.
Chalupa z Daleszyc (1892)Chalupu postavil v roku 1892 Franciszek Malarecki a v skanzene stojí v rade domov malomestského námestia. V izbe zrekonštruovali obuvnícku dielňu s kopytami, šidlami, napínakmi a topánkami, ktoré čakajú na opravu, pretože v Daleszyciach sa obuvníctvu venovali od 16. storočia. Pod spoločnou strechou s chalupou je malá maštaľ a na tráme v izbe je vyrezaný dátum stavby a znak IHS.