Prašná brána ★Gotická brána z roku 1475 mesto nebránila: Staré Mesto už vtedy malo za hradbami Nové Mesto, preto vežu postavili na parádu, vedľa kráľovského dvora. Dokončili ju až koncom 19. storočia. Má 65 metrov a na vyhliadkovú galériu vo výške 44 metrov vedie 186 schodov. Názov dostala podľa toho, že sa v nej neskôr skladoval pušný prach. Tu sa začína Kráľovská cesta, ktorou korunovačné sprievody kráčali až na Hradčany.
Obecný dom (Obecní dům) ★Najslávnejšia secesná budova Prahy stojí na mieste Kráľovského dvora, v ktorom od roku 1383 viac ako sto rokov sídlili českí králi. Dnešnú budovu otvorili v roku 1912 ako reprezentačný dom mesta. Všimnite si mozaiku nad vchodom a bohato zdobené balkóny; interiéry vyzdobili najlepší českí umelci, medzi nimi Alfons Mucha. Vnútri je Smetanova sieň, kde sa každý rok koncertom „Moja vlasť“ otvára festival Pražská jar.
Stavovské divadlo ★Klasicistické divadlo grófa Nostitza postavili za iba dva roky, v rokoch 1781-1783. Je to jediné zachované divadlo, v ktorom účinkoval Wolfgang Amadeus Mozart: v roku 1787 tu dirigoval svetovú premiéru opery „Don Giovanni“, napísanej špeciálne pre Prahu. Dnes je divadlo jednou zo scén Národného divadla. Pred vchodom stojí socha prázdneho plášťa, ktorá odkazuje na postavu Komtúra z tejto opery.
Kostol Panny Márie pred Týnom ★Dve ostré, osemdesiatmetrové veže tohto kostola sú jedným zo symbolov Prahy. Stavali ho od polovice 14. do začiatku 16. storočia. Zo strany námestia ho zakrývajú dva domy, medzi nimi Týnska škola, preto k vchodu vedie úzky priechod pod arkádami. V 15. storočí bol hlavným kostolom husitov. Vnútri je pochovaný astronóm Tycho Brahe, ktorý v Prahe pôsobil na dvore cisára Rudolfa II.
Staromestská radnica a orloj ★Radnicu založili v roku 1338 ako prvú v Čechách. Na južnej stene veže je orloj, stredoveké astronomické hodiny prvýkrát spomínané v roku 1410. Ciferník ukazuje štyri druhy času, polohu Slnka a Mesiaca a znamenia zverokruhu, nižšie je kalendárna doska. Každú celú hodinu, od rána do večera, sa v okienkach nad ciferníkom pohybujú apoštoli a Smrť zvoní zvončekom. Príďte o niekoľko minút skôr, lebo pod orlojom býva tlačenica.
Staronová synagóga ★Jedna z najstarších činných synagóg sveta a najstaršia budova Josefova, bývalého židovského mesta. Vznikla v druhej polovici 13. storočia a dodnes sa tu konajú bohoslužby. Meno dostala podľa toho, že bola najprv Novou školou, a keď vznikla ďalšia, stala sa Staronovou. Charakteristický je zubatý tehlový štít. Legenda hovorí, že rabín Löw ukryl na povale hlineného Golema, ktorého predtým vymodeloval a oživil.
Klementinum ★Bývalé jezuitské kolégium je po Pražskom hrade druhým najväčším komplexom budov v Prahe. Dnes v ňom sídli Národná knižnica Českej republiky. Preslávilo sa barokovou knižničnou sálou a observatóriom v Astronomickej veži: meteorologické merania sa tu robia sústavne od roku 1775, je to najdlhší neprerušený rad v strednej Európe. Do knižnice a na vežu sa chodí so sprievodcom, na osobitnú vstupenku.
Staromestská mostná veža ★Gotickú vežu postavil spolu s mostom Peter Parler, architekt Katedrály svätého Víta. Bola zamýšľaná ako víťazný oblúk na korunovačnej ceste: zo strany Starého Mesta ju zdobia sochy Karola IV., jeho syna Václava IV. a svätých patrónov Čiech. Považuje sa za jednu z najkrajších gotických stavieb v Európe. Z galérie hore uvidíte celý most, Malú Stranu a Hradčany.
Malostranské mostné veže ★Na strane Malej Strany most končia dve rôzne veže spojené gotickou bránou. Nižšia, nazývaná Juditina veža, je staršia ako Karlov most: patrila k prvému kamennému mostu z 12. storočia. Vyššiu postavili až po dokončení nového mosta. Brána bola súčasťou opevnenia Malej Strany, samostatného mesta, a stráž tu dozerala, kto vchádza. Tu sa prechádzka končí a ulica Mostecká vedie ďalej na Malostranské námestie.
KarolinumHistorické sídlo Karlovej univerzity, najstaršej v strednej Európe, ktorú založil Karol IV. v roku 1348. Kolégium sídli od konca 14. storočia v gotickom paláci bohatého mincmajstra Jána Rotleva, ktorý kúpil kráľ Václav IV. Najcennejší je gotický arkier kaplnky, ktorý vidno zvonka. Vo Veľkej aule študenti dodnes prechádzajú imatrikuláciou a preberajú diplomy.
Dom U Kamenného zvonaGotický dom na rohu námestia počas storočí prestavovali a skrýval sa pod barokovou fasádou. Až rekonštrukcia v rokoch 1975-1987 odkryla a obnovila stredoveké okná a sochy. Podľa tradície tu istý čas bývali kráľ Ján Luxemburský a Eliška Přemyslovna a v roku 1316 sa tu mohol narodiť ich syn, neskorší cisár Karol IV. Kamenný zvon zamurovaný do nárožia dal domu meno. Dnes sú tu výstavy Galérie hlavného mesta Prahy.
Palác KinskýchRužovobiely palác s bohatou štukovou výzdobou je najkrajším príkladom rokoka na námestí. Postavili ho v rokoch 1755-1765 pre grófa Goltza, po ňom ho kúpil knieža Kinský. Na streche stoja sochy antických bohov. V paláci sídlilo nemecké gymnázium, ktoré navštevoval Franz Kafka, a jeho otec mal na prízemí obchod. Dnes palác patrí Národnej galérii.
Kostol svätého Mikuláša na Starom MesteBarokový kostol s bielym priečelím a zelenou kupolou postavili v rokoch 1732-1737 podľa projektu Kiliána Ignáca Dientzenhofera na mieste vyhoreného gotického kostola. Stojí oproti Týnskemu chrámu, na druhej strane námestia. Nezamieňajte si ho so slávnejším Kostolom svätého Mikuláša na Malej Strane, ktorý stavala tá istá rodina architektov. Vnútri visí veľký krištáľový luster a večer sa tu konajú koncerty.
Španielska synagógaNajmladšia synagóga Josefova vznikla v roku 1868 v maurskom štýle, podľa ktorého dostala meno. Stojí na mieste najstaršej pražskej synagógy, nazývanej Stará škola. Pozlátený, farebný interiér pripomína Alhambru v Granade. Vedľa synagógy stojí nezvyčajný pomník Franza Kafku: malý spisovateľ sedí na pleciach prázdneho obleku bez hlavy.
RudolfinumNeorenesančnú budovu pri Vltave postavili v rokoch 1876-1881 ako viacúčelový dom kultúry, s koncertnou sálou a výstavnými sálami. Meno dostala po následníkovi trónu, arcivojvodovi Rudolfovi. Dnes je sídlom Českej filharmónie a v Dvořákovej sieni sa konajú najdôležitejšie koncerty festivalu Pražská jar. Na atike stoja sochy veľkých skladateľov.
Betlehemská kaplnkaKaplnku založili v roku 1391 pre kázne v češtine a práve tu kázal Ján Hus. V 18. storočí schátrala a v roku 1786 ju z väčšej časti zbúrali. Obnovili ju v 50. rokoch 20. storočia ako pamätník husitstva, podľa zachovaných múrov a starých rytín. Charakteristické sú dva vysoké štíty do námestia. Dnes je to slávnostná aula Českého vysokého učenia technického.