Prechádzka sa začína pri pokladni pri bráne parku z ulice Eggenberger Allee a končí pri vchode do Archeologického múzea v severnej časti parku, odkiaľ sa vrátite k bráne chodníkom popri kaviarni Pavillon. Z centra Grazu sa dostanete električkou linky 1 v smere Eggenberg/UKH na zastávku Schloss Eggenberg asi za 15 minút a odtiaľ prídete k bráne za pár minút ulicou Schloßstraße; električka linky 7 zastavuje na zastávke Eggenberger Allee. Ak už ste v parku, Turi vás povedie od najbližšieho bodu. Vstup do parku je platený: v roku 2026 stojí lístok 3 eurá pre dospelých, 6 eur pre rodinu a 50 centov pre deti od 6 do 18 rokov, mladšie deti majú vstup zadarmo a s kartou Graz Card je vstup voľný. Park je otvorený denne po celý rok, od 15. marca do 31. októbra od 8:00 do 19:00 a od novembra do 14. marca od 8:00 do 17:00, 1. januára od 10:00, a 24. a 25. decembra je park zatvorený. Reprezentačné siene (Prunkräume) si môžete prezrieť iba so sprievodcom, od 20. marca do 31. októbra 2027, od utorka do nedele o 11:00, 12:00, 14:00 a 16:00; prehliadka trvá asi 50 minút a lístok so sprievodcom stojí 20 eur. V tej istej sezóne, od utorka do nedele od 10:00 do 17:00, sú otvorené Alte Galerie, Münzkabinett a Archeologické múzeum. Od novembra do 19. marca sú siene aj múzeá zatvorené a pávy sa po parku prechádzajú od jari do jesene. V parku chodíte po štrkových cestičkách a do kopca vedie iba kľukatý chodník na Ružový kopec. Toalety sú pri pokladni pri bráne a keď je zámok otvorený, aj na prízemí pri nádvorí. Na prechádzku si naplánujte asi hodinu a pol a s prehliadkou siení a múzeí asi 3 hodiny.
Doma otvorte miesto v Turi a ťuknite na „Stiahnuť na cestu“: mapa, opisy a fotky budú fungovať bez signálu.
Najvzdialenejšie body navštívte na začiatku, kým máte ešte sily.
Odškrtávajte priebežne a pri východe budete vedieť, čo zostalo.
Zámok Eggenberg v aplikácii Turi
Poloha naživo, trasa od bodu k bodu, opisy na čítanie a počúvanie. Zadarmo, bez účtu, v 12 jazykoch.
Rovnaká mapa ako v aplikácii. Ťuknite na bod a uvidíte fotku a opis; v Turi na nej uvidíte aj seba.
1odporúčané, v poradí trasyostatné bodyWCtoalety, jedlo, pokladne
Niečo nesedí? Nahláste to v aplikácii pri danom bode.
Oplatí sa vidieť
Zámok Eggenberg na západnom okraji Grazu, na úpätí vrchu Plabutsch, začal v roku 1625 stavať knieža Hans Ulrich von Eggenberg a jeho pôdorys je kalendár zapísaný v múroch. Od roku 2010 patrí zámok s parkom spolu so Starým mestom Grazu do svetového dedičstva UNESCO. Okolo sa rozprestiera romantický krajinársky park s rozlohou takmer 18 hektárov, s Ružovým kopcom, Záhradou planét a voľne sa prechádzajúcimi pávmi. V zámku a v parku pôsobia múzeá Joanneum: Alte Galerie, Münzkabinett a Archeologické múzeum.
Foto Isiwal, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons1
Atrakcia
Pávy
V parku Eggenberg sa od jari do jesene voľne prechádzajú pávy. Žijú tu modré pávy korunkaté aj úplne biele pávy. Rozhliadajte sa po trávnikoch a pod stromami, pretože vtáky chodia, kam chcú. Sú to zvieratá žijúce na slobode, preto ich pozorujte pokojne a z určitej vzdialenosti.
Foto Allie_Caulfield from Germany, CC BY 2.0, Wikimedia Commons2
Budova / pamiatka
Zámok Eggenberg
Zámok si v roku 1625 objednal knieža Hans Ulrich von Eggenberg, cisársky miestodržiteľ z rodu, ktorý bol vtedy najmocnejší v Štajersku. Prestaval staré rodové sídlo, ktoré si asi o 150 rokov skôr vybral jeho prastarý otec. Projektoval ho Giovanni Pietro de Pomis a po jeho smrti v roku 1631 stavbu dokončili iní majstri; múry stáli okolo roku 1635. Pozrite sa na jednoduché vodorovné fasády a štyri nárožné veže, vyššie o poldruha poschodia. Celok prekvapivo pripomína španielsky palác a kláštor El Escorial pri Madride.
Foto Bambschi4, CC BY-SA 3.0 at, Wikimedia Commons3
Atrakcia
Zámok ako kalendár
Zámok bol navrhnutý ako model vesmíru a kalendára. Má 365 vonkajších okien, po jednom na každý deň roka, a na reprezentačnom poschodí 52 okien, toľko, koľko má rok týždňov. Na každom poschodí je 31 miestností, ako dní v najdlhšom mesiaci, 24 reprezentačných siení usporiadaných do kruhu predstavuje hodiny dňa a štyri nárožné veže zodpovedajú ročným obdobiam. V srdci siení je Sála planét s maľbami Hansa Adama Weissenkirchera, dokončenými v rokoch 1684-1685, so 7 planétami a 12 znameniami zverokruhu. Reprezentačné siene, bez elektriny a osvetlené sviečkami, si prezriete iba so sprievodcom, od 20. marca do 31. októbra.
Foto Stefan Holzner, CC BY-SA 3.0 at, Wikimedia Commons4
Budova / pamiatka
Nádvorie
Bránou, nad ktorou si knieža umiestnil svoju audienčnú sieň, vstúpite na nádvorie. Z troch strán ho obklopujú arkády na pilieroch, na troch podlažiach, a krídla rozdeľujú vnútro zámku na jedno veľké a dve menšie nádvoria. Vo veži v samom strede zámku sa skrýva gotická Mariánska kaplnka, staršia ako zámok: pápežská odpustková listina z 30. mája 1470 hovorí, že už bola hotová. Pozrite sa hore na rytmus arkád, poschodie nad poschodím.
Foto Hiltibold from Österreich, CC BY 2.0, Wikimedia Commons5
Budova / pamiatka
Alte Galerie a Münzkabinett
V zámku pôsobia dve múzeá Joanneum. Na prvom poschodí ukazuje Alte Galerie (Stará galéria) v 22 sálach európske umenie od stredoveku do konca 18. storočia, okrem iného diela Lucasa Cranacha staršieho a Pietera Bruegela staršieho, a tiež obrazy Giovanniho Pietra de Pomisa, architekta tohto zámku. Na prízemí, so vstupom z nádvoria, je Münzkabinett (Mincový kabinet) s mincami zo Štajerska, napríklad s toliarom s panterom, raženým v Grazi v roku 1575 pre arcivojvodu Karola II. Obe múzeá sú otvorené od 20. marca do 31. októbra, od utorka do nedele.
Foto Allie_Caulfield from Germany, CC BY 2.0, Wikimedia Commons6
Atrakcia
Ružový kopec (Rosenhügel)
Tento umelý kopec začal v roku 1833 navršovať hlavný záhradník Franz Matern pre grófa Herbersteina a bol najdôležitejším miestom celého parku. Kľukatý chodník vedie pomedzi ruže a ihličnaté stromy na vrchol, kde ako kedysi stojí drevený slnečník, ktorý dáva tieň. Kopec časom zarástol a v zime na prelome rokov 2007 a 2008 ho obnovili podľa starých katalógov rastlín. Rastie tu asi 350 kríkov starých ruží, výlučne odrôd známych pred rokom 1835, ktoré kvitnú od konca mája celý jún.
Foto Allie_Caulfield from Germany, CC BY 2.0, Wikimedia Commons7
Atrakcia
Záhrada za zámkom (Herrschaftsgartel)
Za zámkom leží malá záhrada nazývaná Herrschaftsgartel, teda panská záhrada, alebo raňajková záhrada. Založil ju v roku 1848 hlavný záhradník Friedrich Wägener ako súkromnú záhradu rodiny majiteľov. Po rokoch zabudnutia záhradu obnovili. Odtiaľto je dobre vidieť zadnú fasádu zámku a jeho nárožné veže.
Foto Anna Saini, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons8
Atrakcia
Krajinársky park a jazierko
Baroková záhrada kniežat z rodu Eggenbergovcov mala vzory z buxusu a vysoké strihané živé ploty. V 19. storočí ju grófi Herbersteinovci premenili na anglický krajinársky park a odstránili rovné aleje, labyrint zo živých plotov a barokovú terasu. Záhradníci Franz Matern a Friedrich Wägener zo Sliezska komponovali park ako dokonalý obraz krajiny, so skupinami stromov, lúkami, jazierkom a výhľadmi. Dnes má park takmer 18 hektárov a patrí k najcennejším záhradným pamiatkam Rakúska.
Foto NearEMPTiness, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons9
Budova / pamiatka
Archeologické múzeum
Archeologické múzeum, znovu otvorené v roku 2009, ukryli hlboko pod zem, takže z parku ho takmer nevidno. Na výstave je viac ako 1200 predmetov z rôznych období. Najslávnejší je bronzový kultový vozík zo Strettwegu zo 7. storočia pred naším letopočtom: žena uprostred dvíha misu a okolo stoja pešiaci, jazdci a zvieratá podobné jeleňom. Našli ho v roku 1851 v kniežacom hrobe pri Judenburgu. Uvidíte tu aj slávnu masku z Kleinkleinu.
Foto Gugganij, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons10
Budova / pamiatka
Lapidárium
Lapidárium postavili na základoch bývalej oranžérie a uzatvára výhľad v Záhrade planét. Vo vnútri je jedna z najväčších zbierok rímskych kameňov s nápismi a reliéfmi vo Východných Alpách: 96 vybraných pamiatok a 3 mozaikové podlahy. Väčšina pochádza z náhrobkov zo Štajerska a z časti dnešného Slovinska, takže z kameňov sa na vás pozerajú portréty Rimanov, s ich odevmi a sluhami. Je tu aj hrobka Rimana menom Cantius.
Foto Allie_Caulfield from Germany, CC BY 2.0, Wikimedia Commons11
Atrakcia
Záhrada planét (Planetengarten)
V severnom rohu parku bola kedysi baroková kuchynská záhrada, potom zeleninová záhrada a škôlka stromov a po druhej svetovej vojne územie zarástlo. Na prelome rokov 1999 a 2000 tu Helga Tornquist navrhla novú záhradu z niekoľkých častí a každá je v znamení jednej zo 7 planét, rovnako ako v Sále planét v zámku. Mars spoznáte podľa pichľavých červených dráčov, Venušu podľa ružových živých plotov a záhonov z prepletených sŕdc a Mesiac je biela záhrada v tieni tisov, s jazierkom s leknami. Chodníky pod popínavým štedrcom majú pripomínať slnečné lúče.
Všetky body (15)
Zoskupené ako v legende mapy. Hviezdička označuje odporúčané body.
Atrakcia 6
Pávy ★V parku Eggenberg sa od jari do jesene voľne prechádzajú pávy. Žijú tu modré pávy korunkaté aj úplne biele pávy. Rozhliadajte sa po trávnikoch a pod stromami, pretože vtáky chodia, kam chcú. Sú to zvieratá žijúce na slobode, preto ich pozorujte pokojne a z určitej vzdialenosti.
Zámok ako kalendár ★Zámok bol navrhnutý ako model vesmíru a kalendára. Má 365 vonkajších okien, po jednom na každý deň roka, a na reprezentačnom poschodí 52 okien, toľko, koľko má rok týždňov. Na každom poschodí je 31 miestností, ako dní v najdlhšom mesiaci, 24 reprezentačných siení usporiadaných do kruhu predstavuje hodiny dňa a štyri nárožné veže zodpovedajú ročným obdobiam. V srdci siení je Sála planét s maľbami Hansa Adama Weissenkirchera, dokončenými v rokoch 1684-1685, so 7 planétami a 12 znameniami zverokruhu. Reprezentačné siene, bez elektriny a osvetlené sviečkami, si prezriete iba so sprievodcom, od 20. marca do 31. októbra.
Ružový kopec (Rosenhügel) ★Tento umelý kopec začal v roku 1833 navršovať hlavný záhradník Franz Matern pre grófa Herbersteina a bol najdôležitejším miestom celého parku. Kľukatý chodník vedie pomedzi ruže a ihličnaté stromy na vrchol, kde ako kedysi stojí drevený slnečník, ktorý dáva tieň. Kopec časom zarástol a v zime na prelome rokov 2007 a 2008 ho obnovili podľa starých katalógov rastlín. Rastie tu asi 350 kríkov starých ruží, výlučne odrôd známych pred rokom 1835, ktoré kvitnú od konca mája celý jún.
Záhrada za zámkom (Herrschaftsgartel) ★Za zámkom leží malá záhrada nazývaná Herrschaftsgartel, teda panská záhrada, alebo raňajková záhrada. Založil ju v roku 1848 hlavný záhradník Friedrich Wägener ako súkromnú záhradu rodiny majiteľov. Po rokoch zabudnutia záhradu obnovili. Odtiaľto je dobre vidieť zadnú fasádu zámku a jeho nárožné veže.
Krajinársky park a jazierko ★Baroková záhrada kniežat z rodu Eggenbergovcov mala vzory z buxusu a vysoké strihané živé ploty. V 19. storočí ju grófi Herbersteinovci premenili na anglický krajinársky park a odstránili rovné aleje, labyrint zo živých plotov a barokovú terasu. Záhradníci Franz Matern a Friedrich Wägener zo Sliezska komponovali park ako dokonalý obraz krajiny, so skupinami stromov, lúkami, jazierkom a výhľadmi. Dnes má park takmer 18 hektárov a patrí k najcennejším záhradným pamiatkam Rakúska.
Záhrada planét (Planetengarten) ★V severnom rohu parku bola kedysi baroková kuchynská záhrada, potom zeleninová záhrada a škôlka stromov a po druhej svetovej vojne územie zarástlo. Na prelome rokov 1999 a 2000 tu Helga Tornquist navrhla novú záhradu z niekoľkých častí a každá je v znamení jednej zo 7 planét, rovnako ako v Sále planét v zámku. Mars spoznáte podľa pichľavých červených dráčov, Venušu podľa ružových živých plotov a záhonov z prepletených sŕdc a Mesiac je biela záhrada v tieni tisov, s jazierkom s leknami. Chodníky pod popínavým štedrcom majú pripomínať slnečné lúče.
Budova / pamiatka 5
Zámok Eggenberg ★Zámok si v roku 1625 objednal knieža Hans Ulrich von Eggenberg, cisársky miestodržiteľ z rodu, ktorý bol vtedy najmocnejší v Štajersku. Prestaval staré rodové sídlo, ktoré si asi o 150 rokov skôr vybral jeho prastarý otec. Projektoval ho Giovanni Pietro de Pomis a po jeho smrti v roku 1631 stavbu dokončili iní majstri; múry stáli okolo roku 1635. Pozrite sa na jednoduché vodorovné fasády a štyri nárožné veže, vyššie o poldruha poschodia. Celok prekvapivo pripomína španielsky palác a kláštor El Escorial pri Madride.
Nádvorie ★Bránou, nad ktorou si knieža umiestnil svoju audienčnú sieň, vstúpite na nádvorie. Z troch strán ho obklopujú arkády na pilieroch, na troch podlažiach, a krídla rozdeľujú vnútro zámku na jedno veľké a dve menšie nádvoria. Vo veži v samom strede zámku sa skrýva gotická Mariánska kaplnka, staršia ako zámok: pápežská odpustková listina z 30. mája 1470 hovorí, že už bola hotová. Pozrite sa hore na rytmus arkád, poschodie nad poschodím.
Alte Galerie a Münzkabinett ★V zámku pôsobia dve múzeá Joanneum. Na prvom poschodí ukazuje Alte Galerie (Stará galéria) v 22 sálach európske umenie od stredoveku do konca 18. storočia, okrem iného diela Lucasa Cranacha staršieho a Pietera Bruegela staršieho, a tiež obrazy Giovanniho Pietra de Pomisa, architekta tohto zámku. Na prízemí, so vstupom z nádvoria, je Münzkabinett (Mincový kabinet) s mincami zo Štajerska, napríklad s toliarom s panterom, raženým v Grazi v roku 1575 pre arcivojvodu Karola II. Obe múzeá sú otvorené od 20. marca do 31. októbra, od utorka do nedele.
Archeologické múzeum ★Archeologické múzeum, znovu otvorené v roku 2009, ukryli hlboko pod zem, takže z parku ho takmer nevidno. Na výstave je viac ako 1200 predmetov z rôznych období. Najslávnejší je bronzový kultový vozík zo Strettwegu zo 7. storočia pred naším letopočtom: žena uprostred dvíha misu a okolo stoja pešiaci, jazdci a zvieratá podobné jeleňom. Našli ho v roku 1851 v kniežacom hrobe pri Judenburgu. Uvidíte tu aj slávnu masku z Kleinkleinu.
Lapidárium ★Lapidárium postavili na základoch bývalej oranžérie a uzatvára výhľad v Záhrade planét. Vo vnútri je jedna z najväčších zbierok rímskych kameňov s nápismi a reliéfmi vo Východných Alpách: 96 vybraných pamiatok a 3 mozaikové podlahy. Väčšina pochádza z náhrobkov zo Štajerska a z časti dnešného Slovinska, takže z kameňov sa na vás pozerajú portréty Rimanov, s ich odevmi a sluhami. Je tu aj hrobka Rimana menom Cantius.
Toalety / pokladne / parkovisko 4
Brána a pokladňa parkuPrechádzka sa začína pri pokladni pri bráne parku z ulice Eggenberger Allee. Tu si kúpite lístok do parku a vedľa pokladne sú toalety. Štrková aleja odtiaľto vedie rovno k zámku, potom trasa obchádza zámok, vystúpi na Ružový kopec a končí sa na severe parku, pri Záhrade planét a Archeologickom múzeu.