Koaly ★Koaly žijú v Schönbrunne od roku 2002, v bývalom pavilóne nosorožcov z roku 1955. Koala je takmer výlučne listy eukalyptu, z ktorých získa veľmi málo energie, preto prespí až 18-20 hodín denne. Vo výbehu vedľa skáču kengury Bennettove, malé kengury z Austrálie a Tasmánie. Kŕmenie koál je denne o 16.00.
Pandy veľké ★Pandy veľké žijú v Schönbrunne od roku 2003. V roku 2007 sa tu narodilo prvé mláďa pandy v Európe počaté prirodzenou cestou a v roku 2016 tu samica ako prvá v zoo na svete sama vychovala dvojčatá. Od apríla 2025 tu žije nový pár z Číny: samica Lan Yun a samec He Feng. Panda je najmä bambus, aj viac ako desať kilogramov denne.
Žirafy ★Prvá žirafa prišla do Schönbrunnu v roku 1828 ako dar egyptského miestokráľa a vyvolala vo Viedni módu vzorov „à la girafe“. V roku 1858 sa tu narodila prvá žirafa na európskom kontinente. V roku 2017 dostal historický pavilón žiráf presklenú zimnú záhradu a nový park žiráf získal ekologické ocenenie mesta Viedeň. Krk žirafy meria takmer 2 metre, no vo vnútri má len 7 stavcov, rovnako ako krk človeka.
Orangutany v ORANG.erie ★ORANG.erie je bývalý cisársky skleník z roku 1821, ktorý zoo obnovila a v roku 2009 odovzdala orangutanom. Názov spája slová orangutan a oranžéria. Prvý orangutan zoo býval v tomto skleníku už v roku 1878 a v 20. storočí bola budova filmovým ateliérom a štúdiom televízie ORF. Orangutany trávia väčšinu života na stromoch a ich meno v malajčine znamená „človek lesa“.
Slony africké ★Prvý slon prišiel do Schönbrunnu už v 18. storočí a v roku 1906 sa tu narodil slon počatý v zoo, jeden z prvých takých na svete. Dnes zoo chová výlučne slony africké. V roku 2013 sa tu narodil prvý slon na svete počatý umelým oplodnením zmrazeným semenom. Tréning slonov môžete vidieť denne o 10.00.
Polarium ★V Polariu žijú tučniaky skalné, tučniaky kráľovské a lachtany hrivnaté. Cez sklo vidno, ako sa potápajú. Tučniaky skalné ľahko spoznáte podľa žltých pier nad očami a po skalách skáču znožmo. Kŕmenie lachtanov je o 10.30 a 15.30 a tučniakov skalných o 11.30, denne okrem utorka.
Ľadové medvede ★Výbeh Zem Františka Jozefa otvorili v roku 2014, keď sa po rokoch ľadové medvede vrátili do Viedne. Názov pochádza od arktického súostrovia, ktoré v roku 1873 objavila rakúsko-uhorská polárna výprava. Ľadový medveď má čiernu kožu a jeho srsť len vyzerá biela: chlpy sú priehľadné a vo vnútri duté. Výborne pláva a dokáže plávať mnoho hodín.
Nosorožce indické ★Nosorožce indické majú jeden roh a hrubú kožu v záhyboch, ktoré vyzerajú ako pancierové platne, odtiaľ ich nemecký názov Panzernashorn. Prvý nosorožec prišiel do Schönbrunnu v roku 1856. V parku nosorožcov žijú spolu s antilopami jeleními a antilopami nilgau, rovnako ako v Indii a Nepále. Kŕmenie nosorožcov je denne o 14.00.
Tigre sibírske ★Tigre sibírske, nazývané aj amurské, sú najväčšie mačky sveta. Žijú na ruskom Ďalekom východe, kde sú v zime silné mrazy, preto majú hustú srsť a vrstvu tuku. Na rozdiel od domácich mačiek majú radi vodu a dobre plávajú. Kŕmenie tigrov je o 15.00 v pondelok, utorok, štvrtok, piatok a nedeľu.
Levy ★Za života Márie Terézie sa šelmy v menažérii nechovali, prvé vlky a medvede prišli v roku 1781. Výbeh levov prestavali v roku 2022: levy dostali nové skaly, ktoré dávajú tieň, úkryt pred dažďom a miesto na pozorovanie okolia. Lev je jediná mačka, ktorá žije v skupine, a rev samca je počuť na niekoľko kilometrov.
Hrochy ★Pavilón hrochov obnovili a zväčšili v roku 2001. Hroch trávi deň vo vode a v noci vychádza na súš spásať trávu. Hoci váži viac ako tonu, nepláva ako iné zvieratá: chodí po dne a odráža sa od neho. V tej istej budove žijú kalone egyptské, ovocožravé netopiere.
Pavilón akvárií a terárií ★Pavilón akvárií a terárií otvorili v roku 1959 na mieste bývalého pavilónu pštrosov a plazov a vtedy bol najväčší svojho druhu v Európe. Dnes je tu najväčší živý koralový útes v Rakúsku, pavilón krokodílov a tunel, v ktorom je voda s rybami z Amazónie nad vami. Zoo tu vedie jeden z najväčších chovov leguánov nosorohých na svete, ohrozených jašterov z Karibiku. Nad hlavami poletujú tropické motýle.
Vtáčí pavilón a ibisy skalnéVo vtáčom pavilóne a vo voliérach žijú papagáje a iné vtáky z teplých krajín. Vedľa žijú ibisy skalné, čierne vtáky s holou červenou hlavou a dlhým zahnutým zobákom. Kedysi hniezdili aj v Rakúsku, ale vyhynuli tu pred niekoľkými stovkami rokov, a dnes ich vedci znova učia lietať na zimu cez Alpy do Talianska. Kŕmenie ibisov je denne o 13.00.
Lemury kata a gibonyLemury kata žijú v prírode len na Madagaskare. Ľahko ich spoznáte podľa chvosta s čiernobielymi krúžkami, ktorý nosia vysoko ako vlajku, aby skupina držala pokope. Ráno radi sedia s roztiahnutými labkami a hrejú si brucho na slnku. Vedľa, na ostrove, žijú gibony bielorukie, ktoré prelietajú medzi konármi na dlhých rukách.
Tučniaky HumboldtoveTučniaky Humboldtove pochádzajú z pobreží Peru a Čile, kde tečie studený Humboldtov prúd, podľa ktorého dostali meno. Nepotrebujú ľad: hniezdia v norách a v skalných štrbinách. Pod vodou plávajú rýchlo ako torpéda a na súši chodia kolísavo. Kŕmenie je o 11.00, denne okrem utorka.
Polárne vlkyPolárne vlky žijú v lesnom výbehu na svahu kopca. V prírode žijú na ďalekom severe Kanady a v Grónsku, kde je v zime niekoľko mesiacov tma. Hustá, takmer biela srsť ich chráni pred mrazom. Vlky žijú vo svorkách a v Schönbrunne sa už rodili mláďatá. Kŕmenie vlkov je o 11.30 v pondelok, utorok, štvrtok, piatok a nedeľu.
Rysy a sovy dlhochvostéRys je najväčšia divoká mačka Európy, žije aj v Alpách a v poľských horách. Spoznáte ho podľa štetôčok na ušiach a krátkeho chvosta. Loví najmä srny: prikradne sa blízko a zaútočí niekoľkými skokmi. Vedľa, v lese, žijú sovy dlhochvosté, veľké sovy, ktoré zoo pomáha vrátiť do lesov okolo Viedne.
Medvede okuliarnatéMedvede okuliarnaté sú jediné medvede Južnej Ameriky, žijú v lesoch v Andách. Meno majú podľa svetlých škvŕn okolo očí, u každého trochu iných. Výborne šplhajú po stromoch a jedia najmä rastliny. Tento výbeh na svahu vznikol v roku 2002 a delia sa oň s nosáľmi.
Pandy červenéPanda červená je veľká ako mačka, má hrdzavú srsť a pruhovaný chvost. Napriek menu nie je blízkou príbuznou pandy veľkej, tvorí vlastnú čeľaď zvierat. Tiež je bambus a pomáha jej v tom ďalší „palec“, teda predĺžená kosť zápästia.
Pelikány kučeravéPelikány kučeravé patria k najväčším lietajúcim vtákom: rozpätie ich krídel dosahuje približne 3 metre. Meno majú podľa kučeravých pier na hlave. Vak pod zobákom im slúži ako sieť na lov rýb. V Európe hniezdia okrem iného v Grécku a v delte Dunaja.
Juhoamerický parkJe to veľká lúka s jazierkom, na ktorej spolu žijú zvieratá z Južnej Ameriky: nandu, seriemy, vikune, mravčiare veľké a kapybary. Kapybara je najväčší hlodavec sveta. Mravčiar v prírode zje denne tisíce mravcov a termitov a vysúva pritom jazyk dlhý približne 60 centimetrov. Kŕmenie je denne o 14.30.
GepardyGepard je najrýchlejšie suchozemské zviera: na krátkom úseku beží až približne 100 kilometrov za hodinu. Výbeh gepardov oproti Cisárskemu pavilónu pripomína vyschnuté koryto rieky a od ľudí ho oddeľuje priekopa s vodou, takže ich vidíte bez skla. Na rozdiel od levov a tigrov gepard nevie revať, zato pradie a štebotá ako vták.