Veľký parter a sochy ★Za zámkom sa rozprestiera Veľký parter, teda záhony usporiadané do ozdobných vzorov a lemované stromoradiami strihaných stromov. Pozdĺž neho stojí 32 sôch bohov a hrdinov z mytológie a z dejín staroveku, ktoré vznikli v rokoch 1773-1780 pod vedením sochára Wilhelma Beyera. Pozrite sa do hĺbky parteru: na jeho konci je Neptúnova fontána a na kopci nad ňou Glorieta. Prvé plány záhrady nakreslil v roku 1695 Jean Trehet, žiak André Le Nôtra, tvorcu záhrad Versailles.
Fontána s obeliskom ★Fontánu s obeliskom postavili v roku 1777 podľa návrhu dvorného architekta Johanna Ferdinanda Hetzendorfa von Hohenberg. Obelisk stojí na štyroch korytnačkách, symboloch stálosti, a pokrývajú ho hieroglyfy, ktoré mali rozprávať dejiny Habsburgovcov. Sú to však vymyslené znaky, pretože egyptské hieroglyfy rozlúštili až v roku 1822. Pri päte obelisku je skalná jaskyňa s bohmi riek.
Krásny prameň ★Práve od tohto prameňa pochádza názov Schönbrunn, teda „krásny prameň“. Podľa legendy ho objavil cisár Matej počas poľovačky v roku 1612. Pavilón nad prameňom pochádza z 18. storočia a vo vnútri stojí socha nymfy Egérie, ktorá vylieva vodu z džbánu. Voda z tohto prameňa bola na cisárskom dvore veľmi cenená.
Rímska ruina ★Rímsku ruinu postavili v roku 1778 ako novú stavbu, ktorá od začiatku napodobňovala ruinu. Nazývali ju Ruinou Kartága a jej vzorom boli zvyšky rímskeho chrámu Vespasiána a Tita z rytiny Piranesiho. Mala pripomínať, že Habsburgovci sa považovali za nástupcov rímskych cisárov. V bazéne pred ruinou ležia postavy bohov riek Dunaja a Ennsu.
Neptúnova fontána ★Neptúnovu fontánu stavali od roku 1776 a dokončili ju tesne pred smrťou Márie Terézie, ktorá zomrela v roku 1780. Mramorové sochy vytvoril Wilhelm Beyer: Neptún stojí na voze v tvare mušle a morská nymfa Tetis ho prosí o pomoc pre svojho syna Achilla. Okolo sú tritóny a hipokampy, teda morské kone s rybími chvostami. Odtiaľto sa začína kľukatý chodník na Glorietu.
Záhrada korunného princaZáhrada korunného princa leží hneď pri východnom krídle zámku. Má barokové usporiadanie a zo strany parku ju uzatvára dlhá pergola obrastená popínavými rastlinami, s pavilónmi, z ktorých vidno záhradu zhora. Vstup je platený a záhrada je otvorená od jari do jesene.
LabyrintPrvý labyrint zo živých plotov tu vznikol okolo roku 1720, ale v roku 1892 ho odstránili. Nový, z tisov, podľa historického vzoru, otvorili v roku 1999. Má 1715 štvorcových metrov a v strede je vyhliadková plošina, z ktorej uvidíte, ako iní blúdia. Vedľa je ihrisko s hlavolamami, veľkým kaleidoskopom a stĺpom so zvončekom. Vstup je platený a labyrint je otvorený od jari do jesene.
Japonská záhradaMalú japonskú záhradu založili zámockí záhradníci v roku 1913. Postupne zarástla a upadla do zabudnutia a obnovili ju koncom 90. rokov 20. storočia. Je tu kaskáda padajúca do jazierka, bambusové prepady vody, strihané kríky a hrabaný štrk s kameňmi. Odtiaľto je blízko k bráne Hietzing a ku vchodu do zoo.