Arzenál: stála výstava Tajemnice codzienności ★Bývalý delostrelecký arzenál Toruňskej pevnosti z roku 1824 je hlavnou budovou múzea a prvú stálu výstavu v ňom otvorili v roku 1960. Dnes je tu pokladnica s obchodíkom a výstava „Tajemnice codzienności“ (Tajomstvá všedného dňa). Ľudová kultúra a jej pomedzia od Kujavska po Baltské more (1850-1950). Oplatí sa ju spojiť s prechádzkou po skanzene, pretože ukazuje predmety z tých istých regiónov ako chalupy.
Stĺpový veterný mlyn z Wójtówky (1896) ★Stĺpový veterný mlyn z Wójtówky v obci Bądkowo na Kujavsku postavili v roku 1896 a pracovali v ňom tri generácie mlynárov z rodu Salamońských. Celá budova sa otáča na hrubom borovicovom stĺpe, aby sa krídla natočili proti vetru, a jej steny sa nedotýkajú zeme. Veterný mlyn je stále funkčný a múzeum ho spúšťa počas podujatí v parku.
Chalupa zo Skórzenna (polovica 19. storočia) ★Chalupu zo Skórzenna v obci Osiek na Kociewí postavili okolo polovice 19. storočia. Vynikajú na nej mimoriadne bohato zdobené dvere a okenice s rastlinným motívom a vchodu predchádza výklenkové podlubie. Vnútri je izba starých rodičov so starším zariadením a izba mladých s nábytkom zo začiatku 20. storočia a v komore kuchynský riad a zásoby.
Vodný mlyn zo Strzyg (začiatok 20. storočia) ★Vodný mlyn zo Strzyg v obci Osiek v dobrzyńskej zemi postavili na začiatku 20. storočia a v parku ho pre návštevníkov otvorili v roku 1995. Najprv ho poháňalo vodné koleso, neskôr turbína, a transmisný systém poháňal lúpačku, elevátory a mlecí stroj na troch podlažiach. Vnútri uvidíte pôvodné vybavenie aj zariadenia z čias modernizácie.
Chalupa so stajňou zo Suchej (začiatok 19. storočia) ★Chalupa so stajňou zo Suchej v obci Lubiewo v Tucholských boroch pochádza zo začiatku 19. storočia. Vchod chráni ozdobne vyrezávané nárožné podlubie a štít zdobia dosky uložené do stromčeka, okrúhle otvory a drevený vtáčik na vrchole strechy. V jednej izbe bývali starší gazdovia medzi nábytkom z 19. storočia, v druhej mladší s deťmi a všetci používali spoločnú kuchyňu.
Chalupa z Męcikału (začiatok 19. storočia) ★Chalupa z Męcikału v obci Brusy na Kašubách vznikla na začiatku 19. storočia. Nad dvoma vchodmi vystupuje previsnutá strecha, ktorá vytvára podlubie bez stĺpov. Bývala tu trojgeneračná rodina malorolníka, ktorá chytala ryby a sezónne pracovala u bohatších gazdov. Dedko plietol koše a choval včely a babka sa vyznala v bylinách.
Dymová chalupa z Lasek (polovica 19. storočia) ★Chalupa z Lasek v obci Śliwice v Tucholských boroch pochádza približne z polovice 19. storočia. Je to dymová chalupa bez komína: dym z otvoreného ohniska unikal na povalu a ďalej otvormi v štítoch strechy a v oknách sú namiesto skla blany z volských mechúrov. Bývala tu rodina bez pôdy so sliepkami a jednou kozou. Privyrábala si zberom čučoriedok a húb a prácou v lese.
Kováčska dielňa z Jastrzębia (2. polovica 19. storočia) ★Kováčsku dielňu z Jastrzębia v obci Bartniczka postavili v 2. polovici 19. storočia. Vnútri stojí veľká dvojrohá nákova a menšia pomocná, za nimi vyhňa a na stole so zverákmi a na stenách ležia a visia kováčske nástroje. Pred dielňou stojí špeciálna klietka, do ktorej sa pri podkúvaní vodil nepokojný kôň.
Chalupa z Rakutowa (začiatok 19. storočia) ★Dom zámožného gazdu z Rakutowa v obci Kowal na Kujavsku, postavený na začiatku 19. storočia. Interiér ukazuje život dvojgeneračnej rodiny z prelomu 19. a 20. storočia: cez všedné dni sa varilo, pracovalo a spalo v kuchyni, komore a malej izbe, a veľkú izbu s obrazmi svätých otvárali na sviatky a rodinné oslavy. Pred chalupou stojí drevená studňa.
Hasičská zbrojnica z Pływaczewa (začiatok 20. storočia) ★Zbrojnica dobrovoľného hasičského zboru z Pływaczewa v obci Ryńsk vznikla na začiatku 20. storočia. Najdôležitejší je konský zásahový voz z prelomu 19. a 20. storočia s nádržou na vodu a úplným vybavením a vedľa, v prístavku, stojí drevený voz so sudom na vodu. Pri zbrojnici sa týči zvonica s liatinovým zvonom, ktorým varovali dedinu pred požiarom.
Žentúr z obce Wierzchucin KrólewskiDrevený žentúr stojí v tucholskej usadlosti pod strieškou na stĺpoch. Kôň, ktorý chodil dookola po kruhovom chodníku, otáčal mechanizmom a jeho pohyb sa prenášal na hospodárske stroje. Žentúr pochádza z obce Wierzchucin Królewski a v parku hľadajte aj drevené klátové úle.
Kravín z Kłodawy (začiatok 19. storočia)Kravín z Kłodawy v obci Chojnice na Kašubách pochádza zo začiatku 19. storočia. Vnútri sú tri samostatné priestory pre zvieratá a vpravo kôlňa na vozy, všetko pod jednou slamenou strechou. Pozrite sa, ako gazda pod jednou strechou umiestnil zvieratá aj voz.
Chlebová pec z KašubVoľne stojaca chlebová pec je rekonštrukciou kašubskej pece z konca 19. storočia. Takéto pece sa stavali neďaleko usadlosti, na poli, v záhrade alebo v sade, a piekli v nich chlieb niekoľké rodiny alebo jedno zámožné hospodárstvo. Pec na kamennom podklade chráni strmá strieška z dosiek.
Panská sýpka z obce Bronisław (1767)Panskú sýpku z obce Bronisław na Kujavsku postavili v roku 1767. V takýchto sýpkach uchovával kaštieľ obilie zo svojho majera, preto je budova mnohonásobne väčšia než sedliacka sýpka v kujavskej usadlosti. Obíďte ju dookola a pozrite sa na vysokú valbovú strechu pokrytú slamou.
Kravín z Rakutowa, takzvaná gliniankaHospodárska budova pre dobytok z Rakutowa na Kujavsku, nazývaná glinianka, je rekonštrukciou kravína z 2. polovice 19. storočia. Steny sú omazané hlinou zmiešanou so slamou a obielené vápnom a strechu kryje slama. Vnútri je kurín, kravín a stajňa a na mieste bývalého chlieva funguje olejáreň, ktorá ukazuje, ako sa v hospodárstve lisoval olej pre vlastnú potrebu.
Stodola z Kowalu (1806)Stodola z Kowalu na Kujavsku je rekonštrukciou budovy z roku 1806, obnovenou po požiari v roku 2004. Je to najväčšia budova kujavskej usadlosti: širokými vrátami vchádzal voz so senom alebo obilím, a okná tu nie sú, pretože svetlo tu nebolo potrebné. Stredom vedie mlatovisko, na ktorom sa mlátilo obilie a uchovávali poľnohospodárske stroje, a po stranách sú dva priestory na nevymlátené obilie, slamu a seno.