Foto H. Zell, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons
Palác a parkPostupim, Brandenbursko, Nemecko

Park Sanssouci: čo vidieť, mapa a trasa prehliadky

Park a palác Sanssouci v Postupime. V aplikácii Turi rovnaká mapa ukazuje vašu polohu, vedie vás od bodu k bodu a umožňuje odškrtávať navštívené miesta.

16bodov na prehliadku
16na odporúčanej trase
asi 3 h 30 minprehliadky

Pred cestou

asi 3 h 30 minpokojným tempom, s prestávkami
6toalety na mape
jedlomiesta s jedlom zatiaľ nie sú na mape
Prechádzka sa začína pri Obelisku na východnom okraji parku, na ulici Schopenhauerstraße, a končí pri Novom paláci na západe, odkiaľ na juh dôjdete k železničnej stanici Potsdam Park Sanssouci. Autobus 695 premáva až k palácu Sanssouci, na zastávku Schloss Sanssouci, takže môžete začať aj v strede trasy. Ak už ste v parku, Turi vás povedie od najbližšieho bodu. Park je bezplatný a otvorený denne od 8:00 do zotmenia, vstupenky potrebujete do palácov; do paláca Sanssouci sa vstupuje v určenom čase, preto je najlepšie kúpiť si vstupenku vopred cez internet. Od novembra do marca sú zatvorené Obrazáreň, Nové komnaty, Čínsky pavilón a palác Charlottenhof, ktoré sú v sezóne otvorené od stredy do nedele. Mlyn je v zime otvorený len cez víkendy a v decembri vôbec, palác Sanssouci a Nový palác sú však otvorené aj v zime, kratšie, do 16:30. Oranžériový palác a Rímske kúpele sú zatvorené pre rekonštrukciu, takže ich uvidíte len zvonka. K palácu Sanssouci vedie 132 schodov po terasách alebo miernejšie rampy po stranách a k Mlynu a Oranžérii treba vyjsť do kopca. Toalety sú v návštevníckom centre pri Historickom mlyne, v návštevníckom centre pri Novom paláci a pri ceste Ökonomieweg južne od Veľkej fontány. Naplánujte si približne tri a pol hodiny, bez prehliadky interiérov.
  • Doma otvorte miesto v Turi a ťuknite na „Stiahnuť na cestu“: mapa, opisy a fotky budú fungovať bez signálu.
  • Najvzdialenejšie body navštívte na začiatku, kým máte ešte sily.
  • Odškrtávajte priebežne a pri východe budete vedieť, čo zostalo.

Park Sanssouci v aplikácii Turi

Poloha naživo, trasa od bodu k bodu, opisy na čítanie a počúvanie. Zadarmo, bez účtu, v 12 jazykoch.

Stiahnuť pre Android

Mapa miesta

Rovnaká mapa ako v aplikácii. Ťuknite na bod a uvidíte fotku a opis; v Turi na nej uvidíte aj seba.

Mapa: Park Sanssouci
1odporúčané, v poradí trasyostatné bodyWCtoalety, jedlo, pokladne

Niečo nesedí? Nahláste to v aplikácii pri danom bode.

Oplatí sa vidieť

Park Sanssouci je letné sídlo Fridricha Veľkého, pruského kráľa, ktorý v roku 1744 dal premeniť holý kopec na vinicu a na jeho vrchole postaviť palác „bez starostí“. Park má takmer 300 hektárov a viac ako 1000 sôch a jeho stredom vedie viac ako 2 kilometre dlhá Hlavná alej, od Obelisku až k Novému palácu. Fridrich Veľký tu postavil rokokové paláce a pavilóny a v 19. storočí Fridrich Viliam IV. pridal klasicistické vily, Oranžériu a krajinárske záhrady Petera Josepha Lenného. Od roku 1990 park patrí do svetového dedičstva UNESCO.

Neptúnova jaskyňaFoto Rainer Halama, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons1
Atrakcia

Neptúnova jaskyňa

Neptúnovu jaskyňu navrhol Knobelsdorff a postavili ju v rokoch 1751-1757 z bieleho a ružového mramoru zo Sliezska. Na vrchole kraľuje Neptún, rímsky boh mora, s dvoma najádami. Po mušliach po stranách mala stekať voda, no za Fridricha Veľkého sa to nepodarilo; fontány sa rozbehli až o sto rokov neskôr, vďaka parnému stroju. Dovnútra sa nevchádza, ale cez mrežu uvidíte jaskyňu zdobenú mušľami a kryštálmi.

ObrazáreňFoto Raimond Spekking, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons2
Budova / pamiatka

Obrazáreň

Obrazáreň postavil pre Fridricha Veľkého Johann Gottfried Büring v rokoch 1755-1764. Je to najstaršia zachovaná muzeálna budova v Nemecku, ktorú dal postaviť panovník. Sochy pri oknách na strane záhrady rozprávajú o umeniach a vedách a 20 hláv nad oknami sú portréty maliarov. Vnútri visí viac ako 140 obrazov, medzi nimi „Neveriaci Tomáš“ od Caravaggia a diela Rubensa a van Dycka.

Veľká fontánaFoto Dennis G. Jarvis, CC BY-SA 2.0, Wikimedia Commons3
Atrakcia

Veľká fontána

Bazén Veľkej fontány postavili v roku 1748, ale za Fridricha Veľkého voda nechcela striekať, pretože drevené potrubia privádzajúce vodu neustále praskali. Podarilo sa to až v októbri 1842: parný stroj Augusta Borsiga vystrelil prúd do výšky 38 metrov. Okolo bazéna stojí 12 mramorových sôch bohov a 4 živlov a časť originálov dostal kráľ v roku 1750 ako dar od francúzskeho kráľa Ľudovíta XV. V rokoch 2000-2010 ich všetky nahradili vernými kópiami z carrarského mramoru.

Vinohradnícke terasyFoto H. Zell, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons4
Atrakcia

Vinohradnícke terasy

Dňa 10. augusta 1744 dal Fridrich Veľký premeniť tento holý kopec na vinicu. Svah rozdelili na 6 terás a ich múry vyklenuli oblúkom dovnútra, aby zachytávali čo najviac slnka. V múroch je 168 presklených výklenkov, v ktorých rástli cudzokrajné odrody, a na stenách medzi nimi sa pínali vinič a ovocné stromčeky. Stredom vedie hore 132 schodov a po stranách sú miernejšie rampy.

Nové komnatyFoto H. Zell, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons5
Budova / pamiatka

Nové komnaty

Nové komnaty vznikli v roku 1747 ako oranžéria, v ktorej zimovali stromčeky v kvetináčoch z terás. V rokoch 1771-1775 ich Georg Christian Unger prestaval na palác pre hostí so 4 sálami a izbami pre hostí. Vtedy dostali kupolu, aby ladili s Obrazárňou na druhej strane paláca. Pozrite sa na rampy pri budove: po nich sa kedysi vyvážali ťažké kvetináče so stromčekmi. Vnútri je najkrajšia Ovidiova galéria s pozlátenými reliéfmi.

Palác SanssouciFoto H. Zell, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons6
Budova / pamiatka

Palác Sanssouci

Palác postavili v rokoch 1745-1747 podľa projektu Knobelsdorffa a náčrtov samotného kráľa. Názov po francúzsky znamená „bez starostí“. Fridrich Veľký nechcel okázalé sídlo, ale útulný prízemný palác, z ktorého sa vychádza priamo na terasu a do záhrady. Býval tu v lete, okrem obdobia vojen, od konca apríla do začiatku októbra, a tu aj zomrel 17. augusta 1786, v kresle vo svojej pracovni. V roku 2018 ho navštívilo približne 330 000 ľudí, viac než ktorúkoľvek inú pamiatku Postupimu.

Hrob Fridricha VeľkéhoFoto Palickap, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons7
Atrakcia

Hrob Fridricha Veľkého

Krypta na okraji najvyššej terasy vznikla už v roku 1744, skôr než sa začal stavať palác. Kráľ chcel spočinúť tu, vedľa svojich milovaných psov, ale nástupca ho pochoval v posádkovom kostole. Fridrich Veľký tu spočinul až 17. augusta 1991, v 205. výročie smrti, o polnoci, pretože v závete žiadal pohreb bez pompy a v noci. Na náhrobnú dosku s nápisom „Friedrich der Große“ ľudia kladú kvety a zemiaky, pretože práve on presviedčal Prusov, aby pestovali zemiaky.

Historický mlynFoto Bärwinkel,Klaus, CC BY 3.0, Wikimedia Commons8
Budova / pamiatka

Historický mlyn

Prvý mlyn tu v rokoch 1737-1739 postavil mlynár Grävenitz. Podľa legendy ho chcel kráľ zbúrať, lebo ho rušil klepot krídel, ale mlynár sa vyhrážal súdom v Berlíne a kráľ ustúpil. Súčasný holandský veterný mlyn postavili v rokoch 1787-1791, v roku 1945 vyhorel a od roku 1993 sa jeho krídla znova točia. Vnútri je výstava o mletí obilia a v obchodíku si kúpite chlieb z múky zo Sanssouci.

Oranžériový palácFoto Flocci Nivis, CC BY 4.0, Wikimedia Commons9
Budova / pamiatka

Oranžériový palác

Oranžériový palác dal postaviť kráľ Fridrich Viliam IV. v rokoch 1851-1864, podľa vzoru talianskych víl z obdobia renesancie. Je dlhý viac ako 300 metrov a je to najväčší palác v parku. V strednej časti je Rafaelova sála s viac ako 50 kópiami jeho obrazov a v bočných halách zimujú rastliny v kvetináčoch z celého parku. Pred palácom stojí pomník Fridricha Viliama IV., ktorý Oranžériu nazýval svojím obľúbeným dielom. Teraz je palác zatvorený pre rekonštrukciu.

Čínsky pavilónFoto Marek Śliwecki, CC BY 4.0, Wikimedia Commons10
Budova / pamiatka

Čínsky pavilón

Čínsky pavilón postavil Johann Gottfried Büring v rokoch 1755-1764 podľa náčrtov Fridricha Veľkého a stavbu predĺžila sedemročná vojna. Okolo stoja pozlátené postavy Číňanov, ktorí jedia, pijú čaj a hrajú na hudobných nástrojoch. Sochárom pózovali ľudia z okolia, preto majú postavy európske tváre. Strechu podopierajú zlaté stĺpy v tvare paliem a na samom vrchole sedí zlatý mandarín so slnečníkom.

Rímske kúpeleFoto Jakub Hałun, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons11
Budova / pamiatka

Rímske kúpele

Rímske kúpele postavili Karl Friedrich Schinkel a Ludwig Persius v rokoch 1829-1840 pre následníka trónu, neskoršieho kráľa Fridricha Viliama IV., ktorý miloval Taliansko. Je to súbor domov ako z talianskej dediny: dom záhradníka, čajovňa v tvare chrámu a kúpeľ, spojené pergolami a záhradkami. V tomto kúpeli sa nikdy nikto nekúpal. Budovy stoja pri umelom jazierku a teraz sú zatvorené pre rekonštrukciu.

Palác CharlottenhofFoto Marek Mróz, CC BY 4.0, Wikimedia Commons12
Budova / pamiatka

Palác Charlottenhof

Na Vianoce 1825 daroval kráľ Fridrich Viliam III. túto pôdu synovi, následníkovi trónu, a jeho manželke Alžbete. Karl Friedrich Schinkel prestaval v rokoch 1826-1829 starý dom na klasicistickú vilu podľa rímskych vzorov. Najzaujímavejšia je Stanová izba s bielo-modrými pruhmi, v ktorej v rokoch 1835-1840 v lete býval cestovateľ Alexander von Humboldt. Bielo-modré sú aj okenice, na pamiatku bavorského pôvodu Alžbety, manželky následníka trónu.

Chrám priateľstvaFoto Florian Geyer, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons13
Atrakcia

Chrám priateľstva

Fridrich Veľký postavil tento chrám na pamiatku milovanej sestry Vilhelmíny, markgrófky z Bayreuthu, ktorá zomrela v roku 1758. Okrúhly pavilón postavil Carl von Gontard v rokoch 1768-1770 a strechu podopiera 8 korintských stĺpov usporiadaných do párov. Vnútri sedí mramorová Vilhelmína s knihou na kolenách. Medailóny na stĺpoch zobrazujú slávne dvojice priateľov z antických čias.

Antický chrámFoto H. Zell, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons14
Budova / pamiatka

Antický chrám

Antický chrám stojí oproti Chrámu priateľstva, na druhej strane Hlavnej aleje, ako jeho pár. Postavil ho Carl von Gontard v rokoch 1768-1769 a Fridrich Veľký v ňom uchovával zbierky antických sôch, mincí a gemí. Od roku 1921 je mauzóleom rodu Hohenzollernovcov, pochovali tu okrem iných cisárovnú Augustu Viktóriu. Preto je chrám pre návštevníkov zatvorený.

Nový palácFoto H. Zell, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons15
Budova / pamiatka

Nový palác

Nový palác postavil Fridrich Veľký v rokoch 1763-1769, po sedemročnej vojne, aby ukázal Európe moc Pruska. Sám ho nazýval „fanfaronádou“, teda chvastúnstvom. Fasáda má 220 metrov a nad stredom sa dvíha 55 metrov vysoká kupola, na ktorej 3 Grácie nesú kráľovskú korunu. Kupola je len ozdobou, pod ňou nie je žiadna sála. Vnútri sú Jaskynná sála, Mramorová sála a divadlo a v paláci rád býval posledný nemecký cisár Viliam II.

Communs a Triumfálna bránaFoto Allie_Caulfield, CC BY 2.0, Wikimedia Commons16
Budova / pamiatka

Communs a Triumfálna brána

Oproti Novému palácu stoja Communs, dve okázalé hospodárske budovy z rokov 1766-1769, inšpirované Versailles. Sídlili v nich palácové kuchyne a byty pre hostí, úradníkov a služobníctvo, ale zvonka vyzerajú ako paláce, s dvojitými schodiskami, stĺpmi a kupolami. Spája ich polkruhová kolonáda so 158 stĺpmi a 24 metrov vysoká Triumfálna brána. Dnes tu sídli Postupimská univerzita a odtiaľto dôjdete na juh k stanici Potsdam Park Sanssouci.

Všetky body (23)

Zoskupené ako v legende mapy. Hviezdička označuje odporúčané body.

Atrakcia 5
Neptúnova jaskyňa ★Neptúnovu jaskyňu navrhol Knobelsdorff a postavili ju v rokoch 1751-1757 z bieleho a ružového mramoru zo Sliezska. Na vrchole kraľuje Neptún, rímsky boh mora, s dvoma najádami. Po mušliach po stranách mala stekať voda, no za Fridricha Veľkého sa to nepodarilo; fontány sa rozbehli až o sto rokov neskôr, vďaka parnému stroju. Dovnútra sa nevchádza, ale cez mrežu uvidíte jaskyňu zdobenú mušľami a kryštálmi.
Veľká fontána ★Bazén Veľkej fontány postavili v roku 1748, ale za Fridricha Veľkého voda nechcela striekať, pretože drevené potrubia privádzajúce vodu neustále praskali. Podarilo sa to až v októbri 1842: parný stroj Augusta Borsiga vystrelil prúd do výšky 38 metrov. Okolo bazéna stojí 12 mramorových sôch bohov a 4 živlov a časť originálov dostal kráľ v roku 1750 ako dar od francúzskeho kráľa Ľudovíta XV. V rokoch 2000-2010 ich všetky nahradili vernými kópiami z carrarského mramoru.
Vinohradnícke terasy ★Dňa 10. augusta 1744 dal Fridrich Veľký premeniť tento holý kopec na vinicu. Svah rozdelili na 6 terás a ich múry vyklenuli oblúkom dovnútra, aby zachytávali čo najviac slnka. V múroch je 168 presklených výklenkov, v ktorých rástli cudzokrajné odrody, a na stenách medzi nimi sa pínali vinič a ovocné stromčeky. Stredom vedie hore 132 schodov a po stranách sú miernejšie rampy.
Hrob Fridricha Veľkého ★Krypta na okraji najvyššej terasy vznikla už v roku 1744, skôr než sa začal stavať palác. Kráľ chcel spočinúť tu, vedľa svojich milovaných psov, ale nástupca ho pochoval v posádkovom kostole. Fridrich Veľký tu spočinul až 17. augusta 1991, v 205. výročie smrti, o polnoci, pretože v závete žiadal pohreb bez pompy a v noci. Na náhrobnú dosku s nápisom „Friedrich der Große“ ľudia kladú kvety a zemiaky, pretože práve on presviedčal Prusov, aby pestovali zemiaky.
Chrám priateľstva ★Fridrich Veľký postavil tento chrám na pamiatku milovanej sestry Vilhelmíny, markgrófky z Bayreuthu, ktorá zomrela v roku 1758. Okrúhly pavilón postavil Carl von Gontard v rokoch 1768-1770 a strechu podopiera 8 korintských stĺpov usporiadaných do párov. Vnútri sedí mramorová Vilhelmína s knihou na kolenách. Medailóny na stĺpoch zobrazujú slávne dvojice priateľov z antických čias.
Budova / pamiatka 11
Obrazáreň ★Obrazáreň postavil pre Fridricha Veľkého Johann Gottfried Büring v rokoch 1755-1764. Je to najstaršia zachovaná muzeálna budova v Nemecku, ktorú dal postaviť panovník. Sochy pri oknách na strane záhrady rozprávajú o umeniach a vedách a 20 hláv nad oknami sú portréty maliarov. Vnútri visí viac ako 140 obrazov, medzi nimi „Neveriaci Tomáš“ od Caravaggia a diela Rubensa a van Dycka.
Nové komnaty ★Nové komnaty vznikli v roku 1747 ako oranžéria, v ktorej zimovali stromčeky v kvetináčoch z terás. V rokoch 1771-1775 ich Georg Christian Unger prestaval na palác pre hostí so 4 sálami a izbami pre hostí. Vtedy dostali kupolu, aby ladili s Obrazárňou na druhej strane paláca. Pozrite sa na rampy pri budove: po nich sa kedysi vyvážali ťažké kvetináče so stromčekmi. Vnútri je najkrajšia Ovidiova galéria s pozlátenými reliéfmi.
Palác Sanssouci ★Palác postavili v rokoch 1745-1747 podľa projektu Knobelsdorffa a náčrtov samotného kráľa. Názov po francúzsky znamená „bez starostí“. Fridrich Veľký nechcel okázalé sídlo, ale útulný prízemný palác, z ktorého sa vychádza priamo na terasu a do záhrady. Býval tu v lete, okrem obdobia vojen, od konca apríla do začiatku októbra, a tu aj zomrel 17. augusta 1786, v kresle vo svojej pracovni. V roku 2018 ho navštívilo približne 330 000 ľudí, viac než ktorúkoľvek inú pamiatku Postupimu.
Historický mlyn ★Prvý mlyn tu v rokoch 1737-1739 postavil mlynár Grävenitz. Podľa legendy ho chcel kráľ zbúrať, lebo ho rušil klepot krídel, ale mlynár sa vyhrážal súdom v Berlíne a kráľ ustúpil. Súčasný holandský veterný mlyn postavili v rokoch 1787-1791, v roku 1945 vyhorel a od roku 1993 sa jeho krídla znova točia. Vnútri je výstava o mletí obilia a v obchodíku si kúpite chlieb z múky zo Sanssouci.
Oranžériový palác ★Oranžériový palác dal postaviť kráľ Fridrich Viliam IV. v rokoch 1851-1864, podľa vzoru talianskych víl z obdobia renesancie. Je dlhý viac ako 300 metrov a je to najväčší palác v parku. V strednej časti je Rafaelova sála s viac ako 50 kópiami jeho obrazov a v bočných halách zimujú rastliny v kvetináčoch z celého parku. Pred palácom stojí pomník Fridricha Viliama IV., ktorý Oranžériu nazýval svojím obľúbeným dielom. Teraz je palác zatvorený pre rekonštrukciu.
Čínsky pavilón ★Čínsky pavilón postavil Johann Gottfried Büring v rokoch 1755-1764 podľa náčrtov Fridricha Veľkého a stavbu predĺžila sedemročná vojna. Okolo stoja pozlátené postavy Číňanov, ktorí jedia, pijú čaj a hrajú na hudobných nástrojoch. Sochárom pózovali ľudia z okolia, preto majú postavy európske tváre. Strechu podopierajú zlaté stĺpy v tvare paliem a na samom vrchole sedí zlatý mandarín so slnečníkom.
Rímske kúpele ★Rímske kúpele postavili Karl Friedrich Schinkel a Ludwig Persius v rokoch 1829-1840 pre následníka trónu, neskoršieho kráľa Fridricha Viliama IV., ktorý miloval Taliansko. Je to súbor domov ako z talianskej dediny: dom záhradníka, čajovňa v tvare chrámu a kúpeľ, spojené pergolami a záhradkami. V tomto kúpeli sa nikdy nikto nekúpal. Budovy stoja pri umelom jazierku a teraz sú zatvorené pre rekonštrukciu.
Palác Charlottenhof ★Na Vianoce 1825 daroval kráľ Fridrich Viliam III. túto pôdu synovi, následníkovi trónu, a jeho manželke Alžbete. Karl Friedrich Schinkel prestaval v rokoch 1826-1829 starý dom na klasicistickú vilu podľa rímskych vzorov. Najzaujímavejšia je Stanová izba s bielo-modrými pruhmi, v ktorej v rokoch 1835-1840 v lete býval cestovateľ Alexander von Humboldt. Bielo-modré sú aj okenice, na pamiatku bavorského pôvodu Alžbety, manželky následníka trónu.
Antický chrám ★Antický chrám stojí oproti Chrámu priateľstva, na druhej strane Hlavnej aleje, ako jeho pár. Postavil ho Carl von Gontard v rokoch 1768-1769 a Fridrich Veľký v ňom uchovával zbierky antických sôch, mincí a gemí. Od roku 1921 je mauzóleom rodu Hohenzollernovcov, pochovali tu okrem iných cisárovnú Augustu Viktóriu. Preto je chrám pre návštevníkov zatvorený.
Nový palác ★Nový palác postavil Fridrich Veľký v rokoch 1763-1769, po sedemročnej vojne, aby ukázal Európe moc Pruska. Sám ho nazýval „fanfaronádou“, teda chvastúnstvom. Fasáda má 220 metrov a nad stredom sa dvíha 55 metrov vysoká kupola, na ktorej 3 Grácie nesú kráľovskú korunu. Kupola je len ozdobou, pod ňou nie je žiadna sála. Vnútri sú Jaskynná sála, Mramorová sála a divadlo a v paláci rád býval posledný nemecký cisár Viliam II.
Communs a Triumfálna brána ★Oproti Novému palácu stoja Communs, dve okázalé hospodárske budovy z rokov 1766-1769, inšpirované Versailles. Sídlili v nich palácové kuchyne a byty pre hostí, úradníkov a služobníctvo, ale zvonka vyzerajú ako paláce, s dvojitými schodiskami, stĺpmi a kupolami. Spája ich polkruhová kolonáda so 158 stĺpmi a 24 metrov vysoká Triumfálna brána. Dnes tu sídli Postupimská univerzita a odtiaľto dôjdete na juh k stanici Potsdam Park Sanssouci.
Toalety / pokladne / parkovisko 7
Obelisk a brána parkuPrechádzka sa začína na východnom okraji parku, pri obelisku, ktorý od čias Fridricha Veľkého vyznačuje hranicu parku. Obelisk z roku 1748 navrhol Georg Wenzeslaus von Knobelsdorff a hieroglyfy na ňom sú vymyslené, pretože v 18. storočí ich ešte nikto nevedel čítať. Hneď za ním stojí Brána s obeliskom z roku 1747: dve skupiny po 4 stĺpy a na múroch bohyne Flóra a Pomona, ktoré vítajú hostí v parku. Odtiaľto vedie rovno na západ viac ako 2 kilometre dlhá Hlavná alej, až k Novému palácu.
Verejná toaleta 1
Verejná toaleta 2
Verejná toaleta 3
Verejná toaleta 4
Verejná toaleta 5
Verejná toaleta 6
Park SanssouciStiahnuť Turi