Gazdovstvo z Dzierżanowa (1840) ★Dom so sieňou uprostred a dvoma izbami postavil v roku 1840 Wojciech Kinda, pričom spojil steny stĺpikovej konštrukcie s fošňami a hrazdené steny. Hospodársku budovu s kravínom, stajňou a kôlňou na vozy aj stodolu omazali hlinou na drevenej kostre a dvor vydláždili poľným kameňom. Časť nábytku, napríklad truhlicu napodobňujúcu komodu, kúpili gazdovia za peniaze zarobené v Porýní a Vestfálsku.
Vodný mlyn z obce Wierzenica (19. storočie) ★V budove mlyna z 19. storočia z obce Wierzenica sídli galéria súčasného veľkopoľského neprofesionálneho sochárstva. Dole stojí okolo štyristo sôch z dreva a hliny: sväté postavy, kaplnky a oltáriky, ale aj rozprávkové postavy, poľovnícke scény a zvieratá. Hore môžete spoznať asi štyridsať tvorcov z Veľkopoľska, od narodených na konci 19. storočia až po najmladšieho z roku 1983.
Olenderské gazdovstvo z mesta Nowy Tomyśl (1823) ★Gazdovstvo ukazuje, ako stavali a hospodárili olendri, osadníci, ktorí v 18. storočí osídlili podmáčané územia západného Veľkopoľska. Dom pochádza z roku 1823, hospodárska budova s nadmurovkou z roku 1865 a na okraji dvora stojí samostatná chlebová pec. V dome evanjelickej rodiny zo začiatku 20. storočia sú výklenkové skrinky, posteľ s baldachýnom a truhlice s nemeckými nápismi, no chýbajú náboženské obrazy.
Sušiareň chmeľu z Chojnik ★V drevenej sušiarni chmeľu z Chojnik je panelová výstava „Dedičstvo olendrov z okolia mesta Nowy Tomyśl. Chmeľ, dejiny pestovania vo Veľkopoľsku”. Panely rozprávajú o pestovaní a spracovaní chmeľu v okolí mesta Nowy Tomyśl, siahajúcom do 15. storočia, o olenderskom osídlení a o postave obchodníka Józefa Jakuba Flataua, nazývaného pruský chmeľový kráľ.
Chalupa z obce Zdrój (1602) ★Chalupa zo západného Veľkopoľska je z veľkej časti zrekonštruovaná, ale zachovala si pôvodné stropné trámy a do jedného z nich vyrezali letopočet 1602. Má steny stĺpikovej konštrukcie s fošňami a strmú sedlovú strechu a dvere zavesené na čapoch zatvára drevený zámok. Je v nej zariadený byt organistu s rodinou z 20. rokov 20. storočia, s izbou, sieňou a komorou pre zvieratá, a pri dome je malá zeleninová a kvetinová záhradka.
Kostol svätej Anny a svätého Vavrinca z Wartkowic (1719) ★Drevený kostol svätej Anny a svätého Vavrinca postavili v roku 1719 vo Wartkowiciach a v 19. storočí k nemu pristavali kaplnku, sakristiu a predsieň. Do múzea ho preniesli v rokoch 1997-2001. Vnútri sú barokové oltáre, krstiteľnica, triumfálny trám, organ a zvyšky barokových malieb v presbytériu a nad loďou sa týči vežička so sanktusníkom.
Krčma z obce Sokołowo Budzyńskie (koniec 18. storočia) ★Krčmu s podstením na piatich stĺpoch postavili na konci 18. storočia v obci Sokołowo Budzyńskie v severnom Veľkopoľsku. Má steny stĺpikovej konštrukcie s fošňami a strechu pokrytú trstinou. V izbe s výčapom stojí pult, fľaše, odmerky a krígle ako vo vidieckej krčme z 20. rokov 20. storočia. V sieni je široký komín zo žrdí opletených slamou a v ňom chlebová pec; v malej kancelárii sa kedysi predával petrolej.
Kaštieľ z obce Studzieniec ★Prízemný kaštieľ s mansardovou šindľovou strechou postavili podľa vzoru barokového kaštieľa, ktorý stojí v dedine Studzieniec v severnom Veľkopoľsku. Pri rohoch na strane záhrady má dva alkiere, ktorých tvar vychádza z obranných veží. V salóne, jedálni, spálni, knižnici a obývačke sú zariadené interiéry veľkopoľskej zemianskej rodiny z medzivojnového obdobia a okolo sa rozprestiera park s barokovým usporiadaním.
Chalupa z obce Gaj (2. polovica 19. storočia)Dom so sieňou uprostred, dvoma izbami a dvoma komorami postavil v druhej polovici 19. storočia Ignacy Małolepszy; má steny stĺpikovej konštrukcie s vloženými fošňami a slamenú strechu. V sieni sú dva komíny spojené nad stropom údiarňou a dlážka z poľných kameňov. Interiér ukazuje, ako tu medzi vojnami žila zámožná roľnícka rodina s hospodárstvom s rozlohou 32 ha, a dom sa dedil po praslici, teda v ženskej línii.
Gazdovstvo zo Sulmierzyc (1750)Dom so sieňou a dvoma izbami postavili v roku 1750, čo potvrdzuje nápis na strednom tráme v hlavnej izbe: „O jak piękna kompania Jezus Józef i Maria” (Ó, aká krásna spoločnosť, Ježiš, Jozef a Mária). K domu prilieha murovaná budova pre dobytok a vysunutá strecha tvorí nad prednou stenou podstenie. Vnútri je zariadený byt hrnčiara s dielňou v malej izbe a sušiarňou hrncov v komore a na dvore stojí pec na vypaľovanie nádob.
Zvonica z obce Sokołowo BudzyńskieDrevená zvonica z obce Sokołowo Budzyńskie stojí hneď vedľa kostola z Wartkowic, za tým istým plotom. Je to stavba z 18. storočia, prenesená sem v roku 2009, v ktorej viseli zvony zvolávajúce veriacich na bohoslužby.
Chalupa z Dziekanowic (19. storočie)Hrazdený dom z 19. storočia priamo z Dziekanowic, so širokým priečelím, dvoma izbami, dvoma sieňami, komorou a alkierom. Sídli v ňom výstava „Dziekanowice a ich obyvatelia” o dejinách dediny od dohody roľníkov s pruským štátom v prvej polovici 19. storočia až po začiatok 21. storočia, o roľníkoch, remeselníkoch a učiteľoch. Osobitné miesto patrí rodine niekdajších majiteľov domu.
Hazácke gazdovstvo z obce Zielona Wieś (2. polovica 19. storočia)Dvojizbová chalupa so sieňou a dvoma komorami z druhej polovice 19. storočia je príkladom usadlosti chalupníka. Preniesli ju z oblasti Hazy, teda z niekoľkých dedín na rieke Orla, ktoré osídlili ľudia z neďalekého Sliezska. Posledným obyvateľom bol dedinský obuvník Tomasz Musielak, ktorý sa vo svojom remesle zdokonalil počas služby v pruskej armáde.
Fara z NoskowaKňazský dom stojí oproti kostolu z Wartkowic, za plotom na tehlových stĺpikoch, s malou verandou pri vchode. Patrí k farskému gazdovstvu, ktoré podľa múzea ukazuje život a hospodárstvo niekdajšej vidieckej farnosti. Vedľa stojí chalupa organistu z obce Zdrój a kaplnka svätého Rocha.
Gazdovstvo z obce Dobrzec (2. polovica 19. storočia)Gazdovstvo zámožných gazdov z východného Veľkopoľska: priestranný dom z roku 1882 s polvalbovou strechou, stodola na sochách, teda na stĺpoch hore rozvetvených, a hospodárska budova s prístreškom. Vo veľkej izbe stojí starý nábytok po starých rodičoch a v malej súprava kúpená v meste, ako v 20. rokoch 20. storočia. V záhradke pri stodole je včelín s klátovým úľom, slamenými košmi a debnovými úľmi.
Chalupa želiara z obce Godziesze WielkieMalá chalupa pokrytá slamou z obce Godziesze Wielkie ukazuje, ako bývali želiari, teda najchudobnejší obyvatelia dediny bez vlastnej pôdy, ktorí sa najímali na prácu u gazdov. Stojí pri gazdovstve z obce Dobrzec, za plotom upleteným z prútia, vedľa malej kvetinovej záhradky.
Gazdovstvo z Ołoboku (polovica 19. storočia)Usadlosť gazdu a kolára z polovice 19. storočia z juhovýchodného Veľkopoľska: dom, sýpka s podstením na dvoch stĺpoch, stodola, hospodárska budova a dvojkomorová pivnica z bahennej železnej rudy. V komore domu je kolárska dielňa so šliapacím sústruhom a v malej izbe ležia pomôcky na pletenie zo slamy, ktorým bol Ołobok známy. V záhradke stojí domáca kaplnka so soškou Srdca Ježišovho.
Gazdovstvo z obce Wolica (1841)Dom s podstením bez stĺpov dal v roku 1841 postaviť Wojciech Owczarek, čo pripomína nápis na stropnom tráme v izbe, a sýpku, hospodársku budovu a stodolu pristavali po roku 1864. Gazdovstvo z východného Veľkopoľska ukazuje život stredne zámožnej roľníckej rodiny na konci 19. storočia. V izbe stojí maľovaná truhlica na výbavu, nad posteľami visia obrazy svätých a na dvore je studňa s vahadlom.