Foto LuzynaS, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons
Staré mestoCieszyn, Sliezske, Poľsko

Staré mesto a Zámocký vrch v Cieszyne: čo vidieť, mapa a trasa prehliadky

Staré mesto a Zámocký vrch v Cieszyne. V aplikácii Turi rovnaká mapa ukazuje vašu polohu, vedie vás od bodu k bodu a umožňuje odškrtávať navštívené miesta.

15bodov na prehliadku
13na odporúčanej trase
asi 2 h 30 minprehliadky

Pred cestou

asi 2 h 30 minpokojným tempom, s prestávkami
3toalety na mape
vstup zdarmamúzeá a veže majú samostatné vstupenky
Prechádzka sa začína pri turistických informáciách na radnici na námestí Rynek a odporúčaná trasa končí na Zámockom vrchu, asi 10 minút pešo od námestia. Ak ste už v centre, Turi vás povedie od najbližšieho bodu. Staré mesto leží na svahu: k Studni troch bratov a k Młynówke sa schádza strmými uličkami a na Zámocký vrch vedie stúpanie. Prechádzka mestom je zadarmo, lístky potrebujete do Múzea Tešínskeho Sliezska, na Piastovskú vežu a do interiéru rotundy. Z mosta môžete prejsť do Českého Těšína. Toalety sú pri námestí, na ulici Zamkowa a na Zámockom vrchu.
  • Doma otvorte miesto v Turi a ťuknite na „Stiahnuť na cestu“: mapa, opisy a fotky budú fungovať bez signálu.
  • Najvzdialenejšie body navštívte na začiatku, kým máte ešte sily.
  • Odškrtávajte priebežne a pri východe budete vedieť, čo zostalo.

Staré mesto a Zámocký vrch v Cieszyne v aplikácii Turi

Poloha naživo, trasa od bodu k bodu, opisy na čítanie a počúvanie. Zadarmo, bez účtu, v 12 jazykoch.

Stiahnuť pre Android

Mapa miesta

Rovnaká mapa ako v aplikácii. Ťuknite na bod a uvidíte fotku a opis; v Turi na nej uvidíte aj seba.

Mapa: Staré mesto a Zámocký vrch v Cieszyne
1odporúčané, v poradí trasyostatné bodyWCtoalety, jedlo, pokladne

Mapa: OpenStreetMap (ODbL). Opisy a fotky: Turi a Wikimedia Commons. Niečo nesedí? Nahláste to v aplikácii pri danom bode.

Oplatí sa vidieť

Cieszyn leží na rieke Olza (Olše), ktorá ho od roku 1920 delí na poľskú a českú časť. Prechádzka sa začína na námestí Rynek s radnicou a fontánou sv. Floriána, vedie k najstaršiemu múzeu v Poľsku a ku kostolu s hrobmi Piastovcov a schádza k legendárnej Studni troch bratov a k mlynskému kanálu Młynówka, ktorému sa hovorí Tešínske Benátky. Na záver vás čaká hraničný most na Olze a Zámocký vrch s románskou rotundou z dvadsaťzlotovej bankovky a s Piastovskou vežou.

RadnicaFoto SuperGlob, CC BY 3.0, Wikimedia Commons1
Budova / pamiatka

Radnica

Klasicistická radnica na južnej strane námestia vznikla po najväčšom požiari v dejinách Cieszyna, 6. mája 1789. Navrhol ju Ignacy Chambrez, budovu odovzdali do užívania v roku 1800 a vežu postavili o rok neskôr. Po ďalšom požiari v roku 1836 interiéry obnovili podľa plánov Josepha Kornhäusela. Na poludnie sa z veže ozýva trúbkový signál, hejnal, skomponovaný k 1150. výročiu legendárneho založenia mesta.

Námestie Rynek a fontána sv. FloriánaFoto LuzynaS, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons2
Atrakcia

Námestie Rynek a fontána sv. Floriána

Námestie vytýčili v roku 1496 na základe rozhodnutia kniežaťa Kazimíra II. a obklopujú ho meštianske domy s podlubím. Uprostred stojí fontána so sochou sv. Floriána z roku 1770, pripisovanou sochárovi Wacławovi Donayovi zo Skoczowa. Predtým tu bola studňa so sochou Neptúna, z ktorej sa zachovala iba kamenná hlava, dnes v Múzeu Tešínskeho Sliezska. Koľajnica zapustená do dlažby vyznačuje trasu električky, ktorá od roku 1911 jazdila cez mesto a cez most na Olze.

Múzeum Tešínskeho SliezskaFoto Hons084, CC BY-SA 3.0 pl, Wikimedia Commons3
Budova / pamiatka

Múzeum Tešínskeho Sliezska

Najstaršie verejné múzeum v Poľsku založil v roku 1802 kňaz Leopold Jan Szersznik, učiteľ a zberateľ; jeho pomník stojí pri vchode. Múzeum sídli v paláci grófov Larischovcov, postavenom po veľkom požiari v roku 1789. V roku 1805 tu cisár František I. hostil cára Alexandra I. a maršala Kutuzova a v Egyptskej sále sa pre hostí konali koncerty a plesy. Vstup do múzea je spoplatnený.

Kostol sv. Márie MagdalényFoto SuperGlob, CC BY 4.0, Wikimedia Commons4
Budova / pamiatka

Kostol sv. Márie Magdalény

Najstarší katolícky kostol v Cieszyne postavili okolo roku 1263 ako chrám dominikánskeho kláštora. Odpočívajú v ňom všetci tešínski Piastovci, no zo starých náhrobkov sa zachovala iba gotická socha kniežaťa Přemysla I. Nošáka z 15. storočia. Po požiari mesta v roku 1789 dostal kostol neskorobarokovo-klasicistické priečelie s vežou a stal sa farským kostolom. Interiér je barokový, s hlavným oltárom z roku 1795.

Ulica GłębokaFoto SuperGlob, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons5
Atrakcia

Ulica Głęboka

Najdôležitejšia obchodná ulica starého Cieszyna spája námestie so Zámockým vrchom. Názov, ktorý po poľsky znamená „hlboká“, dostala podľa zahĺbenej vozovky, ktorú z oboch strán lemovali vysoké chodníky. V roku 1514 ju zapísali ako Poľskú ulicu, pretože bola súčasťou cesty z Moravy do Poľska. Stojí na nej niekoľko desiatok historických domov s obchodmi a dielňami, mnohé so starými výkladmi.

Divadlo Adama MickiewiczaFoto Hons084, CC BY-SA 3.0 pl, Wikimedia Commons6
Budova / pamiatka

Divadlo Adama Mickiewicza

Divadlo navrhli viedenskí architekti Ferdinand Fellner a Hermann Helmer, autori 48 divadiel, okrem iného vo Viedni a v Toruni. Otvorili ho 24. septembra 1910 s vyhlásením, že z jeho javiska nikdy nezaznie poľské slovo. O desať rokov neskôr, 14. decembra 1920, tu uviedli prvú poľskú hru, Fredrovu „Pomstu“. Hľadisko má dnes 630 miest.

Studňa troch bratovFoto SuperGlob, CC BY 3.0, Wikimedia Commons7
Atrakcia

Studňa troch bratov

Podľa legendy sa v roku 810 pri tomto prameni po dlhom putovaní stretli traja bratia, Bolko, Leszko a Cieszko, a z radosti zo stretnutia založili mesto. Historici sa domnievajú, že povesť vznikla až v polovici 19. storočia a najstaršia zmienka o Cieszyne pochádza z roku 1155. Studňa slúžila obyvateľom pravdepodobne už v stredoveku. Liatinový altánok odliali v roku 1868 v železiarňach v Třinci a vo vnútri sú tabule s legendou.

Tešínske BenátkyFoto SuperGlob, CC BY 3.0, Wikimedia Commons8
Atrakcia

Tešínske Benátky

Ulica Przykopa vedie pozdĺž Młynówky, umelého kanála na úpätí svahu, na ktorom stojí staré mesto. Domy z 18. a 19. storočia patrili garbiarom, tkáčom, súkenníkom a kováčom, ktorí potrebovali stály prístup k vode, a k ich dverám vedú mostíky prehodené cez kanál. Odtiaľ pochádza prirovnanie k Benátkam, ktoré sa ujalo pravdepodobne v druhej polovici 20. storočia.

Most priateľstva na OlzeFoto Milosz B., CC BY 3.0, Wikimedia Commons9
Atrakcia

Most priateľstva na Olze

Olza (Olše) tu tvorí hranicu medzi Poľskom a Českom. 28. júla 1920 Rada veľvyslancov rozdelila Tešínske Sliezsko a samotné mesto rozťala pozdĺž rieky: staré mesto s námestím a hradom zostalo na poľskej strane, zatiaľ čo stanica, vodáreň a plynáreň pripadli českej časti, nazvanej Český Těšín. Do roku 2007 fungoval na moste hraničný priechod, dnes prejdete na druhú stranu bez akejkoľvek kontroly.

Lovecký palác HabsburgovcovFoto Hons084, CC BY-SA 3.0 pl, Wikimedia Commons10
Budova / pamiatka

Lovecký palác Habsburgovcov

Klasicistický palác na úpätí Zámockého vrchu postavil v rokoch 1838-1840 viedenský architekt Joseph Kornhäusel pre arcivojvodu Karola Ľudovíta Habsburského, na zvyškoch dolného hradu. Habsburgovci sem chodievali zriedka, ale cisár František Jozef I. bol v paláci hosťom trikrát. V roku 1918 tu úradovala Národná rada Tešínskeho kniežatstva, prvá poľská moc v Tešínskom Sliezsku. Od roku 1947 sídli v časti paláca hudobná škola.

Rotunda sv. MikulášaFoto LuzynaS, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons11
Budova / pamiatka

Rotunda sv. Mikuláša

Románska rotunda z 11. alebo 12. storočia je jediná rotunda v Poľsku, ktorá sa zachovala aj s kamennou klenbou. Okrúhla loď má vnútri priemer 6,4 metra a múry z vápencových kvádrov sú hrubé asi meter. Bola kaplnkou hradiska na kopci a do roku 1240 aj farským kostolom Cieszyna. Nájdete ju na rube dvadsaťzlotovej bankovky.

Piastovská vežaFoto Marcin Konsek, CC BY-SA 3.0 pl, Wikimedia Commons12
Budova / pamiatka

Piastovská veža

Jediná zachovaná zo štyroch veží hradu tešínskych kniežat, postavená v prvej polovici 14. storočia. Je vysoká takmer 30 metrov a na vrchol vedie 120 schodov. Hrad zničila tridsaťročná vojna: v roku 1647 Rakúšania ostreľovali Švédov, ktorí sa v ňom bránili, a ruiny rozobrali v roku 1839. Vstup na vežu je spoplatnený a zhora uvidíte Cieszyn aj Český Těšín na oboch brehoch Olzy a za dobrého počasia aj Beskydy.

Vyhliadková terasa nad OlzouFoto Scotch Mist, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons13
Atrakcia

Vyhliadková terasa nad Olzou

Z terasy na západnom okraji Zámockého vrchu vidno Olzu a Český Těšín. Kopec má nadmorskú výšku 298 metrov a strmé svahy, preto sa tu ľudia usádzali už v staroveku. V 10. storočí tu vzniklo hradisko, ktoré v bule pápeža Hadriána IV. z roku 1155 zapísali ako Tessin, a práve z neho vyrástlo mesto. Po rozobratí hradných ruín premenili kopec na romantický park so starými stromami.

Všetky body (19)

Zoskupené ako v legende mapy. Hviezdička označuje odporúčané body.

Budova / pamiatka 9
Radnica ★Klasicistická radnica na južnej strane námestia vznikla po najväčšom požiari v dejinách Cieszyna, 6. mája 1789. Navrhol ju Ignacy Chambrez, budovu odovzdali do užívania v roku 1800 a vežu postavili o rok neskôr. Po ďalšom požiari v roku 1836 interiéry obnovili podľa plánov Josepha Kornhäusela. Na poludnie sa z veže ozýva trúbkový signál, hejnal, skomponovaný k 1150. výročiu legendárneho založenia mesta.
Múzeum Tešínskeho Sliezska ★Najstaršie verejné múzeum v Poľsku založil v roku 1802 kňaz Leopold Jan Szersznik, učiteľ a zberateľ; jeho pomník stojí pri vchode. Múzeum sídli v paláci grófov Larischovcov, postavenom po veľkom požiari v roku 1789. V roku 1805 tu cisár František I. hostil cára Alexandra I. a maršala Kutuzova a v Egyptskej sále sa pre hostí konali koncerty a plesy. Vstup do múzea je spoplatnený.
Kostol sv. Márie Magdalény ★Najstarší katolícky kostol v Cieszyne postavili okolo roku 1263 ako chrám dominikánskeho kláštora. Odpočívajú v ňom všetci tešínski Piastovci, no zo starých náhrobkov sa zachovala iba gotická socha kniežaťa Přemysla I. Nošáka z 15. storočia. Po požiari mesta v roku 1789 dostal kostol neskorobarokovo-klasicistické priečelie s vežou a stal sa farským kostolom. Interiér je barokový, s hlavným oltárom z roku 1795.
Divadlo Adama Mickiewicza ★Divadlo navrhli viedenskí architekti Ferdinand Fellner a Hermann Helmer, autori 48 divadiel, okrem iného vo Viedni a v Toruni. Otvorili ho 24. septembra 1910 s vyhlásením, že z jeho javiska nikdy nezaznie poľské slovo. O desať rokov neskôr, 14. decembra 1920, tu uviedli prvú poľskú hru, Fredrovu „Pomstu“. Hľadisko má dnes 630 miest.
Lovecký palác Habsburgovcov ★Klasicistický palác na úpätí Zámockého vrchu postavil v rokoch 1838-1840 viedenský architekt Joseph Kornhäusel pre arcivojvodu Karola Ľudovíta Habsburského, na zvyškoch dolného hradu. Habsburgovci sem chodievali zriedka, ale cisár František Jozef I. bol v paláci hosťom trikrát. V roku 1918 tu úradovala Národná rada Tešínskeho kniežatstva, prvá poľská moc v Tešínskom Sliezsku. Od roku 1947 sídli v časti paláca hudobná škola.
Rotunda sv. Mikuláša ★Románska rotunda z 11. alebo 12. storočia je jediná rotunda v Poľsku, ktorá sa zachovala aj s kamennou klenbou. Okrúhla loď má vnútri priemer 6,4 metra a múry z vápencových kvádrov sú hrubé asi meter. Bola kaplnkou hradiska na kopci a do roku 1240 aj farským kostolom Cieszyna. Nájdete ju na rube dvadsaťzlotovej bankovky.
Piastovská veža ★Jediná zachovaná zo štyroch veží hradu tešínskych kniežat, postavená v prvej polovici 14. storočia. Je vysoká takmer 30 metrov a na vrchol vedie 120 schodov. Hrad zničila tridsaťročná vojna: v roku 1647 Rakúšania ostreľovali Švédov, ktorí sa v ňom bránili, a ruiny rozobrali v roku 1839. Vstup na vežu je spoplatnený a zhora uvidíte Cieszyn aj Český Těšín na oboch brehoch Olzy a za dobrého počasia aj Beskydy.
Ježišov kostolNajväčší evanjelický kostol v Poľsku vznikol na začiatku 18. storočia ako „milostivý kostol“ na základe Altranštadtskej zmluvy medzi švédskym kráľom Karolom XII. a cisárom Jozefom I. Má 3,5 tisíca miest na sedenie a zmestí sa doň asi 7 tisíc ľudí. Niekoľko desaťročí bol jediným luteránskym kostolom v okruhu viac ako 70 kilometrov, takže sem prichádzali veriaci z Moravy, Sliezska a z okolia Bialej. Leží niekoľko minút od námestia, mimo hlavnej trasy.
Zámocký pivovarPivovar pod hradom začali stavať okolo roku 1840 na svahu kopca a pivo v ňom začali variť v roku 1846, hneď v priemyselnom rozsahu a v plzenskom štýle. Pivo z Cieszyna sa rýchlo stalo obľúbeným v celej habsburskej monarchii. Pivovar sa považuje za najdlhšie nepretržite fungujúci v Poľsku.
Atrakcia 6
Námestie Rynek a fontána sv. Floriána ★Námestie vytýčili v roku 1496 na základe rozhodnutia kniežaťa Kazimíra II. a obklopujú ho meštianske domy s podlubím. Uprostred stojí fontána so sochou sv. Floriána z roku 1770, pripisovanou sochárovi Wacławovi Donayovi zo Skoczowa. Predtým tu bola studňa so sochou Neptúna, z ktorej sa zachovala iba kamenná hlava, dnes v Múzeu Tešínskeho Sliezska. Koľajnica zapustená do dlažby vyznačuje trasu električky, ktorá od roku 1911 jazdila cez mesto a cez most na Olze.
Ulica Głęboka ★Najdôležitejšia obchodná ulica starého Cieszyna spája námestie so Zámockým vrchom. Názov, ktorý po poľsky znamená „hlboká“, dostala podľa zahĺbenej vozovky, ktorú z oboch strán lemovali vysoké chodníky. V roku 1514 ju zapísali ako Poľskú ulicu, pretože bola súčasťou cesty z Moravy do Poľska. Stojí na nej niekoľko desiatok historických domov s obchodmi a dielňami, mnohé so starými výkladmi.
Studňa troch bratov ★Podľa legendy sa v roku 810 pri tomto prameni po dlhom putovaní stretli traja bratia, Bolko, Leszko a Cieszko, a z radosti zo stretnutia založili mesto. Historici sa domnievajú, že povesť vznikla až v polovici 19. storočia a najstaršia zmienka o Cieszyne pochádza z roku 1155. Studňa slúžila obyvateľom pravdepodobne už v stredoveku. Liatinový altánok odliali v roku 1868 v železiarňach v Třinci a vo vnútri sú tabule s legendou.
Tešínske Benátky ★Ulica Przykopa vedie pozdĺž Młynówky, umelého kanála na úpätí svahu, na ktorom stojí staré mesto. Domy z 18. a 19. storočia patrili garbiarom, tkáčom, súkenníkom a kováčom, ktorí potrebovali stály prístup k vode, a k ich dverám vedú mostíky prehodené cez kanál. Odtiaľ pochádza prirovnanie k Benátkam, ktoré sa ujalo pravdepodobne v druhej polovici 20. storočia.
Most priateľstva na Olze ★Olza (Olše) tu tvorí hranicu medzi Poľskom a Českom. 28. júla 1920 Rada veľvyslancov rozdelila Tešínske Sliezsko a samotné mesto rozťala pozdĺž rieky: staré mesto s námestím a hradom zostalo na poľskej strane, zatiaľ čo stanica, vodáreň a plynáreň pripadli českej časti, nazvanej Český Těšín. Do roku 2007 fungoval na moste hraničný priechod, dnes prejdete na druhú stranu bez akejkoľvek kontroly.
Vyhliadková terasa nad Olzou ★Z terasy na západnom okraji Zámockého vrchu vidno Olzu a Český Těšín. Kopec má nadmorskú výšku 298 metrov a strmé svahy, preto sa tu ľudia usádzali už v staroveku. V 10. storočí tu vzniklo hradisko, ktoré v bule pápeža Hadriána IV. z roku 1155 zapísali ako Tessin, a práve z neho vyrástlo mesto. Po rozobratí hradných ruín premenili kopec na romantický park so starými stromami.
Toalety / pokladne / parkovisko 4
Turistické informácie na radniciPrechádzka sa začína pri turistických informáciách na radnici na námestí Rynek. Trasa obíde námestie s fontánou sv. Floriána, nazrie do najstaršieho múzea v Poľsku a do kostola s hrobmi Piastovcov, zíde k Studni troch bratov a k mlynskému kanálu Młynówka a potom vedie k rieke Olza (Olše), na hraničný most a na Zámocký vrch s rotundou a Piastovskou vežou.
Verejná toaleta 1
Verejná toaleta 2
Verejná toaleta 3
Staré mesto a Zámocký vrch v CieszyneStiahnuť Turi