Foto Henryk Bielamowicz, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons
SkanzenSanok, Podkarpatské, Poľsko

Skanzen v Sanoku s deťmi: čo vidieť, mapa a trasa prehliadky

Múzeum ľudovej architektúry v Sanoku. V aplikácii Turi rovnaká mapa ukazuje vašu polohu, vedie vás od bodu k bodu a umožňuje odškrtávať navštívené miesta.

55bodov na prehliadku
24na odporúčanej trase
asi 3 h 30 minprehliadky s deťmi

Pred cestou

asi 3 h 30 minpokojným tempom, s prestávkami
3toalety na mape
1miesta s jedlom
Do chalúp, cerkví a kaštieľa sa vstupuje len so sprievodcom, ktorého si môžete rezervovať v pokladni alebo telefonicky; sami si pozriete budovy zvonka a od mája do októbra, od utorka do nedele, aj výstavy, ktoré sprístupňujú správcovia expozícií. Areál je rozľahlý a kopcovitý a bojkovský a lemkovský sektor leží vyššie, na svahu kopca Biała Góra, preto sa vám zídu pohodlné topánky. Po požiari z augusta 2026 je časť sektora východných Pogórzanov pre návštevníkov uzavretá.
  • Doma otvorte miesto v Turi a ťuknite na „Stiahnuť na cestu“: mapa, opisy a fotky budú fungovať bez signálu.
  • Najvzdialenejšie body navštívte na začiatku, kým máte ešte sily.
  • Odškrtávajte priebežne a pri východe budete vedieť, čo zostalo.

Skanzen v Sanoku v aplikácii Turi

Poloha naživo, trasa od bodu k bodu, opisy na čítanie a počúvanie. Zadarmo, bez účtu, v 12 jazykoch.

Stiahnuť pre Android
9:41
Skanzen v Sanoku v aplikácii Turi: mapa s trasou prehliadky
V aplikácii

Takto vyzerá Skanzen v Sanoku v Turi

Rovnaká mapa, ale s vašou polohou a trasou od bodu k bodu. Telefón napovedá, kam ísť, koľko zostáva a kde je najbližšia toaleta.

  • Odporúčaná trasa na začiatok alebo vlastný plán na toľko času, koľko máte
  • Opisy na čítanie a počúvanie, aj ako audiosprievodca po príchode k bodu
  • Pečiatky do pasu objaviteľa za etapy prehliadky
Stiahnuť Turi pre Android

Mapa miesta

Rovnaká mapa ako v aplikácii. Ťuknite na bod a uvidíte fotku a opis; v Turi na nej uvidíte aj seba.

Mapa: Skanzen v Sanoku
1odporúčané, v poradí trasyostatné bodyWCtoalety, jedlo, pokladne

Mapa: OpenStreetMap (ODbL) a BDOT10k GUGiK, overená na leteckých snímkach. Opisy a fotky: Turi a Wikimedia Commons. Niečo nesedí? Nahláste to v aplikácii pri danom bode.

Oplatí sa vidieť

Múzeum ľudovej architektúry v Sanoku je etnografický park s rozlohou 38 ha na úpätí kopca Biała Góra, na pravom brehu rieky San, založený v roku 1958. Viac ako 180 objektov ukazuje staviteľstvo Bojkov, Lemkov, Dolinianov a Pogórzanov od 17. do 20. storočia: chalupy so zariadenými interiérmi, cerkvi, veterné mlyny, mlyn, kováčske dielne, školu a kaštieľ. Pri vstupe stojí Haličské námestie, obnovené drevené mestečko zo začiatku 20. storočia s replikou synagógy z Połańca, a na východnom okraji expozícia niekdajšieho naftového priemyslu. V noci z 15. na 16. augusta 2026 tu vyhorel kostol z obce Bączal Dolny z roku 1667.

Haličské námestieFoto Michał Bulsa, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons1
Atrakcia

Haličské námestie

Haličské námestie je modelový obraz centra dreveného mestečka zo začiatku 20. storočia, akých bolo v dávnej Haliči veľa. Okolo námestia so studňou stoja repliky domov z podkarpatských mestečiek, okrem iného z mestečiek Jaśliska, Brzozów, Dębowiec a Jaćmierz, s dielňami remeselníkov, koloniálom, lekárňou, poštou, krčmou a hasičskou zbrojnicou. Z rohu námestia vedie ulička k replike synagógy z Połańca.

Lekáreň (Stara Wieś, 19. storočie, replika)Foto Gorofil, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons2
Budova / pamiatka

Lekáreň (Stara Wieś, 19. storočie, replika)

Replika lekárne z obce Stara Wieś z 19. storočia stojí na južnej strane Haličského námestia, vedľa obecného úradu. Je to sivý drevený dom pod valbovou šindľovou strechou, s krytou verandou na stĺpoch pozdĺž celého priečelia a s vývesným štítom s nápisom „Apteka“ nad dverami.

Fara z Ropy (približne 1865)Foto MS, CC BY 2.5, Wikimedia Commons3
Budova / pamiatka

Fara z Ropy (približne 1865)

Dom farára z obce Ropa pri Gorliciach stojí vo farskej usadlosti spolu so stodolou z Nozdrzca, stajňou z Libusze, studňou s veľkým kolesom a sýpkou z Grabownice z roku 1627. V kancelárii visí portrét cisára Františka Jozefa, pretože farár bol aj úradníkom monarchie, a stojí tu vyrezávaná truhlica z roku 1771, ktorá slúžila ako pokladnica. Jedáleň má rozkladací stôl pre 12 osôb.

Škola z Wydrnej (približne 1880)Foto Agastasiak, CC BY 2.5, Wikimedia Commons4
Budova / pamiatka

Škola z Wydrnej (približne 1880)

Dedinská škola z obce Wydrna pri Brzozówe vznikla vďaka úsiliu obyvateľov dediny a panského dvora a fungovala až do prvej svetovej vojny. V triede s hlinenou dlážkou stoja lavice pre viacerých žiakov, tabuľa, počítadlo a skriňa na pomôcky a na stene visia kríž, portrét cisára Františka Jozefa I. a mapa Európy. Za triedou je zariadený byt učiteľa a v sieni stojí kotlík s vodou pre deti.

Veterný mlyn z Domaradza (1926)Foto Pedro Vlsqz, CC BY 4.0, Wikimedia Commons5
Budova / pamiatka

Veterný mlyn z Domaradza (1926)

Stĺpový veterný mlyn z obce Domaradz pri Brzozówe visí na stĺpe zakopanom do zeme, takže sa celý dal otáčať proti vetru. Namiesto krídel má veterné koleso z 24 lopatiek, ktoré cez drevené prevody poháňalo žarnov. Mlelo sa v ňom obilie pre potreby vlastného hospodárstva. Na začiatku 20. storočia stálo len v samotnej obci Domaradz 67 veterných mlynov a v susednej obci Orzechówka približne 200.

Chalupa z Dąbrówky (1681)Foto przykuta, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons6
Budova / pamiatka

Chalupa z Dąbrówky (1681)

Chalupa z Dąbrówky, dnes časti Sanoka, sa dostala do múzea v roku 1961. Na hlavnom tráme pod stropom je cyrilikou vyryté požehnanie domu a letopočet 1681. Kedysi bola dymová, o čom svedčí sčernený strop. Izba je zariadená na Štedrý večer: v rohu stojí snop obilia nazývaný dziad, na stole ležia oblátka a cesnak a hlinenú dlážku pokrýva slama.

Usadlosť z Nowosiółek (približne 1910), výstava ikonFoto Gorofil, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons7
Budova / pamiatka

Usadlosť z Nowosiółek (približne 1910), výstava ikon

Kópia usadlosti z obce Nowosiółki pri Lesku: obytná časť je murovaná z tehál a hospodárska z dreva a kameňa, pod plechovou strechou pritlačenou hrebeňom zo žrdí. Na vrátach je namaľovaná silueta psa. Interiér prestavali na stálu výstavu ikon od 15. do 20. storočia zo zbierok múzea, jednu z najlepších a najväčších takých zbierok v Poľsku.

Hasičská zbrojnica z Lipiniek (1934)Foto Pibwl, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons8
Budova / pamiatka

Hasičská zbrojnica z Lipiniek (1934)

Drevená hasičská zbrojnica z obce Lipinki pri Gorliciach má vežičku na sušenie hadíc. V strednej časti stoja tri konské vozy s čerpadlami z tovární v Tarnove, Sanoku a na Smíchove a vedľa ručné čerpadlá, navijaky s hadicami, poplašná siréna a petrolejová fakľa. Sú tu aj hasičské prilby, opasky so sekerkami a uniformy a v bývalom sklade motorové čerpadlá a hasiace prístroje.

Tkáčska usadlosť z Korczyny (1790)Foto Lucekbb, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons9
Budova / pamiatka

Tkáčska usadlosť z Korczyny (1790)

Korczyna bola od 16. do 20. storočia známa plátnom, ktoré sa predávalo v mnohých krajinách strednej Európy. V tejto chalupe je samostatná dielňa s krosnami, ktoré sa používali celý rok, s malými okienkami osvetľujúcimi pracovné miesto. Na povale je ukrytá wyżka, komora na nite a plátno. Izby sú dymové, bez komínových prieduchov, a interiér je zariadený ako na konci 19. storočia.

Chalupa z Rzepiennika Strzyżewského (1866)Foto Przykuta ( talk ), CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons10
Budova / pamiatka

Chalupa z Rzepiennika Strzyżewského (1866)

Chalupa hrnčiara z obce Rzepiennik Strzyżewski pri Tarnove má na trámoch hospodárskej časti biele bodky maľované štetcom. V pekárni stojí hrnčiarsky kruh a polica na sušenie nádob a vedľa usadlosti zrekonštruovaná hrnčiarska pec. Vybavenie obnovil hrnčiar R. Zaprzałka z obce Rzepiennik Biskupi a pri štíte rastie kvetinová záhradka.

Naftový sektorFoto Przykuta ( talk ), CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons11
Atrakcia

Naftový sektor

Expozícia ukazuje históriu ťažby ropy na Podkarpatsku od polovice 19. storočia. Stojí tu zrekonštruovaná drevená vrtná veža kanadského typu a ručne kopaná šachta s ručným rumpálom, oceľová veža z Grabownice z roku 1955 s výškou 24 m, čerpacie kozlíky, lokomobila z roku 1919 a voz kolomazníka, ktorým sa rozvážali výrobky z ropy.

Archeologický sektorFoto Silar, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons12
Atrakcia

Archeologický sektor

Na okraji terasy, z ktorej vidno celé mesto a predhorie Bieszczad, je archeologické nálezisko: kedysi tu bola keltská osada a neskôr včasnostredoveká. Pri nálezisku stoja rekonštrukcie dávnych chát pokrytých slamou, čiastočne zapustených do zeme, s hlinenými stenami a pecou vnútri.

Kaštieľ zo Święcan (1861)Foto Pudelek (Marcin Szala), CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons13
Budova / pamiatka

Kaštieľ zo Święcan (1861)

Kaštieľ stojí na vyvýšenine s výhľadom na Sanok a hradný kopec; do roku 1927 patril rodine Olszewských. Dátum stavby objavili na tráme: „Ten Dom stawiany Roku 1861 Majster Socha“ (Tento dom postavený roku 1861, majster Socha). V 11 miestnostiach je zariadený typický domov stredne zámožnej zemianskej rodiny: salón s pianínom a gramofónom, pracovňa s fajkami, kancelária, kaplnka, detská izba s kolískou a kuchyňa.

Cerkev Narodenia Bohorodičky z Ropiek (1801)Foto Henryk Bielamowicz, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons14
Budova / pamiatka

Cerkev Narodenia Bohorodičky z Ropiek (1801)

Lemkovská cerkev z Ropiek pri Gorliciach má strechy odstupňované od veže až po svätyňu, zakončené cibuľovitými bankami. Celý interiér pokrýva polychrómia, ktorú v roku 1891 spolu s ikonostasom namaľovali maliari Bogdańskí z Jaślisk: nad loďou vidno Najsvätejšiu Trojicu a v kupole svätyne Ducha Svätého v podobe holubice.

Bránová zvonica z Ropiek (1904)Foto Przykuta ( talk ), CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons15
Budova / pamiatka

Bránová zvonica z Ropiek (1904)

Zvonica stojí v ohrade cerkvi z Ropiek, je krytá šindľom a zakončená malou kupolou s krížom. V jej priechode stojí mohutný zvon, vykopaný v roku 2006 na území lemkovskej obce Balnica. Takéto zvonice sa pri lemkovských cerkvách objavili koncom 19. storočia a vyvinuli sa z tamojších obľúbených štvorstenných brán.

Chyža z Komańcze (1885)Foto przykuta, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons16
Budova / pamiatka

Chyža z Komańcze (1885)

Lemkovská chyža rodiny Dołżyckých skrýva pod jednou slamenou strechou izbu, komory, pitvor, mlatovisko a maštaľ. Tmavohnedý zrub má obielené pásy a na dverách a koncoch trámov sú vápnom namaľované biele geometrické vzory. V izbe je dymová pec a malý žľab pre teliatko, v pitvore plátenná kolíska na žrdiach, ktorú brávali so sebou na pole.

Cerkev svätého Onufria Pustovníka z Rosolina (1750)Foto Henryk Bielamowicz, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons17
Budova / pamiatka

Cerkev svätého Onufria Pustovníka z Rosolina (1750)

Gréckokatolícka cerkev z Rosolina v Bieščadoch tvorí so zvonicou, umrlčou komorou a priľahlým cintorínom súbor, ktorý múzeum považuje za jeden z najkrajších v skanzenoch Európy. Namiesto ikonostasu má tri neskorobarokové oltáre a na stene lode sa zachovala maľba so svätým Floriánom. Patrila medzi prvé objekty skanzenu, sprístupnené návštevníkom v júli 1966.

Včelín s figurálnymi úľmiFoto Pibwl, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons18
Atrakcia

Včelín s figurálnymi úľmi

Včelín zhromažďuje úle z oblasti Pogórze z obdobia od konca 19. do polovice 20. storočia, od klátových vydlabaných v kmeni po rámikové, takzvané słowiany. Najzaujímavejšie sú dva figurálne úle: svätý František z obce Stróże pri Grybowe, pri ktorom včely vyletujú z malého úľa na hrudi svätca, a svätý Ambróz, patrón včelárov. Takéto úle mali chrániť včely pred uhranutím.

Vodný mlyn z obce Wola Komborska (okolo roku 1880)Foto Gorofil, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons19
Budova / pamiatka

Vodný mlyn z obce Wola Komborska (okolo roku 1880)

Mlyn pochádza z oblasti Pogórze, ale postavili ho v bojkovskom sektore nad potokom stekajúcim z kopca, aby mohol pracovať. Voda z nádrže nad mlynom poháňa koleso na vrchnú vodu a drevené prevody otáčajú mlynskými kameňmi. Vedľa stojí múčna truhla s vrecom z jemného drôteného sita, cez ktoré sa preosievala múka.

Cerkev Narodenia Bohorodičky z obce Grąziowa (1731)Foto Pedro Vlsqz, CC BY 4.0, Wikimedia Commons20
Budova / pamiatka

Cerkev Narodenia Bohorodičky z obce Grąziowa (1731)

Bojkovská gréckokatolícka cerkev z obce Grąziowa v okrese Bieszczady má tri stanové strechy, z ktorých najvyššia kryje kupolu nad loďou, a dvojposchodové podstenia nazývané soboty. Vnútri stojí päťradový ikonostas z druhej polovice 18. storočia, prenesený z cerkvi v obci Poździacz, a steny pokrýva polychrómia z roku 1735, ktorú namaľoval Stefan Paszecki.

Chalupa zo Skorodného (1861)Foto Gorofil, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons21
Budova / pamiatka

Chalupa zo Skorodného (1861)

Bojkovská chyža zo Skorodného v Bieščadoch skrýva pod jednou slamenou strechou pitvor, izbu, komoru, mlatovisko, maštaľ a ovčinec. V izbe s polodymovou pecou stoja lavice, truhlicový stôl a tkáčsky stav, v pitvore žarnov a stupa na drvenie krúp a v komore sudy a priečinky na obilie. Zrub natreli tmavohnedou farbou z pálenej hliny.

Kováčska dielňa z obce Wyżne (druhá polovica 19. storočia)Foto Aktron, CC BY 3.0, Wikimedia Commons22
Budova / pamiatka

Kováčska dielňa z obce Wyżne (druhá polovica 19. storočia)

Pod priestranným podstením, opretým o dva stĺpy, sa podkúvali kone a opravovalo veľké náradie; stojí tam brus, čiže pieskovcové koleso na brúsenie. Nad dverami visí štít „Michał Zarzyka Egzaminowany podkuwacz koni” (Michał Zarzyka, skúšaný podkovár). Vnútri je vyhňa s mechom s vyrezávanou medveďou hlavou, nákova na pni a kladivá, kliešte a vrtáky, väčšinou z obce Wyżne.

Synagóga z Połańca (replika, 2021)Foto Silar, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons23
Budova / pamiatka

Synagóga z Połańca (replika, 2021)

Verná kópia drevenej synagógy z 18. storočia z Połańca, ktorá zhorela počas druhej svetovej vojny, odovzdaná do užívania 7. októbra 2021. V modlitebnej sále stojí bima s prelamovaným baldachýnom a aron ha-kodeš, čiže skriňa na zvitky Tóry, a okná na východnej a južnej strane majú farebné vitráže. Nad predsieňou je modlitebňa pre ženy, prístupná z vonkajšej galérie, na ktorú vedú schody.

Koloniál (Jaśliska, začiatok 20. storočia, replika)Foto Gorofil, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons24
Budova / pamiatka

Koloniál (Jaśliska, začiatok 20. storočia, replika)

Replika domu z Jaślisk zo začiatku 20. storočia otvára východnú stranu Haličského námestia. Je v ňom koloniál, kde sa kupoval tovar dovážaný zďaleka, ako káva, čaj a korenie. Dom má steny z trámov v bielo-hnedých pásoch a vysoký doskový štít.

Všetky body (60)

Zoskupené ako v legende mapy. Hviezdička označuje odporúčané body.

Atrakcia 5
Haličské námestie ★Haličské námestie je modelový obraz centra dreveného mestečka zo začiatku 20. storočia, akých bolo v dávnej Haliči veľa. Okolo námestia so studňou stoja repliky domov z podkarpatských mestečiek, okrem iného z mestečiek Jaśliska, Brzozów, Dębowiec a Jaćmierz, s dielňami remeselníkov, koloniálom, lekárňou, poštou, krčmou a hasičskou zbrojnicou. Z rohu námestia vedie ulička k replike synagógy z Połańca.
Naftový sektor ★Expozícia ukazuje históriu ťažby ropy na Podkarpatsku od polovice 19. storočia. Stojí tu zrekonštruovaná drevená vrtná veža kanadského typu a ručne kopaná šachta s ručným rumpálom, oceľová veža z Grabownice z roku 1955 s výškou 24 m, čerpacie kozlíky, lokomobila z roku 1919 a voz kolomazníka, ktorým sa rozvážali výrobky z ropy.
Archeologický sektor ★Na okraji terasy, z ktorej vidno celé mesto a predhorie Bieszczad, je archeologické nálezisko: kedysi tu bola keltská osada a neskôr včasnostredoveká. Pri nálezisku stoja rekonštrukcie dávnych chát pokrytých slamou, čiastočne zapustených do zeme, s hlinenými stenami a pecou vnútri.
Včelín s figurálnymi úľmi ★Včelín zhromažďuje úle z oblasti Pogórze z obdobia od konca 19. do polovice 20. storočia, od klátových vydlabaných v kmeni po rámikové, takzvané słowiany. Najzaujímavejšie sú dva figurálne úle: svätý František z obce Stróże pri Grybowe, pri ktorom včely vyletujú z malého úľa na hrudi svätca, a svätý Ambróz, patrón včelárov. Takéto úle mali chrániť včely pred uhranutím.
Hasičská kôlňa z Jaćmierza a hasičské auto StarHasičská kôlňa z obce Jaćmierz pri Sanoku je kópiou budovy zo začiatku 20. storočia: hrazdená, obitá doskami, so strechou pokrytou štiepaným šindľom. Vedľa stojí červené hasičské auto značky Star, používané v druhej polovici 20. storočia v gmine Sanok, a neďaleko hasičská zbrojnica z Lipiniek so starými konskými vozmi.
Budova / pamiatka 48
Lekáreň (Stara Wieś, 19. storočie, replika) ★Replika lekárne z obce Stara Wieś z 19. storočia stojí na južnej strane Haličského námestia, vedľa obecného úradu. Je to sivý drevený dom pod valbovou šindľovou strechou, s krytou verandou na stĺpoch pozdĺž celého priečelia a s vývesným štítom s nápisom „Apteka“ nad dverami.
Fara z Ropy (približne 1865) ★Dom farára z obce Ropa pri Gorliciach stojí vo farskej usadlosti spolu so stodolou z Nozdrzca, stajňou z Libusze, studňou s veľkým kolesom a sýpkou z Grabownice z roku 1627. V kancelárii visí portrét cisára Františka Jozefa, pretože farár bol aj úradníkom monarchie, a stojí tu vyrezávaná truhlica z roku 1771, ktorá slúžila ako pokladnica. Jedáleň má rozkladací stôl pre 12 osôb.
Škola z Wydrnej (približne 1880) ★Dedinská škola z obce Wydrna pri Brzozówe vznikla vďaka úsiliu obyvateľov dediny a panského dvora a fungovala až do prvej svetovej vojny. V triede s hlinenou dlážkou stoja lavice pre viacerých žiakov, tabuľa, počítadlo a skriňa na pomôcky a na stene visia kríž, portrét cisára Františka Jozefa I. a mapa Európy. Za triedou je zariadený byt učiteľa a v sieni stojí kotlík s vodou pre deti.
Veterný mlyn z Domaradza (1926) ★Stĺpový veterný mlyn z obce Domaradz pri Brzozówe visí na stĺpe zakopanom do zeme, takže sa celý dal otáčať proti vetru. Namiesto krídel má veterné koleso z 24 lopatiek, ktoré cez drevené prevody poháňalo žarnov. Mlelo sa v ňom obilie pre potreby vlastného hospodárstva. Na začiatku 20. storočia stálo len v samotnej obci Domaradz 67 veterných mlynov a v susednej obci Orzechówka približne 200.
Chalupa z Dąbrówky (1681) ★Chalupa z Dąbrówky, dnes časti Sanoka, sa dostala do múzea v roku 1961. Na hlavnom tráme pod stropom je cyrilikou vyryté požehnanie domu a letopočet 1681. Kedysi bola dymová, o čom svedčí sčernený strop. Izba je zariadená na Štedrý večer: v rohu stojí snop obilia nazývaný dziad, na stole ležia oblátka a cesnak a hlinenú dlážku pokrýva slama.
Usadlosť z Nowosiółek (približne 1910), výstava ikon ★Kópia usadlosti z obce Nowosiółki pri Lesku: obytná časť je murovaná z tehál a hospodárska z dreva a kameňa, pod plechovou strechou pritlačenou hrebeňom zo žrdí. Na vrátach je namaľovaná silueta psa. Interiér prestavali na stálu výstavu ikon od 15. do 20. storočia zo zbierok múzea, jednu z najlepších a najväčších takých zbierok v Poľsku.
Hasičská zbrojnica z Lipiniek (1934) ★Drevená hasičská zbrojnica z obce Lipinki pri Gorliciach má vežičku na sušenie hadíc. V strednej časti stoja tri konské vozy s čerpadlami z tovární v Tarnove, Sanoku a na Smíchove a vedľa ručné čerpadlá, navijaky s hadicami, poplašná siréna a petrolejová fakľa. Sú tu aj hasičské prilby, opasky so sekerkami a uniformy a v bývalom sklade motorové čerpadlá a hasiace prístroje.
Tkáčska usadlosť z Korczyny (1790) ★Korczyna bola od 16. do 20. storočia známa plátnom, ktoré sa predávalo v mnohých krajinách strednej Európy. V tejto chalupe je samostatná dielňa s krosnami, ktoré sa používali celý rok, s malými okienkami osvetľujúcimi pracovné miesto. Na povale je ukrytá wyżka, komora na nite a plátno. Izby sú dymové, bez komínových prieduchov, a interiér je zariadený ako na konci 19. storočia.
Chalupa z Rzepiennika Strzyżewského (1866) ★Chalupa hrnčiara z obce Rzepiennik Strzyżewski pri Tarnove má na trámoch hospodárskej časti biele bodky maľované štetcom. V pekárni stojí hrnčiarsky kruh a polica na sušenie nádob a vedľa usadlosti zrekonštruovaná hrnčiarska pec. Vybavenie obnovil hrnčiar R. Zaprzałka z obce Rzepiennik Biskupi a pri štíte rastie kvetinová záhradka.
Kaštieľ zo Święcan (1861) ★Kaštieľ stojí na vyvýšenine s výhľadom na Sanok a hradný kopec; do roku 1927 patril rodine Olszewských. Dátum stavby objavili na tráme: „Ten Dom stawiany Roku 1861 Majster Socha“ (Tento dom postavený roku 1861, majster Socha). V 11 miestnostiach je zariadený typický domov stredne zámožnej zemianskej rodiny: salón s pianínom a gramofónom, pracovňa s fajkami, kancelária, kaplnka, detská izba s kolískou a kuchyňa.
Cerkev Narodenia Bohorodičky z Ropiek (1801) ★Lemkovská cerkev z Ropiek pri Gorliciach má strechy odstupňované od veže až po svätyňu, zakončené cibuľovitými bankami. Celý interiér pokrýva polychrómia, ktorú v roku 1891 spolu s ikonostasom namaľovali maliari Bogdańskí z Jaślisk: nad loďou vidno Najsvätejšiu Trojicu a v kupole svätyne Ducha Svätého v podobe holubice.
Bránová zvonica z Ropiek (1904) ★Zvonica stojí v ohrade cerkvi z Ropiek, je krytá šindľom a zakončená malou kupolou s krížom. V jej priechode stojí mohutný zvon, vykopaný v roku 2006 na území lemkovskej obce Balnica. Takéto zvonice sa pri lemkovských cerkvách objavili koncom 19. storočia a vyvinuli sa z tamojších obľúbených štvorstenných brán.
Chyža z Komańcze (1885) ★Lemkovská chyža rodiny Dołżyckých skrýva pod jednou slamenou strechou izbu, komory, pitvor, mlatovisko a maštaľ. Tmavohnedý zrub má obielené pásy a na dverách a koncoch trámov sú vápnom namaľované biele geometrické vzory. V izbe je dymová pec a malý žľab pre teliatko, v pitvore plátenná kolíska na žrdiach, ktorú brávali so sebou na pole.
Cerkev svätého Onufria Pustovníka z Rosolina (1750) ★Gréckokatolícka cerkev z Rosolina v Bieščadoch tvorí so zvonicou, umrlčou komorou a priľahlým cintorínom súbor, ktorý múzeum považuje za jeden z najkrajších v skanzenoch Európy. Namiesto ikonostasu má tri neskorobarokové oltáre a na stene lode sa zachovala maľba so svätým Floriánom. Patrila medzi prvé objekty skanzenu, sprístupnené návštevníkom v júli 1966.
Vodný mlyn z obce Wola Komborska (okolo roku 1880) ★Mlyn pochádza z oblasti Pogórze, ale postavili ho v bojkovskom sektore nad potokom stekajúcim z kopca, aby mohol pracovať. Voda z nádrže nad mlynom poháňa koleso na vrchnú vodu a drevené prevody otáčajú mlynskými kameňmi. Vedľa stojí múčna truhla s vrecom z jemného drôteného sita, cez ktoré sa preosievala múka.
Cerkev Narodenia Bohorodičky z obce Grąziowa (1731) ★Bojkovská gréckokatolícka cerkev z obce Grąziowa v okrese Bieszczady má tri stanové strechy, z ktorých najvyššia kryje kupolu nad loďou, a dvojposchodové podstenia nazývané soboty. Vnútri stojí päťradový ikonostas z druhej polovice 18. storočia, prenesený z cerkvi v obci Poździacz, a steny pokrýva polychrómia z roku 1735, ktorú namaľoval Stefan Paszecki.
Chalupa zo Skorodného (1861) ★Bojkovská chyža zo Skorodného v Bieščadoch skrýva pod jednou slamenou strechou pitvor, izbu, komoru, mlatovisko, maštaľ a ovčinec. V izbe s polodymovou pecou stoja lavice, truhlicový stôl a tkáčsky stav, v pitvore žarnov a stupa na drvenie krúp a v komore sudy a priečinky na obilie. Zrub natreli tmavohnedou farbou z pálenej hliny.
Kováčska dielňa z obce Wyżne (druhá polovica 19. storočia) ★Pod priestranným podstením, opretým o dva stĺpy, sa podkúvali kone a opravovalo veľké náradie; stojí tam brus, čiže pieskovcové koleso na brúsenie. Nad dverami visí štít „Michał Zarzyka Egzaminowany podkuwacz koni” (Michał Zarzyka, skúšaný podkovár). Vnútri je vyhňa s mechom s vyrezávanou medveďou hlavou, nákova na pni a kladivá, kliešte a vrtáky, väčšinou z obce Wyżne.
Synagóga z Połańca (replika, 2021) ★Verná kópia drevenej synagógy z 18. storočia z Połańca, ktorá zhorela počas druhej svetovej vojny, odovzdaná do užívania 7. októbra 2021. V modlitebnej sále stojí bima s prelamovaným baldachýnom a aron ha-kodeš, čiže skriňa na zvitky Tóry, a okná na východnej a južnej strane majú farebné vitráže. Nad predsieňou je modlitebňa pre ženy, prístupná z vonkajšej galérie, na ktorú vedú schody.
Koloniál (Jaśliska, začiatok 20. storočia, replika) ★Replika domu z Jaślisk zo začiatku 20. storočia otvára východnú stranu Haličského námestia. Je v ňom koloniál, kde sa kupoval tovar dovážaný zďaleka, ako káva, čaj a korenie. Dom má steny z trámov v bielo-hnedých pásoch a vysoký doskový štít.
Krčma zo Sanoka (19. storočie, replika)Replika krčmy zo Sanoka z 19. storočia na južnej strane Haličského námestia; hneď vedľa stojí kolkáreň, tiež obnovená podľa sanockého vzoru. Dlhá zrubová budova má steny v bielych a hnedých pásoch a valbovú šindľovú strechu s komínom. Krčma bola v mestečku miestom stretávania a oddychu pocestných.
Poštový úrad (Brzozów, koniec 19. storočia, replika)Replika poštového úradu z mestečka Brzozów z konca 19. storočia na južnej strane Haličského námestia. Je to dlhý hnedý zrubový dom pod valbovou šindľovou strechou, s niekoľkými oknami a dverami do námestia. Na starej pošte sa podávali listy a balíky a kupovali sa známky.
Obecný úrad (Jedlicze, koniec 19. storočia, replika)Replika obecného úradu z obce Jedlicze z konca 19. storočia na južnej strane Haličského námestia, medzi lekárňou a poštou. Dlhý drevený dom s valbovou šindľovou strechou má do námestia širokú verandu na stĺpoch. V takom úrade vybavovali obyvatelia mestečka a okolitých dedín svoje záležitosti v časoch rakúskej Haliče.
Stodola z Nozdrzca (1855)Stodola z obce Nozdrzec pri Brzozówe má stĺpovú konštrukciu: do stĺpov sú zasadené hrubé tesané dosky a slamenú strechu spevňujú dva rady priehradových väzníkov. Pozdĺž nej vedie mlat s vrátami na oboch stranách a priečinok na obilie. Približne do roku 1890 bola panskou stodolou, potom ju preniesli na farský majer, preto stojí vo farskej usadlosti z obce Ropa.
Usadlosť z Równe (1824)Chalupa z obce Równe pri Krosne, natretá na tmavohnedo zemitými farbami s ropou, ukazuje dedinu po druhej svetovej vojne. Interiér je zariadený ako v 60. rokoch 20. storočia: steny so vzorom z gumového valčeka, tkané handrové koberce, nábytok z 50. rokov, televízor na stolíku, šijací stroj a práčka. Vidno, ako starý drevený dom prispôsobili novému vkusu.
Stodola z Raczkowej (polovica 19. storočia)Stodola z obce Raczkowa pri Sanoku má zrub z guľatiny listnatého dreva, hlavne osiky, a slamenú strechu. Vnútri je mlat a dva priečinky na obilie s podlahou upletenou z konárov. Okienko v zadnej stene mlatu vytváralo prievan, keď sa obilie podhadzovalo lopatou, aby sa oddelilo od pliev. Patrí k usadlosti z obce Blizne.
Veterný mlyn z Urzejowíc (1902)Veterný mlyn typu paltrok z obce Urzejowice pri Przeworsku patril F. Rączkovi. Stojí na kolieskach, ktoré jazdia po kruhovej koľajnici, takže sa celý dal natočiť krídlami proti vetru. Štyri krídla na dubovom hriadeli poháňali dva páry mlynských kameňov na poschodí a múka sa sypala do truhlíc na prízemí. Mlelo sa v ňom obilie mnohých obyvateľov dediny.
Chalupa z Węglówky (1892)Dymová chalupa z oblasti, ktorú obývali Zamieszańci, má zrub natretý načierno sadzami s ropou, s bielymi pásmi. V izbe bez komína sa dym vznášal pod stropom, preto obrazy visia nízko, a v rohu je celoročné miesto pre kravy. Pod podstreším ležia pluhy, sane a vydlabaný čln z obce Dębna a usadlosť obklopuje košový plot z vŕbového prútia.
Usadlosť z Nadolian (1866)Nadolany boli ešte po druhej svetovej vojne známe drevenými lyžicami, vretenami a válovmi. V jedinej izbe je obnovená dielňa lyžičkára z 50. rokov 20. storočia: hobľovacie lavice, ťahacie nože, dlátka a dłubacz, v ktorom sa lyžica uhladzovala. Lyžice zo surového javorového dreva sa sušili na chlebovej peci a lyžičkári ich predávali až vo Ľvove, Bardejove, Jasle a Rešove.
Usadlosť z Posady Olchowskej (približne 1880)V tejto chalupe z obce Posada Olchowska, dnes časti Sanoka, pracoval až do roku 1918 kolár, teda remeselník, ktorý vyrábal drevené kolesá na vozy. V izbe stojí jeho pracovný stôl a ručný sústruh s veľkým hnacím kolesom na sústruženie nábojov a na stene visia kružidlá, píly a ťahacie nože. V lete kolár pracoval vonku, pod podstreším.
Usadlosť z Tyrawy Solnej (približne 1910)Bielená chalupa z obce Tyrawa Solna pri Sanoku má strechu pokrytú škridlou so šindľovými strieškami a na vrátach mlatu je vápnom namaľovaný kríž. Interiér a podkrovie slúžia na výstavy; plán múzea tu uvádza okrem iného výstavu starých hračiek „Czas dzieciństwa“ (Čas detstva). Vedľa stojí studňa z Nowosiółek a kôlňa s archaickým klinovým lisom na lisovanie ľanového oleja.
Zájazdná krčma z Rogov (1. polovica 19. storočia)Celou budovou krčmy z obce Rogi pri Krosne prechádza široká prejazdná sieň, v ktorej na noc zastavovali vozy s tovarom a vedľa stáli kone. Vpredu bola výčapná izba s komôrkou a za chodbou obytná časť s dvoma izbami. Vedľa stojí studňa s dreveným žeriavom a kováčska dielňa z obce Haczów z roku 1855.
Stodola z Jaszczwi (2. polovica 19. storočia)Stodola z obce Jaszczew pri Krosne má zrub z guľatiny a valbovú slamenú strechu. Skladá sa z kôlne na vozy, mlatu a priečinka na obilie a nad kôlňou sa na povale skladovala slama, seno a nevymlátené obilie. Patrí k usadlosti z obce Ustrobna, v ktorej stojí aj veterný mlyn z Turaszówky s kolesom z drevených lopatiek.
Chalupa z Ustrobnej (1897)Zrub chalupy z obce Ustrobna pri Krosne je natretý načierno ropou so sadzami, s bielymi pásmi na spojoch trámov. Interiér je zariadený ako v 30. rokoch 20. storočia: vystrihovanky z farebného papiera na stenách, kvety maľované na strope a na strieške nad pecou. V tej istej usadlosti stojí veterný mlyn z Turaszówky z roku 1923, ktorý má namiesto krídel koleso z 24 drevených lopatiek.
Chalupa z Rożnowíc (1858)Sedliacka chalupa z obce Rożnowice pri Gorliciach je natretá červenou hlinkou a pokrytá slamou, s koźlinou na hrebeni. Má komoru, sieň, pekáreň s pecou s digestorom a malú izbičku vykurovanú spalinami z pece vo veľkej izbe; zachovalo sa úplné vybavenie. Hospodárstvo s piatimi budovami kúpil pred rokom 1914 v dražbe predok posledného majiteľa, W. Bajorka.
Panská sýpka z Ropczýc (približne 1880)Poschodová drevená sýpka z Ropczýc pod šindľovou strechou patrí k panskému areálu zo Święcan a stojí vedľa kaštieľa, na vyvýšenine s výhľadom na Sanok a hradný kopec. V panských sýpkach sa skladovalo obilie z majera.
Usadlosť z Klimkówky (okolo roku 1920)Dom zámožného lemkovského gazdu z Klimkówky pri Gorliciach, krytý šindľom. Štít na východnej strane zdobí maličká drevená píla a sekera. Pod jednou strechou sú dve izby, maštaľ, komora, mlatovisko, priečinok na obilie a kôlňa na vozy, a chodbička pred maštaľou spája obytnú časť s hospodárskou. Interiér nie je zariadený.
Chalupa z obce Zdynia (okolo roku 1910)Usadlosť bohatého lemkovského gazdu z obce Zdynia pri Gorliciach má dve izby, maštaľ, komoru, mlatovisko, chlieviky a kôlňu. Obytnú časť kryje zachata z dosák a šindľov, ktorá chránila dom pred vetrom od horských priesmykov; má vlastné okná, aby do izieb prenikalo svetlo. Interiér nie je zariadený.
Sýpka z Koniecznej (okolo roku 1860)Sýpka nazývaná sypaniec z Koniecznej pri Gorliciach: jej steny hore prechádzajú do drevenej valenej klenby a valbová šindľová strecha je vpredu previsnutá. Takéto sýpky sa stavali v dedinách strednej a západnej Lemkovšiny pod vplyvom architektúry zo Slovenska. Stojí pri chalupe z obce Zdynia.
Usadlosť z obce Królik Polski (koniec 19. storočia)Usadlosť zámožnej rodiny Smoleńovcov, ktorí zbohatli na cestách za prácou do Ameriky. Spredu má podstenie na štyroch stĺpoch. Interiér z 30. rokov 20. storočia má farebné taniere a hrnčeky na stenách, postele s čipkovanými prikrývkami, skriňu s dverami vyrezávanými do rastlinných motívov a stôl s letopočtom 1846 vyrytým na hrane.
Sýpka z Komańcze (začiatok 20. storočia)Sýpka z lemkovskej usadlosti z Komańcze stojí na kamennej pivnici, má sedlovú šindľovú strechu a jej zrub sa v rohoch spájal na takzvaný rybinový spoj. V tej istej usadlosti stoja záchod vydlabaný z kmeňa zo Samoklęsk pri Jaśle a kamenná studňa, ktorú od svahu chráni plot zo štiepaných dosák.
Zvonica z Rosolina (1751)Jednoduchá zvonica z troch stĺpov pod sedlovou šindľovou strieškou; na tráme medzi stĺpmi viseli dva zvony. Patrí k cerkevnému súboru z Rosolina spolu s cerkvou, umrlčou komorou z 18. storočia a priľahlým cintorínom, na ktorom stoja drevené stĺpové náhrobky z obce Wolica.
Chalupa z Niebocka (1901)Vápnom obielená chalupa patrila A. Tymińskej. Podľa legendy ju postavil syn bohatého gazdu, vydedený za sobáš s chudobným dievčaťom, a preto je drevo tenšie a horšie. Najprv vznikli len pitvor a izbička, neskôr maštaľka. Majiteľ si privyrábal pletením košíkov z prútia a v pitvore sú ukázané jednotlivé fázy tejto práce.
Obytná budova zo Skorodného (1906)Bojkovský dom zo Skorodného má pitvor, izbu a komoru; hospodárske budovy už pri prenášaní neexistovali. V izbe stojí veľká pec na chlieb prestavaná z dymovej, dve postele a truhlicový stôl a na stenách visia gréckokatolícke olejotlače. Na podeste pred komorou leží drevená klepačka na plašenie divej zveri z polí a usadlosť obklopuje plot z jedľových konárov.
Zvonica z obce Sierakośce (1712)Drevená stĺpová zvonica z obce Sierakośce pri Przemyśli stojí pri cerkvi z obce Grąziowa. Má k sebe naklonené steny obité doskami a dole šindľovú zásteru, ktorá chráni podvaly. Vchod kryje sedlová strieška a valbovú šindľovú strechu zakončuje kovový kríž.
Obytný dom z Jaślisk (koniec 19. storočia, replika)Replika obytného domu z Jaślisk z konca 19. storočia uprostred východnej strany Haličského námestia. Obielený dom má dve okná do námestia, širokú bielu bránu a vysoký doskový štít. Ukazuje drevený meštiansky dom toho druhu, aké obklopovali námestia malých podkarpatských mestečiek.
Pekáreň (Niebylec, 19. storočie, replika)Replika domu s pekárňou z Niebylca z 19. storočia na severnej strane Haličského námestia. Je to hnedý zrubový dom so šindľovou strechou a drevenou verandou, ktorý stojí medzi fotografickým ateliérom a domom z Birczy. V takých pekárňach sa piekol chlieb a rožky pre obyvateľov mestečka.
Stolárska dielňa (Brzozów, 18. storočie, replika)Replika domu z Brzozowa z 18. storočia na severnej strane Haličského námestia, v ktorej je zariadená stolárska dielňa. Obielený dom s dvoma oknami do námestia má šindľovú strechu a štít obložený svetlými doskami. Múzejné dielne pri námestí ukazujú remeslá, bez ktorých sa haličské mestečko nemohlo zaobísť.
Kaplnka / kríž 2
Kaplnka svätého Jána Nepomuckého z obce Nowa Wieś Czudecka (2. polovica 19. storočia)Kaplnka v tvare domčeka na štyroch stĺpoch, pokrytá šindľom a zakončená kovovým krížom. Vnútri stojí socha svätého Jána Nepomuckého z 2. polovice 19. storočia, ktorá pochádza z obce Krajna pri Bircze. Tento svätec je patrónom prechodov cez rieku, preto kaplnku postavili nad potokom, blízko mosta.
Kríž z Krempnej (koniec 19. storočia)Kovaný železný kríž na obielenom podstavci z pieskovca pochádza z Krempnej pri Jaśle. Stojí pri lemkovskej chalupe zo Smolnika, ktorej dvere a okná rodina Witlińských zdobila farebnými geometrickými a rastlinnými vzormi, typickými pre medzivojnové obdobie.
Občerstvenie 1
Gospoda Pod Białą GórąHostinec s regionálnou kuchyňou funguje v sýpke z obce Przeczyca z roku 1732, v predpolí skanzenu pri vchode.
Toalety / pokladne / parkovisko 4
Pokladňa (kúria Stupnických)Pokladňa sa nachádza pri vchode, v predmestskej kúrii Stupnických zo Sanoka z polovice 19. storočia. Je tu aj predaj publikácií, toalety a úschovňa batožiny.
Toalety (Haličské námestie)Toalety pri Haličskom námestí, neďaleko krčmy na južnej strane.
Toalety (sektor Doliniánov)Toalety v dolnej časti skanzenu, neďaleko hasičskej zbrojnice z obce Lipinki.
Toalety pri pokladniToalety v budove pokladne, teda v kúrii Stupnických pri vchode do skanzenu.
Skanzen v SanokuStiahnuť Turi