Foto -- Xocolatl ( talk ) 00:54, 19 February 2010 (UTC), Public domain, Wikimedia Commons
ZooStuttgart, Bádensko-Württembersko, Nemecko

Wilhelma s deťmi: čo vidieť, mapa a trasa prehliadky

Wilhelma: zoo a botanická záhrada v Stuttgarte. V aplikácii Turi rovnaká mapa ukazuje vašu polohu, vedie vás od bodu k bodu a umožňuje odškrtávať navštívené miesta.

18bodov na prehliadku
17na odporúčanej trase
asi 4 hprehliadky s deťmi

Pred cestou

asi 4 hpokojným tempom, s prestávkami
9toalety na mape
jedlomiesta s jedlom zatiaľ nie sú na mape
Prechádzka začína aj končí pri hlavnom vchode, hneď pri zastávke mestskej železnice Wilhelma, kde zastavujú linky U13, U14 a U16. Vstup je platený, jedna vstupenka platí pre zoo, botanickú záhradu aj pavilóny. Wilhelma je otvorená denne počas celého roka, hlavný vchod a väčšina pavilónov sa otvárajú o 8:15, akvárium, Amazonienhaus a pavilón ľudoopov o 9:00; od mája do augusta je park otvorený do 20:00 a od novembra do februára len do 16:30, pavilóny sa vtedy zatvárajú už o 15:45. V zime sa najviac oplatia vykurované pavilóny: Amazonienhaus, akvárium a skleníky; tropické lekná kvitnú hlavne od júna do septembra, magnólie zvyčajne od konca marca. Terén stúpa od údolia rieky Neckar k hornej časti záhrady, preto vás na terasách čakajú stúpania a schody; pri hlavnom vchode dostanete plán trasy bez schodov. Toalety sú pri hlavnom vchode, v reštaurácii Amazonica, v Café Belvedere a v Bistro Bandipur vedľa Ázijskej farmy. Od roku 2026 sa na severnom okraji stavia nový svet slonov, preto môžu byť niektoré chodníky uzavreté; bočný vchod z ulice Pragstraße funguje len od marca do októbra, v prípade potreby cez víkendy a sviatky. Ak už ste vnútri, Turi vás povedie od najbližšieho bodu. Naplánujte si asi 4 hodiny.
  • Doma otvorte miesto v Turi a ťuknite na „Stiahnuť na cestu“: mapa, opisy a fotky budú fungovať bez signálu.
  • Najvzdialenejšie body navštívte na začiatku, kým máte ešte sily.
  • Odškrtávajte priebežne a pri východe budete vedieť, čo zostalo.

Wilhelma v aplikácii Turi

Poloha naživo, trasa od bodu k bodu, opisy na čítanie a počúvanie. Zadarmo, bez účtu, v 12 jazykoch.

Stiahnuť pre Android

Mapa miesta

Rovnaká mapa ako v aplikácii. Ťuknite na bod a uvidíte fotku a opis; v Turi na nej uvidíte aj seba.

Mapa: Wilhelma
1odporúčané, v poradí trasyostatné bodyWCtoalety, jedlo, pokladne

Niečo nesedí? Nahláste to v aplikácii pri danom bode.

Oplatí sa vidieť

Wilhelma vznikla pre württemberského kráľa Viliama I. ako záhrada v maurskom štýle podľa vzoru Alhambry, s kúpeľmi, pavilónmi a skleníkmi, ktoré navrhol Karl Ludwig von Zanth. Slávnostne ju otvorili v roku 1846 a po druhej svetovej vojne sa od výstavy akvárií v roku 1949 postupne zmenila na zoologickú záhradu. Dnes je to jediná štátna zoologicko-botanická záhrada v Nemecku: na asi 30 hektároch tu žije približne 11 000 zvierat z asi 1200 druhov a rastie okolo 8500 druhov a odrôd rastlín. Každý rok sem príde viac než milión návštevníkov.

Tučniaky okuliarnatéFoto Dktue, CC0, Wikimedia Commons1
Zvieratá

Tučniaky okuliarnaté

Žije tu skupina asi 20 tučniakov okuliarnatých, ktoré vo voľnej prírode žijú v niekoľkých kolóniách v Juhoafrickej republike a Namíbii. Je to kriticky ohrozený druh: za posledné desaťročia jeho počet klesol asi o 97 percent pre nadmerný rybolov, plasty a úniky ropy. Tučniaky tohto druhu žijú vo Wilhelme od roku 1953. Každý deň o 14:30 o nich ošetrovatelia rozprávajú a kŕmia ich.

Damašská sálaFoto Josefma, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons2
Budova / pamiatka

Damašská sála

Damašská sála vznikla až po Zanthovej smrti podľa jeho plánov pod vedením Wilhelma Bäumera. Otvorili ju v roku 1864, keď zomrel kráľ Viliam I., a názov dostala podľa Damasku, centra maurského štýlu. Ako jedna z mála budov Wilhelmy prežila vojnu bez väčších škôd a od renovácie v roku 1992 je opäť vidieť jej pôvodné stropy a výzdobu interiéru. V zadnej časti je výstava o kráľovskej Wilhelme, no počas rekonštrukčných prác býva sála zatvorená. Pred ňou leží Dlhé jazero s pelikánmi.

AmazonienhausFoto Daderot, CC0, Wikimedia Commons3
Zvieratá

Amazonienhaus

Amazonienhaus, otvorený v roku 2000, je sklená hala dlhá asi 66 metrov a vysoká 14 metrov. Celý rok je tu 24 až 28 stupňov a asi 80 percent vlhkosti ako v dažďovom pralese. Rastie tu okolo 350 druhov rastlín a nad hlavou voľne lieta viac než 20 druhov vtákov. Chodník vedie popri dvoch nádržiach s vodopádmi, takže je to dobré miesto na zohriatie v chladný deň.

LachtanyFoto -- Xocolatl ( talk ) 23:53, 18 February 2010 (UTC), Public domain, Wikimedia Commons4
Zvieratá

Lachtany

V bazéne žije chovná skupina lachtanov kalifornských. Bazén je bývalé Polmesiačikové jazero z kráľovských čias, ktoré ležalo pred už neexistujúcou Maurskou slávnostnou sálou; v roku 2019 prešiel rekonštrukciou. Do roku 1996 tu plávali aj slony morské. Ukážka s kŕmením sa koná o 11:00 a 15:00, každý deň okrem štvrtka.

Maurská záhradaFoto Rainer Halama, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons5
Atrakcia

Maurská záhrada

Maurská záhrada je srdcom bývalej kráľovskej Wilhelmy a je zapísaná do zoznamu pamiatok. Zanth sa inšpiroval okrem iného kresbami maliara Friedricha Frischa z ciest po Blízkom východe a fontány postavili v rokoch 1847-1848. Záhradu obklopuje dvojitá arkádová chodba zdobená hviezdami z dlaždíc, postavená za 97 000 guldenov. Vyskúšajte šepkajúcu galériu v zákrutách chodby: tiché slová pri stene počuť asi 40 metrov ďalej a tento jav znovu objavil v roku 2010 Uwe Laun.

Magnóliový hájFoto Johann Jaritz, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons6
Atrakcia

Magnóliový háj

Vo Wilhelme rastie viac než 90 magnólií z 27 druhov a odrôd, väčšinou práve v Maurskej záhrade. O tomto háji sa hovorí, že je najväčším magnóliovým hájom v Európe severne od Álp. Prvé stromy dal priviezť kráľ Viliam I. v roku 1850 a 10 magnólií pochádza ešte z jeho čias. Kvitnutie sa zvyčajne začína koncom marca a patrí k najdôležitejším udalostiam v kalendári záhrady.

Jazierko s leknamiFoto Geysirius, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons7
Atrakcia

Jazierko s leknami

Bazén uprostred Maurskej záhrady má asi 650 metrov štvorcových a 800 000 litrov minerálnej vody z vlastného prameňa Wilhelmy; po vojne dostal vykurovanie. Od 50. rokov 20. storočia tu každý rok rastie okolo 40 druhov a odrôd tropických lekien. Hlavné kvitnutie trvá od júna do septembra a kvety nočných odrôd sa otvárajú neskoro popoludní a zatvárajú ráno. Najslávnejšia je viktória amazonská: kráľ Viliam I. ju dal pestovať vo svojich skleníkoch už v roku 1851 a jej listy veľké ako koleso od voza unesú viac než 50 kilogramov.

Maurský domFoto Brücke-Osteuropa, CC0, Wikimedia Commons8
Budova / pamiatka

Maurský dom

Maurský dom plánovali od roku 1837 ako kúpele s obytnou časťou pre kráľa a stavba sa začala na jar 1842. Namiesto plánovaných 20 000 guldenov nakoniec stál 235 000. Vo vojne bol ťažko poškodený, v rokoch 1962 až 2014 v ňom sídlil prvý pavilón nočných zvierat v Európe a dnes v ňom žijú vtáky z juhovýchodnej Ázie. Nad ním sa dvíhajú terasy s voliérami papagájov a Belvedér z roku 1851, vyhliadkový pavilón; samotný pavilón nie je prístupný, ale z jeho okolia vidieť kráľovu hrobovú kaplnku na vrchu Württemberg.

OkapiFoto Vitor Oliveira from Torres Vedras, PORTUGAL, CC BY-SA 2.0, Wikimedia Commons9
Zvieratá

Okapi

Okapi patria do afrického revíru spolu so žirafami, bongami a zebrami. Wilhelma ich chová od roku 1989 a odvtedy sem prišlo spolu 12 okapi. Najslávnejší bol samec Vitu, ktorý prišiel z Bazileja v roku 1999 a bol najstarším okapi v Európe: uhynul v roku 2026 vo veku viac než 28 rokov. Mal šesť mláďat a v európskych zoo dnes žije 17 jeho potomkov v štyroch generáciách.

Levy a mačkovité šelmyFoto Xocolatl, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons10
Zvieratá

Levy a mačkovité šelmy

Pavilón šeliem otvorili v roku 1968 spolu s pavilónom slonov a nosorožcov. Levy majú v histórii Wilhelmy osobitné miesto: v roku 1950 riaditeľ Albert Schöchle prehovoril ministra financií Karla Franka, aby sa stal krstným otcom levíčaťa, čo pomohlo udržať zvieratá v záhrade. Od roku 2026 medzi levmi a jaguármi žije aj Khal, samec leoparda perzského zo Španielska. Kŕmenie mačiek prebieha v rôznych časoch, aby mali zvieratá čo najviac spestrenia.

SlonyFoto -- Xocolatl 19:49, 23 April 2007 (UTC), Public domain, Wikimedia Commons11
Zvieratá

Slony

V pavilóne slonov z roku 1968 žijú dve staršie slonice indické, Pama a Zella, ktoré mali v máji 2026 už 60 a 59 rokov. Vonkajší výbeh prestavali v roku 2012 a ich susedmi sú nosorožce. V januári 2026 sa na mieste bývalej farmy na severnom okraji zoo začala stavba nového sveta slonov za približne 68,5 milióna eur. Má byť hotový začiatkom roka 2030, s miestom až pre 15 dospelých slonov a druhým vchodom z ulice Pragstraße.

ŽirafyFoto MrPanyGoff, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons12
Zvieratá

Žirafy

Vo výbehu žijú žirafy sieťované, tunajšie merajú až okolo 4,5 metra. Delia sa oň so samicami oryxa šabľorohého, antilopy s dlhými zahnutými rohmi. Výbeh afrických kopytníkov vznikol v roku 1980 a Wilhelma má veľké úspechy v chove žiráf. Do toho istého revíru patria aj okapi, bongo, zebry, surikaty a servaly.

Pavilón ľudoopovFoto Xocolatl, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons13
Zvieratá

Pavilón ľudoopov

Pavilón goríl a bonobov otvorili 14. mája 2013. Má asi 4500 metrov štvorcových, zhruba 13-krát viac než starý pavilón, a stál asi 22 miliónov eur, z toho 9,5 milióna dal spolok priateľov Wilhelmy. Wilhelma bola známa jedinou škôlkou goríl v Európe, kde vychovávali mláďatá odvrhnuté matkami v iných zoo, až do veku 3-4 rokov. Od mája do septembra rozprávajú ošetrovatelia o bonoboch o 10:15 a o gorilách o 13:15 na námestí pred pavilónom.

Tigre ussurijskéFoto Mathias Appel, CC0, Wikimedia Commons14
Zvieratá

Tigre ussurijské

Výbeh tigrov ussurijských otvorili v júli 2025 na svahu, na ploche asi 5000 metrov štvorcových. Žijú tu samec Amazar z Holandska a samica Noïa z Francúzska, obaja narodení v roku 2023. Najzaujímavejší je tunel pre návštevníkov, z ktorého môžete najväčšie mačky sveta vidieť úplne zblízka. Pod stajňou je nádrž na asi 900 kubických metrov vody z prameňa a dažďa.

Ázijská farmaFoto I would appreciate being notified if you use my work…, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons15
Zvieratá

Ázijská farma

Ázijskú farmu otvorili 25. júla 2023 na ploche asi 3400 metrov štvorcových. Žijú tu kašmírske kozy, romanovské ovce, vietnamské prasatá a čierne sliepky ayam cemani z Indonézie a vedľa je mini zoo. Záhradníci Wilhelmy tu obrábajú skutočné ryžové pole, založené s pomocou vedcov z Univerzity Hohenheim, a pestujú aj banánovníky a čajovníky. Farma nahradila starú farmu z roku 1993, na mieste ktorej vzniká nový svet slonov.

Les sekvojovcovFoto Dietmar Rabich, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons16
Atrakcia

Les sekvojovcov

V roku 1864 si kráľ Viliam I. objednal libru semien sekvojovca mamutieho. Vyrástlo z nich oveľa viac semenáčikov, než sa čakalo, asi 5000 rozdali po celom Württembersku. Vo Wilhelme rastie okolo 70 sekvojovcov, z toho 35 pochádza z tej prvej výsadby a najvyšší má 38 metrov. V poslednom čase niektoré stromy trpia hubovými chorobami, preto na ne záhradníci dohliadajú a niektoré konáre musia vyrezávať.

Medvede okuliarnatéFoto Attila Oláh, CC BY 4.0, Wikimedia Commons17
Zvieratá

Medvede okuliarnaté

Výbeh pre medvede a lezúce zvieratá otvorili v roku 1991 na bývalej časti parku Rosenstein. Od mája 2021 tu žijú dve samice medveďa okuliarnatého zo zoo vo Frankfurte, po úhyne posledného medveďa hnedého Raschida v roku 2019. Vo vedľajšom výbehu žili do roku 2018 ľadové medvede vrátane slávneho Wilbära narodeného v roku 2007 a dnes tam žijú gepardy. Odtiaľto sa chodníkom dole vrátite k hlavnému vchodu.

Všetky body (28)

Zoskupené ako v legende mapy. Hviezdička označuje odporúčané body.

Zvieratá 11
Tučniaky okuliarnaté ★Žije tu skupina asi 20 tučniakov okuliarnatých, ktoré vo voľnej prírode žijú v niekoľkých kolóniách v Juhoafrickej republike a Namíbii. Je to kriticky ohrozený druh: za posledné desaťročia jeho počet klesol asi o 97 percent pre nadmerný rybolov, plasty a úniky ropy. Tučniaky tohto druhu žijú vo Wilhelme od roku 1953. Každý deň o 14:30 o nich ošetrovatelia rozprávajú a kŕmia ich.
Amazonienhaus ★Amazonienhaus, otvorený v roku 2000, je sklená hala dlhá asi 66 metrov a vysoká 14 metrov. Celý rok je tu 24 až 28 stupňov a asi 80 percent vlhkosti ako v dažďovom pralese. Rastie tu okolo 350 druhov rastlín a nad hlavou voľne lieta viac než 20 druhov vtákov. Chodník vedie popri dvoch nádržiach s vodopádmi, takže je to dobré miesto na zohriatie v chladný deň.
Lachtany ★V bazéne žije chovná skupina lachtanov kalifornských. Bazén je bývalé Polmesiačikové jazero z kráľovských čias, ktoré ležalo pred už neexistujúcou Maurskou slávnostnou sálou; v roku 2019 prešiel rekonštrukciou. Do roku 1996 tu plávali aj slony morské. Ukážka s kŕmením sa koná o 11:00 a 15:00, každý deň okrem štvrtka.
Okapi ★Okapi patria do afrického revíru spolu so žirafami, bongami a zebrami. Wilhelma ich chová od roku 1989 a odvtedy sem prišlo spolu 12 okapi. Najslávnejší bol samec Vitu, ktorý prišiel z Bazileja v roku 1999 a bol najstarším okapi v Európe: uhynul v roku 2026 vo veku viac než 28 rokov. Mal šesť mláďat a v európskych zoo dnes žije 17 jeho potomkov v štyroch generáciách.
Levy a mačkovité šelmy ★Pavilón šeliem otvorili v roku 1968 spolu s pavilónom slonov a nosorožcov. Levy majú v histórii Wilhelmy osobitné miesto: v roku 1950 riaditeľ Albert Schöchle prehovoril ministra financií Karla Franka, aby sa stal krstným otcom levíčaťa, čo pomohlo udržať zvieratá v záhrade. Od roku 2026 medzi levmi a jaguármi žije aj Khal, samec leoparda perzského zo Španielska. Kŕmenie mačiek prebieha v rôznych časoch, aby mali zvieratá čo najviac spestrenia.
Slony ★V pavilóne slonov z roku 1968 žijú dve staršie slonice indické, Pama a Zella, ktoré mali v máji 2026 už 60 a 59 rokov. Vonkajší výbeh prestavali v roku 2012 a ich susedmi sú nosorožce. V januári 2026 sa na mieste bývalej farmy na severnom okraji zoo začala stavba nového sveta slonov za približne 68,5 milióna eur. Má byť hotový začiatkom roka 2030, s miestom až pre 15 dospelých slonov a druhým vchodom z ulice Pragstraße.
Žirafy ★Vo výbehu žijú žirafy sieťované, tunajšie merajú až okolo 4,5 metra. Delia sa oň so samicami oryxa šabľorohého, antilopy s dlhými zahnutými rohmi. Výbeh afrických kopytníkov vznikol v roku 1980 a Wilhelma má veľké úspechy v chove žiráf. Do toho istého revíru patria aj okapi, bongo, zebry, surikaty a servaly.
Pavilón ľudoopov ★Pavilón goríl a bonobov otvorili 14. mája 2013. Má asi 4500 metrov štvorcových, zhruba 13-krát viac než starý pavilón, a stál asi 22 miliónov eur, z toho 9,5 milióna dal spolok priateľov Wilhelmy. Wilhelma bola známa jedinou škôlkou goríl v Európe, kde vychovávali mláďatá odvrhnuté matkami v iných zoo, až do veku 3-4 rokov. Od mája do septembra rozprávajú ošetrovatelia o bonoboch o 10:15 a o gorilách o 13:15 na námestí pred pavilónom.
Tigre ussurijské ★Výbeh tigrov ussurijských otvorili v júli 2025 na svahu, na ploche asi 5000 metrov štvorcových. Žijú tu samec Amazar z Holandska a samica Noïa z Francúzska, obaja narodení v roku 2023. Najzaujímavejší je tunel pre návštevníkov, z ktorého môžete najväčšie mačky sveta vidieť úplne zblízka. Pod stajňou je nádrž na asi 900 kubických metrov vody z prameňa a dažďa.
Ázijská farma ★Ázijskú farmu otvorili 25. júla 2023 na ploche asi 3400 metrov štvorcových. Žijú tu kašmírske kozy, romanovské ovce, vietnamské prasatá a čierne sliepky ayam cemani z Indonézie a vedľa je mini zoo. Záhradníci Wilhelmy tu obrábajú skutočné ryžové pole, založené s pomocou vedcov z Univerzity Hohenheim, a pestujú aj banánovníky a čajovníky. Farma nahradila starú farmu z roku 1993, na mieste ktorej vzniká nový svet slonov.
Medvede okuliarnaté ★Výbeh pre medvede a lezúce zvieratá otvorili v roku 1991 na bývalej časti parku Rosenstein. Od mája 2021 tu žijú dve samice medveďa okuliarnatého zo zoo vo Frankfurte, po úhyne posledného medveďa hnedého Raschida v roku 2019. Vo vedľajšom výbehu žili do roku 2018 ľadové medvede vrátane slávneho Wilbära narodeného v roku 2007 a dnes tam žijú gepardy. Odtiaľto sa chodníkom dole vrátite k hlavnému vchodu.
Budova / pamiatka 3
Damašská sála ★Damašská sála vznikla až po Zanthovej smrti podľa jeho plánov pod vedením Wilhelma Bäumera. Otvorili ju v roku 1864, keď zomrel kráľ Viliam I., a názov dostala podľa Damasku, centra maurského štýlu. Ako jedna z mála budov Wilhelmy prežila vojnu bez väčších škôd a od renovácie v roku 1992 je opäť vidieť jej pôvodné stropy a výzdobu interiéru. V zadnej časti je výstava o kráľovskej Wilhelme, no počas rekonštrukčných prác býva sála zatvorená. Pred ňou leží Dlhé jazero s pelikánmi.
Maurský dom ★Maurský dom plánovali od roku 1837 ako kúpele s obytnou časťou pre kráľa a stavba sa začala na jar 1842. Namiesto plánovaných 20 000 guldenov nakoniec stál 235 000. Vo vojne bol ťažko poškodený, v rokoch 1962 až 2014 v ňom sídlil prvý pavilón nočných zvierat v Európe a dnes v ňom žijú vtáky z juhovýchodnej Ázie. Nad ním sa dvíhajú terasy s voliérami papagájov a Belvedér z roku 1851, vyhliadkový pavilón; samotný pavilón nie je prístupný, ale z jeho okolia vidieť kráľovu hrobovú kaplnku na vrchu Württemberg.
Historické skleníkyDlhý rad skleníkov sa tiahne od vchodu až k arkádovej chodbe Maurskej záhrady. Postavili ich v rokoch 1852-1853 zo sériovo vyrábaných liatinových prvkov, čo bol jeden z prvých takých prefabrikátov v kráľovstve; architekt Zanth sa na túto techniku chodil pozrieť do Veľkej Británie. Dnes v nich uvidíte kaktusy, orchidey, palmy v Zimnej záhrade aj azalky a kamélie. Zbierka orchideí Wilhelmy bola pred druhou svetovou vojnou výnimočná v celom Nemecku.
Atrakcia 4
Maurská záhrada ★Maurská záhrada je srdcom bývalej kráľovskej Wilhelmy a je zapísaná do zoznamu pamiatok. Zanth sa inšpiroval okrem iného kresbami maliara Friedricha Frischa z ciest po Blízkom východe a fontány postavili v rokoch 1847-1848. Záhradu obklopuje dvojitá arkádová chodba zdobená hviezdami z dlaždíc, postavená za 97 000 guldenov. Vyskúšajte šepkajúcu galériu v zákrutách chodby: tiché slová pri stene počuť asi 40 metrov ďalej a tento jav znovu objavil v roku 2010 Uwe Laun.
Magnóliový háj ★Vo Wilhelme rastie viac než 90 magnólií z 27 druhov a odrôd, väčšinou práve v Maurskej záhrade. O tomto háji sa hovorí, že je najväčším magnóliovým hájom v Európe severne od Álp. Prvé stromy dal priviezť kráľ Viliam I. v roku 1850 a 10 magnólií pochádza ešte z jeho čias. Kvitnutie sa zvyčajne začína koncom marca a patrí k najdôležitejším udalostiam v kalendári záhrady.
Jazierko s leknami ★Bazén uprostred Maurskej záhrady má asi 650 metrov štvorcových a 800 000 litrov minerálnej vody z vlastného prameňa Wilhelmy; po vojne dostal vykurovanie. Od 50. rokov 20. storočia tu každý rok rastie okolo 40 druhov a odrôd tropických lekien. Hlavné kvitnutie trvá od júna do septembra a kvety nočných odrôd sa otvárajú neskoro popoludní a zatvárajú ráno. Najslávnejšia je viktória amazonská: kráľ Viliam I. ju dal pestovať vo svojich skleníkoch už v roku 1851 a jej listy veľké ako koleso od voza unesú viac než 50 kilogramov.
Les sekvojovcov ★V roku 1864 si kráľ Viliam I. objednal libru semien sekvojovca mamutieho. Vyrástlo z nich oveľa viac semenáčikov, než sa čakalo, asi 5000 rozdali po celom Württembersku. Vo Wilhelme rastie okolo 70 sekvojovcov, z toho 35 pochádza z tej prvej výsadby a najvyšší má 38 metrov. V poslednom čase niektoré stromy trpia hubovými chorobami, preto na ne záhradníci dohliadajú a niektoré konáre musia vyrezávať.
Toalety / pokladne / parkovisko 10
Verejná toaleta 1
Verejná toaleta 2
Verejná toaleta 3
Verejná toaleta 4
Verejná toaleta 5
Verejná toaleta 6
Verejná toaleta 7
Verejná toaleta 8
Verejná toaleta 9
Hlavný vchodPrechádzka začína pri hlavnom vchode s historickým vstupným pavilónom a pokladničnou búdkou. Zastávku Wilhelma v roku 2016 posunuli asi o 200 metrov, takže teraz stojí hneď pred vchodom. Za bránou začína bývalá záhrada kráľa Viliama I., slávnostne otvorená v roku 1846. Trasa vedie cez skleníky a Maurskú záhradu hore k výbehom žiráf, slonov a goríl a potom sa vracia sem.
WilhelmaStiahnuť Turi