Foto -- Xocolatl ( talk ) 00:54, 19 February 2010 (UTC), Public domain, Wikimedia Commons
ZooStuttgart, Bádensko-Württembersko, Nemecko
Wilhelma s deťmi: čo vidieť, mapa a trasa prehliadky
Wilhelma: zoo a botanická záhrada v Stuttgarte. V aplikácii Turi rovnaká mapa ukazuje vašu polohu, vedie vás od bodu k bodu a umožňuje odškrtávať navštívené miesta.
Prechádzka začína aj končí pri hlavnom vchode, hneď pri zastávke mestskej železnice Wilhelma, kde zastavujú linky U13, U14 a U16. Vstup je platený, jedna vstupenka platí pre zoo, botanickú záhradu aj pavilóny. Wilhelma je otvorená denne počas celého roka, hlavný vchod a väčšina pavilónov sa otvárajú o 8:15, akvárium, Amazonienhaus a pavilón ľudoopov o 9:00; od mája do augusta je park otvorený do 20:00 a od novembra do februára len do 16:30, pavilóny sa vtedy zatvárajú už o 15:45. V zime sa najviac oplatia vykurované pavilóny: Amazonienhaus, akvárium a skleníky; tropické lekná kvitnú hlavne od júna do septembra, magnólie zvyčajne od konca marca. Terén stúpa od údolia rieky Neckar k hornej časti záhrady, preto vás na terasách čakajú stúpania a schody; pri hlavnom vchode dostanete plán trasy bez schodov. Toalety sú pri hlavnom vchode, v reštaurácii Amazonica, v Café Belvedere a v Bistro Bandipur vedľa Ázijskej farmy. Od roku 2026 sa na severnom okraji stavia nový svet slonov, preto môžu byť niektoré chodníky uzavreté; bočný vchod z ulice Pragstraße funguje len od marca do októbra, v prípade potreby cez víkendy a sviatky. Ak už ste vnútri, Turi vás povedie od najbližšieho bodu. Naplánujte si asi 4 hodiny.
Doma otvorte miesto v Turi a ťuknite na „Stiahnuť na cestu“: mapa, opisy a fotky budú fungovať bez signálu.
Najvzdialenejšie body navštívte na začiatku, kým máte ešte sily.
Odškrtávajte priebežne a pri východe budete vedieť, čo zostalo.
Wilhelma v aplikácii Turi
Poloha naživo, trasa od bodu k bodu, opisy na čítanie a počúvanie. Zadarmo, bez účtu, v 12 jazykoch.
Rovnaká mapa ako v aplikácii. Ťuknite na bod a uvidíte fotku a opis; v Turi na nej uvidíte aj seba.
1odporúčané, v poradí trasyostatné bodyWCtoalety, jedlo, pokladne
Niečo nesedí? Nahláste to v aplikácii pri danom bode.
Oplatí sa vidieť
Wilhelma vznikla pre württemberského kráľa Viliama I. ako záhrada v maurskom štýle podľa vzoru Alhambry, s kúpeľmi, pavilónmi a skleníkmi, ktoré navrhol Karl Ludwig von Zanth. Slávnostne ju otvorili v roku 1846 a po druhej svetovej vojne sa od výstavy akvárií v roku 1949 postupne zmenila na zoologickú záhradu. Dnes je to jediná štátna zoologicko-botanická záhrada v Nemecku: na asi 30 hektároch tu žije približne 11 000 zvierat z asi 1200 druhov a rastie okolo 8500 druhov a odrôd rastlín. Každý rok sem príde viac než milión návštevníkov.
Foto Dktue, CC0, Wikimedia Commons1
Zvieratá
Tučniaky okuliarnaté
Žije tu skupina asi 20 tučniakov okuliarnatých, ktoré vo voľnej prírode žijú v niekoľkých kolóniách v Juhoafrickej republike a Namíbii. Je to kriticky ohrozený druh: za posledné desaťročia jeho počet klesol asi o 97 percent pre nadmerný rybolov, plasty a úniky ropy. Tučniaky tohto druhu žijú vo Wilhelme od roku 1953. Každý deň o 14:30 o nich ošetrovatelia rozprávajú a kŕmia ich.
Foto Josefma, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons2
Budova / pamiatka
Damašská sála
Damašská sála vznikla až po Zanthovej smrti podľa jeho plánov pod vedením Wilhelma Bäumera. Otvorili ju v roku 1864, keď zomrel kráľ Viliam I., a názov dostala podľa Damasku, centra maurského štýlu. Ako jedna z mála budov Wilhelmy prežila vojnu bez väčších škôd a od renovácie v roku 1992 je opäť vidieť jej pôvodné stropy a výzdobu interiéru. V zadnej časti je výstava o kráľovskej Wilhelme, no počas rekonštrukčných prác býva sála zatvorená. Pred ňou leží Dlhé jazero s pelikánmi.
Foto Daderot, CC0, Wikimedia Commons3
Zvieratá
Amazonienhaus
Amazonienhaus, otvorený v roku 2000, je sklená hala dlhá asi 66 metrov a vysoká 14 metrov. Celý rok je tu 24 až 28 stupňov a asi 80 percent vlhkosti ako v dažďovom pralese. Rastie tu okolo 350 druhov rastlín a nad hlavou voľne lieta viac než 20 druhov vtákov. Chodník vedie popri dvoch nádržiach s vodopádmi, takže je to dobré miesto na zohriatie v chladný deň.
Foto -- Xocolatl ( talk ) 23:53, 18 February 2010 (UTC), Public domain, Wikimedia Commons4
Zvieratá
Lachtany
V bazéne žije chovná skupina lachtanov kalifornských. Bazén je bývalé Polmesiačikové jazero z kráľovských čias, ktoré ležalo pred už neexistujúcou Maurskou slávnostnou sálou; v roku 2019 prešiel rekonštrukciou. Do roku 1996 tu plávali aj slony morské. Ukážka s kŕmením sa koná o 11:00 a 15:00, každý deň okrem štvrtka.
Foto Rainer Halama, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons5
Atrakcia
Maurská záhrada
Maurská záhrada je srdcom bývalej kráľovskej Wilhelmy a je zapísaná do zoznamu pamiatok. Zanth sa inšpiroval okrem iného kresbami maliara Friedricha Frischa z ciest po Blízkom východe a fontány postavili v rokoch 1847-1848. Záhradu obklopuje dvojitá arkádová chodba zdobená hviezdami z dlaždíc, postavená za 97 000 guldenov. Vyskúšajte šepkajúcu galériu v zákrutách chodby: tiché slová pri stene počuť asi 40 metrov ďalej a tento jav znovu objavil v roku 2010 Uwe Laun.
Foto Johann Jaritz, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons6
Atrakcia
Magnóliový háj
Vo Wilhelme rastie viac než 90 magnólií z 27 druhov a odrôd, väčšinou práve v Maurskej záhrade. O tomto háji sa hovorí, že je najväčším magnóliovým hájom v Európe severne od Álp. Prvé stromy dal priviezť kráľ Viliam I. v roku 1850 a 10 magnólií pochádza ešte z jeho čias. Kvitnutie sa zvyčajne začína koncom marca a patrí k najdôležitejším udalostiam v kalendári záhrady.
Foto Geysirius, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons7
Atrakcia
Jazierko s leknami
Bazén uprostred Maurskej záhrady má asi 650 metrov štvorcových a 800 000 litrov minerálnej vody z vlastného prameňa Wilhelmy; po vojne dostal vykurovanie. Od 50. rokov 20. storočia tu každý rok rastie okolo 40 druhov a odrôd tropických lekien. Hlavné kvitnutie trvá od júna do septembra a kvety nočných odrôd sa otvárajú neskoro popoludní a zatvárajú ráno. Najslávnejšia je viktória amazonská: kráľ Viliam I. ju dal pestovať vo svojich skleníkoch už v roku 1851 a jej listy veľké ako koleso od voza unesú viac než 50 kilogramov.
Foto Brücke-Osteuropa, CC0, Wikimedia Commons8
Budova / pamiatka
Maurský dom
Maurský dom plánovali od roku 1837 ako kúpele s obytnou časťou pre kráľa a stavba sa začala na jar 1842. Namiesto plánovaných 20 000 guldenov nakoniec stál 235 000. Vo vojne bol ťažko poškodený, v rokoch 1962 až 2014 v ňom sídlil prvý pavilón nočných zvierat v Európe a dnes v ňom žijú vtáky z juhovýchodnej Ázie. Nad ním sa dvíhajú terasy s voliérami papagájov a Belvedér z roku 1851, vyhliadkový pavilón; samotný pavilón nie je prístupný, ale z jeho okolia vidieť kráľovu hrobovú kaplnku na vrchu Württemberg.
Foto Vitor Oliveira from Torres Vedras, PORTUGAL, CC BY-SA 2.0, Wikimedia Commons9
Zvieratá
Okapi
Okapi patria do afrického revíru spolu so žirafami, bongami a zebrami. Wilhelma ich chová od roku 1989 a odvtedy sem prišlo spolu 12 okapi. Najslávnejší bol samec Vitu, ktorý prišiel z Bazileja v roku 1999 a bol najstarším okapi v Európe: uhynul v roku 2026 vo veku viac než 28 rokov. Mal šesť mláďat a v európskych zoo dnes žije 17 jeho potomkov v štyroch generáciách.
Foto Xocolatl, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons10
Zvieratá
Levy a mačkovité šelmy
Pavilón šeliem otvorili v roku 1968 spolu s pavilónom slonov a nosorožcov. Levy majú v histórii Wilhelmy osobitné miesto: v roku 1950 riaditeľ Albert Schöchle prehovoril ministra financií Karla Franka, aby sa stal krstným otcom levíčaťa, čo pomohlo udržať zvieratá v záhrade. Od roku 2026 medzi levmi a jaguármi žije aj Khal, samec leoparda perzského zo Španielska. Kŕmenie mačiek prebieha v rôznych časoch, aby mali zvieratá čo najviac spestrenia.
Foto -- Xocolatl 19:49, 23 April 2007 (UTC), Public domain, Wikimedia Commons11
Zvieratá
Slony
V pavilóne slonov z roku 1968 žijú dve staršie slonice indické, Pama a Zella, ktoré mali v máji 2026 už 60 a 59 rokov. Vonkajší výbeh prestavali v roku 2012 a ich susedmi sú nosorožce. V januári 2026 sa na mieste bývalej farmy na severnom okraji zoo začala stavba nového sveta slonov za približne 68,5 milióna eur. Má byť hotový začiatkom roka 2030, s miestom až pre 15 dospelých slonov a druhým vchodom z ulice Pragstraße.
Foto MrPanyGoff, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons12
Zvieratá
Žirafy
Vo výbehu žijú žirafy sieťované, tunajšie merajú až okolo 4,5 metra. Delia sa oň so samicami oryxa šabľorohého, antilopy s dlhými zahnutými rohmi. Výbeh afrických kopytníkov vznikol v roku 1980 a Wilhelma má veľké úspechy v chove žiráf. Do toho istého revíru patria aj okapi, bongo, zebry, surikaty a servaly.
Foto Xocolatl, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons13
Zvieratá
Pavilón ľudoopov
Pavilón goríl a bonobov otvorili 14. mája 2013. Má asi 4500 metrov štvorcových, zhruba 13-krát viac než starý pavilón, a stál asi 22 miliónov eur, z toho 9,5 milióna dal spolok priateľov Wilhelmy. Wilhelma bola známa jedinou škôlkou goríl v Európe, kde vychovávali mláďatá odvrhnuté matkami v iných zoo, až do veku 3-4 rokov. Od mája do septembra rozprávajú ošetrovatelia o bonoboch o 10:15 a o gorilách o 13:15 na námestí pred pavilónom.
Foto Mathias Appel, CC0, Wikimedia Commons14
Zvieratá
Tigre ussurijské
Výbeh tigrov ussurijských otvorili v júli 2025 na svahu, na ploche asi 5000 metrov štvorcových. Žijú tu samec Amazar z Holandska a samica Noïa z Francúzska, obaja narodení v roku 2023. Najzaujímavejší je tunel pre návštevníkov, z ktorého môžete najväčšie mačky sveta vidieť úplne zblízka. Pod stajňou je nádrž na asi 900 kubických metrov vody z prameňa a dažďa.
Foto I would appreciate being notified if you use my work…, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons15
Zvieratá
Ázijská farma
Ázijskú farmu otvorili 25. júla 2023 na ploche asi 3400 metrov štvorcových. Žijú tu kašmírske kozy, romanovské ovce, vietnamské prasatá a čierne sliepky ayam cemani z Indonézie a vedľa je mini zoo. Záhradníci Wilhelmy tu obrábajú skutočné ryžové pole, založené s pomocou vedcov z Univerzity Hohenheim, a pestujú aj banánovníky a čajovníky. Farma nahradila starú farmu z roku 1993, na mieste ktorej vzniká nový svet slonov.
Foto Dietmar Rabich, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons16
Atrakcia
Les sekvojovcov
V roku 1864 si kráľ Viliam I. objednal libru semien sekvojovca mamutieho. Vyrástlo z nich oveľa viac semenáčikov, než sa čakalo, asi 5000 rozdali po celom Württembersku. Vo Wilhelme rastie okolo 70 sekvojovcov, z toho 35 pochádza z tej prvej výsadby a najvyšší má 38 metrov. V poslednom čase niektoré stromy trpia hubovými chorobami, preto na ne záhradníci dohliadajú a niektoré konáre musia vyrezávať.
Foto Attila Oláh, CC BY 4.0, Wikimedia Commons17
Zvieratá
Medvede okuliarnaté
Výbeh pre medvede a lezúce zvieratá otvorili v roku 1991 na bývalej časti parku Rosenstein. Od mája 2021 tu žijú dve samice medveďa okuliarnatého zo zoo vo Frankfurte, po úhyne posledného medveďa hnedého Raschida v roku 2019. Vo vedľajšom výbehu žili do roku 2018 ľadové medvede vrátane slávneho Wilbära narodeného v roku 2007 a dnes tam žijú gepardy. Odtiaľto sa chodníkom dole vrátite k hlavnému vchodu.
Všetky body (28)
Zoskupené ako v legende mapy. Hviezdička označuje odporúčané body.
Zvieratá 11
Tučniaky okuliarnaté ★Žije tu skupina asi 20 tučniakov okuliarnatých, ktoré vo voľnej prírode žijú v niekoľkých kolóniách v Juhoafrickej republike a Namíbii. Je to kriticky ohrozený druh: za posledné desaťročia jeho počet klesol asi o 97 percent pre nadmerný rybolov, plasty a úniky ropy. Tučniaky tohto druhu žijú vo Wilhelme od roku 1953. Každý deň o 14:30 o nich ošetrovatelia rozprávajú a kŕmia ich.
Amazonienhaus ★Amazonienhaus, otvorený v roku 2000, je sklená hala dlhá asi 66 metrov a vysoká 14 metrov. Celý rok je tu 24 až 28 stupňov a asi 80 percent vlhkosti ako v dažďovom pralese. Rastie tu okolo 350 druhov rastlín a nad hlavou voľne lieta viac než 20 druhov vtákov. Chodník vedie popri dvoch nádržiach s vodopádmi, takže je to dobré miesto na zohriatie v chladný deň.
Lachtany ★V bazéne žije chovná skupina lachtanov kalifornských. Bazén je bývalé Polmesiačikové jazero z kráľovských čias, ktoré ležalo pred už neexistujúcou Maurskou slávnostnou sálou; v roku 2019 prešiel rekonštrukciou. Do roku 1996 tu plávali aj slony morské. Ukážka s kŕmením sa koná o 11:00 a 15:00, každý deň okrem štvrtka.
Okapi ★Okapi patria do afrického revíru spolu so žirafami, bongami a zebrami. Wilhelma ich chová od roku 1989 a odvtedy sem prišlo spolu 12 okapi. Najslávnejší bol samec Vitu, ktorý prišiel z Bazileja v roku 1999 a bol najstarším okapi v Európe: uhynul v roku 2026 vo veku viac než 28 rokov. Mal šesť mláďat a v európskych zoo dnes žije 17 jeho potomkov v štyroch generáciách.
Levy a mačkovité šelmy ★Pavilón šeliem otvorili v roku 1968 spolu s pavilónom slonov a nosorožcov. Levy majú v histórii Wilhelmy osobitné miesto: v roku 1950 riaditeľ Albert Schöchle prehovoril ministra financií Karla Franka, aby sa stal krstným otcom levíčaťa, čo pomohlo udržať zvieratá v záhrade. Od roku 2026 medzi levmi a jaguármi žije aj Khal, samec leoparda perzského zo Španielska. Kŕmenie mačiek prebieha v rôznych časoch, aby mali zvieratá čo najviac spestrenia.
Slony ★V pavilóne slonov z roku 1968 žijú dve staršie slonice indické, Pama a Zella, ktoré mali v máji 2026 už 60 a 59 rokov. Vonkajší výbeh prestavali v roku 2012 a ich susedmi sú nosorožce. V januári 2026 sa na mieste bývalej farmy na severnom okraji zoo začala stavba nového sveta slonov za približne 68,5 milióna eur. Má byť hotový začiatkom roka 2030, s miestom až pre 15 dospelých slonov a druhým vchodom z ulice Pragstraße.
Žirafy ★Vo výbehu žijú žirafy sieťované, tunajšie merajú až okolo 4,5 metra. Delia sa oň so samicami oryxa šabľorohého, antilopy s dlhými zahnutými rohmi. Výbeh afrických kopytníkov vznikol v roku 1980 a Wilhelma má veľké úspechy v chove žiráf. Do toho istého revíru patria aj okapi, bongo, zebry, surikaty a servaly.
Pavilón ľudoopov ★Pavilón goríl a bonobov otvorili 14. mája 2013. Má asi 4500 metrov štvorcových, zhruba 13-krát viac než starý pavilón, a stál asi 22 miliónov eur, z toho 9,5 milióna dal spolok priateľov Wilhelmy. Wilhelma bola známa jedinou škôlkou goríl v Európe, kde vychovávali mláďatá odvrhnuté matkami v iných zoo, až do veku 3-4 rokov. Od mája do septembra rozprávajú ošetrovatelia o bonoboch o 10:15 a o gorilách o 13:15 na námestí pred pavilónom.
Tigre ussurijské ★Výbeh tigrov ussurijských otvorili v júli 2025 na svahu, na ploche asi 5000 metrov štvorcových. Žijú tu samec Amazar z Holandska a samica Noïa z Francúzska, obaja narodení v roku 2023. Najzaujímavejší je tunel pre návštevníkov, z ktorého môžete najväčšie mačky sveta vidieť úplne zblízka. Pod stajňou je nádrž na asi 900 kubických metrov vody z prameňa a dažďa.
Ázijská farma ★Ázijskú farmu otvorili 25. júla 2023 na ploche asi 3400 metrov štvorcových. Žijú tu kašmírske kozy, romanovské ovce, vietnamské prasatá a čierne sliepky ayam cemani z Indonézie a vedľa je mini zoo. Záhradníci Wilhelmy tu obrábajú skutočné ryžové pole, založené s pomocou vedcov z Univerzity Hohenheim, a pestujú aj banánovníky a čajovníky. Farma nahradila starú farmu z roku 1993, na mieste ktorej vzniká nový svet slonov.
Medvede okuliarnaté ★Výbeh pre medvede a lezúce zvieratá otvorili v roku 1991 na bývalej časti parku Rosenstein. Od mája 2021 tu žijú dve samice medveďa okuliarnatého zo zoo vo Frankfurte, po úhyne posledného medveďa hnedého Raschida v roku 2019. Vo vedľajšom výbehu žili do roku 2018 ľadové medvede vrátane slávneho Wilbära narodeného v roku 2007 a dnes tam žijú gepardy. Odtiaľto sa chodníkom dole vrátite k hlavnému vchodu.
Budova / pamiatka 3
Damašská sála ★Damašská sála vznikla až po Zanthovej smrti podľa jeho plánov pod vedením Wilhelma Bäumera. Otvorili ju v roku 1864, keď zomrel kráľ Viliam I., a názov dostala podľa Damasku, centra maurského štýlu. Ako jedna z mála budov Wilhelmy prežila vojnu bez väčších škôd a od renovácie v roku 1992 je opäť vidieť jej pôvodné stropy a výzdobu interiéru. V zadnej časti je výstava o kráľovskej Wilhelme, no počas rekonštrukčných prác býva sála zatvorená. Pred ňou leží Dlhé jazero s pelikánmi.
Maurský dom ★Maurský dom plánovali od roku 1837 ako kúpele s obytnou časťou pre kráľa a stavba sa začala na jar 1842. Namiesto plánovaných 20 000 guldenov nakoniec stál 235 000. Vo vojne bol ťažko poškodený, v rokoch 1962 až 2014 v ňom sídlil prvý pavilón nočných zvierat v Európe a dnes v ňom žijú vtáky z juhovýchodnej Ázie. Nad ním sa dvíhajú terasy s voliérami papagájov a Belvedér z roku 1851, vyhliadkový pavilón; samotný pavilón nie je prístupný, ale z jeho okolia vidieť kráľovu hrobovú kaplnku na vrchu Württemberg.
Historické skleníkyDlhý rad skleníkov sa tiahne od vchodu až k arkádovej chodbe Maurskej záhrady. Postavili ich v rokoch 1852-1853 zo sériovo vyrábaných liatinových prvkov, čo bol jeden z prvých takých prefabrikátov v kráľovstve; architekt Zanth sa na túto techniku chodil pozrieť do Veľkej Británie. Dnes v nich uvidíte kaktusy, orchidey, palmy v Zimnej záhrade aj azalky a kamélie. Zbierka orchideí Wilhelmy bola pred druhou svetovou vojnou výnimočná v celom Nemecku.
Atrakcia 4
Maurská záhrada ★Maurská záhrada je srdcom bývalej kráľovskej Wilhelmy a je zapísaná do zoznamu pamiatok. Zanth sa inšpiroval okrem iného kresbami maliara Friedricha Frischa z ciest po Blízkom východe a fontány postavili v rokoch 1847-1848. Záhradu obklopuje dvojitá arkádová chodba zdobená hviezdami z dlaždíc, postavená za 97 000 guldenov. Vyskúšajte šepkajúcu galériu v zákrutách chodby: tiché slová pri stene počuť asi 40 metrov ďalej a tento jav znovu objavil v roku 2010 Uwe Laun.
Magnóliový háj ★Vo Wilhelme rastie viac než 90 magnólií z 27 druhov a odrôd, väčšinou práve v Maurskej záhrade. O tomto háji sa hovorí, že je najväčším magnóliovým hájom v Európe severne od Álp. Prvé stromy dal priviezť kráľ Viliam I. v roku 1850 a 10 magnólií pochádza ešte z jeho čias. Kvitnutie sa zvyčajne začína koncom marca a patrí k najdôležitejším udalostiam v kalendári záhrady.
Jazierko s leknami ★Bazén uprostred Maurskej záhrady má asi 650 metrov štvorcových a 800 000 litrov minerálnej vody z vlastného prameňa Wilhelmy; po vojne dostal vykurovanie. Od 50. rokov 20. storočia tu každý rok rastie okolo 40 druhov a odrôd tropických lekien. Hlavné kvitnutie trvá od júna do septembra a kvety nočných odrôd sa otvárajú neskoro popoludní a zatvárajú ráno. Najslávnejšia je viktória amazonská: kráľ Viliam I. ju dal pestovať vo svojich skleníkoch už v roku 1851 a jej listy veľké ako koleso od voza unesú viac než 50 kilogramov.
Les sekvojovcov ★V roku 1864 si kráľ Viliam I. objednal libru semien sekvojovca mamutieho. Vyrástlo z nich oveľa viac semenáčikov, než sa čakalo, asi 5000 rozdali po celom Württembersku. Vo Wilhelme rastie okolo 70 sekvojovcov, z toho 35 pochádza z tej prvej výsadby a najvyšší má 38 metrov. V poslednom čase niektoré stromy trpia hubovými chorobami, preto na ne záhradníci dohliadajú a niektoré konáre musia vyrezávať.
Toalety / pokladne / parkovisko 10
Verejná toaleta 1
Verejná toaleta 2
Verejná toaleta 3
Verejná toaleta 4
Verejná toaleta 5
Verejná toaleta 6
Verejná toaleta 7
Verejná toaleta 8
Verejná toaleta 9
Hlavný vchodPrechádzka začína pri hlavnom vchode s historickým vstupným pavilónom a pokladničnou búdkou. Zastávku Wilhelma v roku 2016 posunuli asi o 200 metrov, takže teraz stojí hneď pred vchodom. Za bránou začína bývalá záhrada kráľa Viliama I., slávnostne otvorená v roku 1846. Trasa vedie cez skleníky a Maurskú záhradu hore k výbehom žiráf, slonov a goríl a potom sa vracia sem.