Prehliadka sa začína pri hlavnom vchode s pokladňou, hneď vedľa troch bezplatných parkovísk, a končí pri zámku Schloss Herberstein, odkiaľ sa na parkovisko vrátite cez záhrady a zoo, miestami strmo do kopca. Autobus RegioBus 209 z Weizu (kam z Grazu premávajú linky 200 a 201) jazdí iba sezónne, naposledy v soboty, nedele a sviatky od mája do septembra, preto si overte aktuálny cestovný poriadok. Mimo sezóny zostáva auto alebo autobus 300 z Grazu do Kaibingu a odtiaľ vopred objednaný taxík. Ak už ste v zoo, Turi vás povedie od najbližšieho bodu. Vstup je platený a v cene vstupenky je prehliadka zámku so sprievodcom, Dom biodiverzity a záhrady; zvlášť sa platí iba za herňu Herbie's Spielewelt. Od 2. novembra je pokladňa otvorená denne od 10:00 do 15:30, v parku môžete zostať do 16:00, Dom biodiverzity je otvorený od 11:00 do 15:00, herňa iba cez víkendy, sviatky a prázdniny a komentované kŕmenia sa v zime konajú iba cez víkendy; 25. decembra a 1. januára je zoo zatvorená. Chodníky sú väčšinou štrkové a časť z nich má sklon 11-20 percent, najmä výstup na Panoramaplatzl a cesty pri zámku, takže kočík potrebuje terénne kolesá. Toalety sú pri hlavnom vchode, pri Zooschenke, na Panoramaplatzl, v americkej časti vedľa výbehu polárnych vlkov, pri Familienrestaurant a pri zámku. Psy môžu vstúpiť na vôdzke. Naplánujte si približne 3 hodiny.
Doma otvorte miesto v Turi a ťuknite na „Stiahnuť na cestu“: mapa, opisy a fotky budú fungovať bez signálu.
Najvzdialenejšie body navštívte na začiatku, kým máte ešte sily.
Odškrtávajte priebežne a pri východe budete vedieť, čo zostalo.
Tierwelt Herberstein v aplikácii Turi
Poloha naživo, trasa od bodu k bodu, opisy na čítanie a počúvanie. Zadarmo, bez účtu, v 12 jazykoch.
Rovnaká mapa ako v aplikácii. Ťuknite na bod a uvidíte fotku a opis; v Turi na nej uvidíte aj seba.
1odporúčané, v poradí trasyostatné bodyWCtoalety, jedlo, pokladne
Niečo nesedí? Nahláste to v aplikácii pri danom bode.
Oplatí sa vidieť
Tierwelt Herberstein je krajinská zoologická záhrada Štajerska a jeden z najväčších parkov divokých zvierat v strednej Európe: na svahu nad roklinou rieky Feistritz žije približne 700 zvierat z viac ako 90 druhov. Výbehy sú usporiadané podľa kontinentov, od polárnych vlkov a bizónov až po berberské levy a gepardy. Všetko sa začalo v polovici 17. storočia, keď barón Johann Maximilian I. z rodu Herbersteinovcov priviezol z Itálie daniele. Prechádzka sa končí pri zámku Schloss Herberstein, ktorý je sídlom tohto rodu už 22 generácií.
Foto Mildeep, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons1
Zvieratá
Pandy červené
Panda červená žije v chladných horských lesoch s hustým bambusom v Nepále, Indii, Bhutáne, Tibete a západnej Číne. Jej výbeh má vlastnú klimatizáciu, pretože pri teplote nad približne 25 stupňov sa panda necíti dobre. Bambus je málo výživný, takže mladá panda zje až 2 kilogramy listov denne. Vo voľnej prírode zostalo menej ako 10 tisíc dospelých zvierat. Výbeh zdieľa s muntžakmi, malými jeleňmi z Ázie.
Foto T R Shankar Raman, CC BY 4.0, Wikimedia Commons2
Zvieratá
Takiny
Takiny pochádzajú z hôr Bhutánu, Číny, Indie a severného Mjanmarska. V lete sa pasú vo veľkých stádach na alpínskych lúkach, dokonca vo výške 4500 metrov, a v zime schádzajú do chránených lesov. Prsty ich kopýt sa roztvárajú samostatne, vďaka čomu takin kráča isto aj po snehu. Keď hrozí nebezpečenstvo, dospelé zvieratá sa postavia do kruhu okolo mláďat. Samec váži až 350 kilogramov.
Foto 1966mhl1, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons3
Zvieratá
Horské zebry a pakone
V tomto výbehu žijú Hartmannove horské zebry spolu s pakoňmi modrými a výborne si rozumejú. Horské zebry pochádzajú zo suchých, skalnatých hôr juhozápadnej Afriky, od Namíbie po Angolu. Prizrite sa pruhom: sú skôr tmavohnedé a béžové než čiernobiele. Žriebä už niekoľko minút po narodení chodí za matkou a kobyla ho niekoľko týždňov drží mimo stáda, najpravdepodobnejšie preto, aby sa naučilo jej vzor pruhov.
Foto Cephas, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons4
Zvieratá
Bizóny
Okolo roku 1700 žilo v Severnej Amerike až 60 miliónov bizónov. Po masovom love osadníkov koncom 19. storočia ich zostalo menej ako 900 a k záchrane druhu prispel Yellowstonský národný park, založený v roku 1872. Dospelý býk váži až 900 kilogramov a v kohútiku meria do 190 centimetrov, a napriek tomu beží rýchlosťou do 50 kilometrov za hodinu. Na lúke v Herbersteine žije malé stádo.
Foto Musicaline, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons5
Zvieratá
Polárne vlky
Polárne vlky pochádzajú z ostrovov kanadskej Arktídy a z Grónska, odtiaľ ich snehobiela srsť. Vo svorke majú samce a samice oddelené hierarchie, ktoré sa každú jeseň v potýčkach ustaľujú nanovo. Mláďatá má zvyčajne iba pár, ktorý stojí najvyššie, a vlk z úplného spodku čaká pri jedle ako posledný. Najlepšie to vidno počas kŕmenia, keď sa vo svorke ukáže poradie pri miske.
Foto Wilfredor, CC0, Wikimedia Commons6
Zvieratá
Medvede okuliarnaté
Medveď okuliarnatý, nazývaný aj andský, je jediný veľký medveď Južnej Ameriky a žije v Andách od Panamy po Bolíviu. Meno vďačí svetlým znakom okolo očí, ktoré často vyzerajú ako okuliare, hoci niektoré jedince sú celkom čierne. Až 96 percent jeho potravy tvoria rastliny a plody, najmä bromélie rastúce vysoko na stromoch, preto výborne šplhá. Vďaka takejto strave nemusí upadať do zimného spánku.
Foto PtrQs, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons7
Zvieratá
Kone Przewalského
Druh nesie meno cestovateľa Nikolaja Prževaľského, ktorý v roku 1878 priviezol do Petrohradu kožu a lebku takéhoto koňa. Koncom 60. rokov 20. storočia tieto kone zmizli z voľnej prírody v mongolských stepiach. Prežili vďaka niekoľkým zvieratám, ktoré sa začiatkom 20. storočia dostali do európskych zoologických záhrad, a vďaka spoločnému chovu zoo. V roku 1992 sa prvé kone vrátili do Mongolska a v zoologických záhradách ich dnes žije viac ako 700.
Foto Giles Laurent, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons8
Zvieratá
Dom Južnej Ameriky
Tu spolu žijú tapíry, kapybary, mary, ary zelenokrídle a leňochy dvojprsté. Tapír má krátky chobot zo zrastenej hornej pery a nosa, ktorým čuchá, ohmatáva a chytá listy, a navyše výborne pláva a potápa sa. Hoci jeho mláďatá so svetlými pruhmi pripomínajú diviačatá, tapír je príbuzný nosorožcov a koní, nie ošípaných. Hľadajte leňocha vysoko nad spolubývajúcimi: spí až 20 hodín denne a v jeho srsti rastú sinice, takže vyzerá ako trs lišajníkov.
Foto ArgentinaTurismo, CC BY 4.0, Wikimedia Commons9
Zvieratá
Puma a Panoramaplatzl
Pumia skala je najvyšší bod zoo a hneď vedľa, na Panoramaplatzl, je miesto na oddych s výhľadom. Puma, nazývaná aj horský lev, žije od juhozápadnej Kanady po Južnú Ameriku, od polopúští po vysoké hory. Je rekordérkou v skokoch: počas ukážky v Herbersteine visí korisť na vlasci približne 3 metre nad zemou, puma po ňu vyskočí hore a dlhý chvost jej pomáha dopadnúť na štyri laby. Zaujímavosť: puma vie priasť, ale nedokáže revať.
Foto Mathias Appel, CC0, Wikimedia Commons10
Zvieratá
Lemury vari
Výbeh lemurov vari leží pri rybníku vedľa historickej záhrady. Vari čiernobiele žijú výlučne v dažďových lesoch východného Madagaskaru. Samce aj samice niekoľkokrát denne vydávajú hlasný, prenikavý rev, ktorým odháňajú iné skupiny od svojho územia. Zvyčajne rodia dvojčatá, z ktorých každé váži približne 100 gramov. Pre výrub lesov na Madagaskare sa ocitli na pokraji vyhynutia.
Foto Szalay Gábor István, Magyarország, Budapest-04, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons11
Budova / pamiatka
Zámok Herberstein
Schloss Herberstein, nazývaný Gartenschloss, stojí na 40-metrovej skale nad roklinou rieky Feistritz. Prvýkrát sa spomína v roku 1217 ako Herwigstein, sídlo Herwiga z Krottendorfu, a od tohto mena pochádza názov Herberstein. Prestavba trvala viac ako 450 rokov: v 16. storočí sa z pevnosti stala rezidencia a v 17. storočí za Johanna Maximiliana I. vzniklo Florentské nádvorie podľa talianskych vzorov. Rod Herbersteinovcov tu žije už 22 generácií a prehliadka so sprievodcom je v cene vstupenky do zoo. Pri zámku leží Ružová záhrada, obnovená v roku 1997 podľa vzoru barokovej záhrady.
Foto Niki.L, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons12
Budova / pamiatka
Dom biodiverzity
Dom biodiverzity (Haus der Biodiversität) sa nachádza v bývalej zámockej stodole, spomínanej už v roku 1593, v ktorej v rokoch 2004-2022 fungovalo Gironcoliho múzeum. Výstava je otvorená od roku 2023 a má 5 interaktívnych stanovíšť: navrhnete si vlastné zviera, skenom dúhovky si vyberiete motýľa a v laboratóriu rozpoznáte domáce chrobáky. Hneď vedľa leží roklina Feistritzklamm, európske chránené územie s viac ako 5000 druhmi živočíchov, rastlín a húb a s najbohatšou populáciou chrobákov v Rakúsku, ako sú fúzač veľký a roháč obyčajný. Vstup je v cene vstupenky do zoo.
Foto Charles J. Sharp, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons13
Zvieratá
Klokany Bennettove
Vo veľkom austrálskom výbehu žijú spolu klokany Bennettove, emu a čierne labute. Klokany Bennettove pochádzajú z východnej a južnej Austrálie a z Tasmánie. Novonarodený klokan váži menej ako 1 gram, je veľký ako kávové zrnko a sám sa vyšplhá do vaku matky, v ktorom zostáva približne do 9. mesiaca života. V skokoch prekračuje 30 kilometrov za hodinu a pri pomalom pohybe sa opiera o chvost ako o piatu nohu.
Foto Michael J. Litzinger, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons14
Zvieratá
Berberské levy
Levy v Herbersteine patria k berberskému poddruhu, teda k atlaským levom zo severnej Afriky. Boli väčšie ako ostatné levy a mali tmavú, bujnú hrivu siahajúcu na hruď a brucho. Posledného divokého berberského leva vraj zastrelili v Maroku okolo roku 1920 a v roku 1970 dostala zoo v Rabate levy zo súkromného zverinca kráľa Hasana II., ktorých potomkov potom rozoslali do záhrad, hlavne v Európe. Rev samca počuť na vzdialenosť až 8 kilometrov, ale nečudujte sa, ak levy práve driemu: spia až 18 hodín denne.
Foto Sanjay Acharya, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons15
Zvieratá
Mandrily
Mandrily tu žijú spolu s malou skupinkou kočkodanov zelených. Vo vnútornej miestnosti sú priechody príliš úzke pre dospelé mandrily, takže obratnejšie kočkodany majú kam sa schovať. Samec mandrila má na papuli modré záhyby, žiarivo červený nos a zlatožltú bradu a váži približne 27 kilogramov. Na tom istom okruhu uvidíte aj dželady z etiópskych vysočín, ktoré jedia hlavne trávu a dorozumievajú sa hlasom viac než ktorákoľvek iná opica, a to veľmi mnohými spôsobmi.
Foto Liuthalas, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons16
Zvieratá
Gepardy
Gepard je najrýchlejší suchozemský cicavec a dokáže zrýchliť až na 115 kilometrov za hodinu. Práve v Herbersteine koncom 60. rokov 20. storočia postavili prvý simulátor koristi pre gepardy na svete, ktorý navrhol profesor König spolu s ošetrovateľmi zvierat. Počas komentovaného kŕmenia gepardy naháňajú kus mäsa rýchlosťou približne 70 kilometrov za hodinu. Samce často žijú v skupinách po 2 alebo 3, zvyčajne sú to bratia.
Všetky body (24)
Zoskupené ako v legende mapy. Hviezdička označuje odporúčané body.
Zvieratá 14
Pandy červené ★Panda červená žije v chladných horských lesoch s hustým bambusom v Nepále, Indii, Bhutáne, Tibete a západnej Číne. Jej výbeh má vlastnú klimatizáciu, pretože pri teplote nad približne 25 stupňov sa panda necíti dobre. Bambus je málo výživný, takže mladá panda zje až 2 kilogramy listov denne. Vo voľnej prírode zostalo menej ako 10 tisíc dospelých zvierat. Výbeh zdieľa s muntžakmi, malými jeleňmi z Ázie.
Takiny ★Takiny pochádzajú z hôr Bhutánu, Číny, Indie a severného Mjanmarska. V lete sa pasú vo veľkých stádach na alpínskych lúkach, dokonca vo výške 4500 metrov, a v zime schádzajú do chránených lesov. Prsty ich kopýt sa roztvárajú samostatne, vďaka čomu takin kráča isto aj po snehu. Keď hrozí nebezpečenstvo, dospelé zvieratá sa postavia do kruhu okolo mláďat. Samec váži až 350 kilogramov.
Horské zebry a pakone ★V tomto výbehu žijú Hartmannove horské zebry spolu s pakoňmi modrými a výborne si rozumejú. Horské zebry pochádzajú zo suchých, skalnatých hôr juhozápadnej Afriky, od Namíbie po Angolu. Prizrite sa pruhom: sú skôr tmavohnedé a béžové než čiernobiele. Žriebä už niekoľko minút po narodení chodí za matkou a kobyla ho niekoľko týždňov drží mimo stáda, najpravdepodobnejšie preto, aby sa naučilo jej vzor pruhov.
Bizóny ★Okolo roku 1700 žilo v Severnej Amerike až 60 miliónov bizónov. Po masovom love osadníkov koncom 19. storočia ich zostalo menej ako 900 a k záchrane druhu prispel Yellowstonský národný park, založený v roku 1872. Dospelý býk váži až 900 kilogramov a v kohútiku meria do 190 centimetrov, a napriek tomu beží rýchlosťou do 50 kilometrov za hodinu. Na lúke v Herbersteine žije malé stádo.
Polárne vlky ★Polárne vlky pochádzajú z ostrovov kanadskej Arktídy a z Grónska, odtiaľ ich snehobiela srsť. Vo svorke majú samce a samice oddelené hierarchie, ktoré sa každú jeseň v potýčkach ustaľujú nanovo. Mláďatá má zvyčajne iba pár, ktorý stojí najvyššie, a vlk z úplného spodku čaká pri jedle ako posledný. Najlepšie to vidno počas kŕmenia, keď sa vo svorke ukáže poradie pri miske.
Medvede okuliarnaté ★Medveď okuliarnatý, nazývaný aj andský, je jediný veľký medveď Južnej Ameriky a žije v Andách od Panamy po Bolíviu. Meno vďačí svetlým znakom okolo očí, ktoré často vyzerajú ako okuliare, hoci niektoré jedince sú celkom čierne. Až 96 percent jeho potravy tvoria rastliny a plody, najmä bromélie rastúce vysoko na stromoch, preto výborne šplhá. Vďaka takejto strave nemusí upadať do zimného spánku.
Kone Przewalského ★Druh nesie meno cestovateľa Nikolaja Prževaľského, ktorý v roku 1878 priviezol do Petrohradu kožu a lebku takéhoto koňa. Koncom 60. rokov 20. storočia tieto kone zmizli z voľnej prírody v mongolských stepiach. Prežili vďaka niekoľkým zvieratám, ktoré sa začiatkom 20. storočia dostali do európskych zoologických záhrad, a vďaka spoločnému chovu zoo. V roku 1992 sa prvé kone vrátili do Mongolska a v zoologických záhradách ich dnes žije viac ako 700.
Dom Južnej Ameriky ★Tu spolu žijú tapíry, kapybary, mary, ary zelenokrídle a leňochy dvojprsté. Tapír má krátky chobot zo zrastenej hornej pery a nosa, ktorým čuchá, ohmatáva a chytá listy, a navyše výborne pláva a potápa sa. Hoci jeho mláďatá so svetlými pruhmi pripomínajú diviačatá, tapír je príbuzný nosorožcov a koní, nie ošípaných. Hľadajte leňocha vysoko nad spolubývajúcimi: spí až 20 hodín denne a v jeho srsti rastú sinice, takže vyzerá ako trs lišajníkov.
Puma a Panoramaplatzl ★Pumia skala je najvyšší bod zoo a hneď vedľa, na Panoramaplatzl, je miesto na oddych s výhľadom. Puma, nazývaná aj horský lev, žije od juhozápadnej Kanady po Južnú Ameriku, od polopúští po vysoké hory. Je rekordérkou v skokoch: počas ukážky v Herbersteine visí korisť na vlasci približne 3 metre nad zemou, puma po ňu vyskočí hore a dlhý chvost jej pomáha dopadnúť na štyri laby. Zaujímavosť: puma vie priasť, ale nedokáže revať.
Lemury vari ★Výbeh lemurov vari leží pri rybníku vedľa historickej záhrady. Vari čiernobiele žijú výlučne v dažďových lesoch východného Madagaskaru. Samce aj samice niekoľkokrát denne vydávajú hlasný, prenikavý rev, ktorým odháňajú iné skupiny od svojho územia. Zvyčajne rodia dvojčatá, z ktorých každé váži približne 100 gramov. Pre výrub lesov na Madagaskare sa ocitli na pokraji vyhynutia.
Klokany Bennettove ★Vo veľkom austrálskom výbehu žijú spolu klokany Bennettove, emu a čierne labute. Klokany Bennettove pochádzajú z východnej a južnej Austrálie a z Tasmánie. Novonarodený klokan váži menej ako 1 gram, je veľký ako kávové zrnko a sám sa vyšplhá do vaku matky, v ktorom zostáva približne do 9. mesiaca života. V skokoch prekračuje 30 kilometrov za hodinu a pri pomalom pohybe sa opiera o chvost ako o piatu nohu.
Berberské levy ★Levy v Herbersteine patria k berberskému poddruhu, teda k atlaským levom zo severnej Afriky. Boli väčšie ako ostatné levy a mali tmavú, bujnú hrivu siahajúcu na hruď a brucho. Posledného divokého berberského leva vraj zastrelili v Maroku okolo roku 1920 a v roku 1970 dostala zoo v Rabate levy zo súkromného zverinca kráľa Hasana II., ktorých potomkov potom rozoslali do záhrad, hlavne v Európe. Rev samca počuť na vzdialenosť až 8 kilometrov, ale nečudujte sa, ak levy práve driemu: spia až 18 hodín denne.
Mandrily ★Mandrily tu žijú spolu s malou skupinkou kočkodanov zelených. Vo vnútornej miestnosti sú priechody príliš úzke pre dospelé mandrily, takže obratnejšie kočkodany majú kam sa schovať. Samec mandrila má na papuli modré záhyby, žiarivo červený nos a zlatožltú bradu a váži približne 27 kilogramov. Na tom istom okruhu uvidíte aj dželady z etiópskych vysočín, ktoré jedia hlavne trávu a dorozumievajú sa hlasom viac než ktorákoľvek iná opica, a to veľmi mnohými spôsobmi.
Gepardy ★Gepard je najrýchlejší suchozemský cicavec a dokáže zrýchliť až na 115 kilometrov za hodinu. Práve v Herbersteine koncom 60. rokov 20. storočia postavili prvý simulátor koristi pre gepardy na svete, ktorý navrhol profesor König spolu s ošetrovateľmi zvierat. Počas komentovaného kŕmenia gepardy naháňajú kus mäsa rýchlosťou približne 70 kilometrov za hodinu. Samce často žijú v skupinách po 2 alebo 3, zvyčajne sú to bratia.
Budova / pamiatka 2
Zámok Herberstein ★Schloss Herberstein, nazývaný Gartenschloss, stojí na 40-metrovej skale nad roklinou rieky Feistritz. Prvýkrát sa spomína v roku 1217 ako Herwigstein, sídlo Herwiga z Krottendorfu, a od tohto mena pochádza názov Herberstein. Prestavba trvala viac ako 450 rokov: v 16. storočí sa z pevnosti stala rezidencia a v 17. storočí za Johanna Maximiliana I. vzniklo Florentské nádvorie podľa talianskych vzorov. Rod Herbersteinovcov tu žije už 22 generácií a prehliadka so sprievodcom je v cene vstupenky do zoo. Pri zámku leží Ružová záhrada, obnovená v roku 1997 podľa vzoru barokovej záhrady.
Dom biodiverzity ★Dom biodiverzity (Haus der Biodiversität) sa nachádza v bývalej zámockej stodole, spomínanej už v roku 1593, v ktorej v rokoch 2004-2022 fungovalo Gironcoliho múzeum. Výstava je otvorená od roku 2023 a má 5 interaktívnych stanovíšť: navrhnete si vlastné zviera, skenom dúhovky si vyberiete motýľa a v laboratóriu rozpoznáte domáce chrobáky. Hneď vedľa leží roklina Feistritzklamm, európske chránené územie s viac ako 5000 druhmi živočíchov, rastlín a húb a s najbohatšou populáciou chrobákov v Rakúsku, ako sú fúzač veľký a roháč obyčajný. Vstup je v cene vstupenky do zoo.
Toalety / pokladne / parkovisko 8
Hlavný vchodPrehliadka sa začína pri hlavnom vchode s pokladňou. V polovici 17. storočia barón Johann Maximilian I. z rodu Herbersteinovcov usúdil, že strmé svahy sa nehodia na pestovanie plodín, zato sa dobre hodia pre zvieratá, a priviezol sem z Itálie daniele. Pre návštevníkov park otvorili koncom 60. rokov 20. storočia a vtedy sa objavili prvé exotické druhy. Od roku 2006 patrí zoo spolkovej krajine Štajersko. Trasa vedie najprv cez Áziu a obe Ameriky, potom cez Afriku a Austráliu, až k zámku nad roklinou Feistritz.