Foto Erko, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons
Staré mestoVilnius, Vilniuský kraj, Litva

Vilnius: čo vidieť, mapa a trasa prehliadky

Staré Mesto vo Vilniuse. V aplikácii Turi rovnaká mapa ukazuje vašu polohu, vedie vás od bodu k bodu a umožňuje odškrtávať navštívené miesta.

13bodov na prehliadku
10na odporúčanej trase
asi 4 hprehliadky

Pred cestou

asi 4 hpokojným tempom, s prestávkami
6toalety na mape
vstup zdarmamúzeá a veže majú samostatné vstupenky
Prechádzka vedie od Ostrej brány na juhu cez radnicu a univerzitu ku katedrále a hradnému vrchu. Cestou môžete odbočiť do Užupisu za riekou Vilnia. Väčšina trasy vedie po dlažbe a na vrch s Gediminovou vežou stúpa strmý chodník. Počítajte približne so štyrmi hodinami.
  • Doma otvorte miesto v Turi a ťuknite na „Stiahnuť na cestu“: mapa, opisy a fotky budú fungovať bez signálu.
  • Najvzdialenejšie body navštívte na začiatku, kým máte ešte sily.
  • Odškrtávajte priebežne a pri východe budete vedieť, čo zostalo.

Vilnius v aplikácii Turi

Poloha naživo, trasa od bodu k bodu, opisy na čítanie a počúvanie. Zadarmo, bez účtu, v 12 jazykoch.

Stiahnuť pre Android

Mapa miesta

Rovnaká mapa ako v aplikácii. Ťuknite na bod a uvidíte fotku a opis; v Turi na nej uvidíte aj seba.

Mapa: Vilnius
1odporúčané, v poradí trasyostatné bodyWCtoalety, jedlo, pokladne

Niečo nesedí? Nahláste to v aplikácii pri danom bode.

Oplatí sa vidieť

Staré Mesto vo Vilniuse založil v roku 1387 Vladislav Jagelovský podľa magdeburského práva a v roku 1994 sa dostalo na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Na krátkom úseku tu nájdete Ostrú bránu, barokové kostoly, jednu z najstarších univerzít vo východnej Európe, katedrálu a obnovený Palác veľkokniežat.

Ostrá bránaFoto Avi1111 dr. avishai teicher, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons1
Atrakcia

Ostrá brána

Ostrá brána je gotická mestská brána z rokov 1503-1514 a jediná zachovaná časť niekdajších vilniuských hradieb. Z piatich mestských brán pretrvala iba ona, ostatné zbúrali v 19. storočí. V kaplnke z roku 1829 na vnútornej strane brány visí obraz Ostrobramskej Panny Márie, náboženský symbol mesta.

Kostol svätého KazimíraFoto Krzysztof Mizera, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons2
Atrakcia

Kostol svätého Kazimíra

Prvý barokový kostol v Starom Meste postavili v rokoch 1604-1618 po svätorečení princa Kazimíra Jagelovského. Jeho vzorom bol rímsky kostol Il Gesù a kupolu korunuje veľkokniežacia mitra na pamiatku patrónovho úradu. Niekoľko rokov tu ako kazateľ pôsobil svätý Andrej Bobola.

RadnicaFoto Suicasmo, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons3
Atrakcia

Radnica

Gotickú radnicu prestaval v rokoch 1785-1799 Laurynas Gucevičius a pridal portikus so šiestimi stĺpmi. V rokoch 1811-1924 v nej sídlilo divadlo a 1. januára 1848 sa tu konala svetová premiéra opery Halka Stanisława Moniuszka. Dnes radnica slúži mestským slávnostiam.

Vilniuská univerzitaFoto Jerzy Strzelecki, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons4
Atrakcia

Vilniuská univerzita

Univerzitu založil v roku 1579 kráľ Štefan Bátory ako jezuitskú akadémiu. Prednášalo sa po latinsky a učencov sem pozývali z celej Európy. Celé stáročia to bola jediná vysoká škola vo Veľkokniežatstve litovskom.

Kostol svätých JánovFoto Olga1969, CC BY 4.0, Wikimedia Commons5
Atrakcia

Kostol svätých Jánov

Kostol svätých Jánov je súčasťou univerzitného areálu. Prvý gotický farský kostol tu postavili v rokoch 1387-1426 a barokovú podobu mu dal Johann Christoph Glaubitz. Zvonica má 69 metrov a je najvyššou stavbou Starého Mesta. Od 16. storočia sa tu konajú slávnosti odovzdávania diplomov.

Kostol svätej AnnyFoto John Samuel, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons6
Atrakcia

Kostol svätej Anny

Kostol svätej Anny je perlou neskorej gotiky z prelomu 15. a 16. storočia. Fundátorom bol Alexander Jagelovský a postavil ho s najväčšou pravdepodobnosťou Michael Enkinger, majster z Gdanska. Podľa rozprávania by Napoleon tento kostol najradšej preniesol do Paríža. Za ním stojí kostol a kláštor bernardínov.

UžupisFoto Suicasmo, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons7
Atrakcia

Užupis

Užupis leží za riekou Vilnia a kedysi to bola štvrť umelcov, ktorej hovorili vilniuský Montmartre. 1. apríla 1997 tu umelci vyhlásili žartovnú Republiku Užupis s vlastným prezidentom a ústavou. Ústavu vyryli na múr na ulici Paupio v mnohých jazykoch, aj po poľsky.

Katedrála svätého Stanislava a svätého VladislavaFoto FrDr, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons8
Atrakcia

Katedrála svätého Stanislava a svätého Vladislava

V katedrále pochovali litovské veľkokniežatá a kráľa Alexandra Jagelovského. Klasicistickú podobu jej dal po roku 1777 Laurynas Gucevičius. Kaplnka svätého Kazimíra je jedinou pôvodnou kaplnkou spred tejto prestavby. Vedľa stojí samostatná zvonica.

Palác litovských veľkokniežatFoto Barnos, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons9
Atrakcia

Palác litovských veľkokniežat

Štyri storočia bol palác jedným z centier moci Republiky oboch národov. Rozšíril ho Žigmund Starý a v roku 1801 palác zbúrali. Obnova trvala od roku 2002 do roku 2018 a dnes tu sídli múzeum so sálami v renesančnom štýle.

Gediminova vežaFoto Ken Eckert, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons10
Atrakcia

Gediminova veža

Na Hradnom vrchu stál Horný hrad, ktorý po požiari v roku 1419 obnovil z tehál knieža Vytautas. Z celého hradu sa zachovala západná veža, ktorú nazývajú Gediminova veža. Po vojnových škodách ju v rokoch 1956-1960 obnovili ako múzeum. Z veže je výhľad na celé Staré Mesto.

Všetky body (19)

Zoskupené ako v legende mapy. Hviezdička označuje odporúčané body.

Atrakcia 13
Ostrá brána ★Ostrá brána je gotická mestská brána z rokov 1503-1514 a jediná zachovaná časť niekdajších vilniuských hradieb. Z piatich mestských brán pretrvala iba ona, ostatné zbúrali v 19. storočí. V kaplnke z roku 1829 na vnútornej strane brány visí obraz Ostrobramskej Panny Márie, náboženský symbol mesta.
Kostol svätého Kazimíra ★Prvý barokový kostol v Starom Meste postavili v rokoch 1604-1618 po svätorečení princa Kazimíra Jagelovského. Jeho vzorom bol rímsky kostol Il Gesù a kupolu korunuje veľkokniežacia mitra na pamiatku patrónovho úradu. Niekoľko rokov tu ako kazateľ pôsobil svätý Andrej Bobola.
Radnica ★Gotickú radnicu prestaval v rokoch 1785-1799 Laurynas Gucevičius a pridal portikus so šiestimi stĺpmi. V rokoch 1811-1924 v nej sídlilo divadlo a 1. januára 1848 sa tu konala svetová premiéra opery Halka Stanisława Moniuszka. Dnes radnica slúži mestským slávnostiam.
Vilniuská univerzita ★Univerzitu založil v roku 1579 kráľ Štefan Bátory ako jezuitskú akadémiu. Prednášalo sa po latinsky a učencov sem pozývali z celej Európy. Celé stáročia to bola jediná vysoká škola vo Veľkokniežatstve litovskom.
Kostol svätých Jánov ★Kostol svätých Jánov je súčasťou univerzitného areálu. Prvý gotický farský kostol tu postavili v rokoch 1387-1426 a barokovú podobu mu dal Johann Christoph Glaubitz. Zvonica má 69 metrov a je najvyššou stavbou Starého Mesta. Od 16. storočia sa tu konajú slávnosti odovzdávania diplomov.
Kostol svätej Anny ★Kostol svätej Anny je perlou neskorej gotiky z prelomu 15. a 16. storočia. Fundátorom bol Alexander Jagelovský a postavil ho s najväčšou pravdepodobnosťou Michael Enkinger, majster z Gdanska. Podľa rozprávania by Napoleon tento kostol najradšej preniesol do Paríža. Za ním stojí kostol a kláštor bernardínov.
Užupis ★Užupis leží za riekou Vilnia a kedysi to bola štvrť umelcov, ktorej hovorili vilniuský Montmartre. 1. apríla 1997 tu umelci vyhlásili žartovnú Republiku Užupis s vlastným prezidentom a ústavou. Ústavu vyryli na múr na ulici Paupio v mnohých jazykoch, aj po poľsky.
Katedrála svätého Stanislava a svätého Vladislava ★V katedrále pochovali litovské veľkokniežatá a kráľa Alexandra Jagelovského. Klasicistickú podobu jej dal po roku 1777 Laurynas Gucevičius. Kaplnka svätého Kazimíra je jedinou pôvodnou kaplnkou spred tejto prestavby. Vedľa stojí samostatná zvonica.
Palác litovských veľkokniežat ★Štyri storočia bol palác jedným z centier moci Republiky oboch národov. Rozšíril ho Žigmund Starý a v roku 1801 palác zbúrali. Obnova trvala od roku 2002 do roku 2018 a dnes tu sídli múzeum so sálami v renesančnom štýle.
Gediminova veža ★Na Hradnom vrchu stál Horný hrad, ktorý po požiari v roku 1419 obnovil z tehál knieža Vytautas. Z celého hradu sa zachovala západná veža, ktorú nazývajú Gediminova veža. Po vojnových škodách ju v rokoch 1956-1960 obnovili ako múzeum. Z veže je výhľad na celé Staré Mesto.
Miesto Veľkej synagógyPri niekdajšej Židovskej ulici stála Veľká synagóga z rokov 1630-1633, srdce židovského Vilniusu. Hlavná sála pojala asi 300 ľudí a v roku 1886 pri nej vznikla slávna Strašunova knižnica. Budovu zničila vojna a zvyšok rozobrala sovietska moc.
Prezidentský palácNiekdajší biskupský palác je dnes oficiálnym sídlom litovského prezidenta. Po požiaroch v 18. storočí ho obnovil Laurynas Gucevičius a dnešnú empírovú podobu palác získal v rokoch 1824-1834. V roku 1812 tu postupne bývali cár Alexander I. a Napoleon.
Ulica literátovNa múroch tejto úzkej uličky visia tabule venované spisovateľom spätým s Vilniusom a Litvou. Prvé zavesili v roku 2009, keď bol Vilnius Európskym hlavným mestom kultúry, a dnes ich je okolo 200. V roku 1823 tu krátko býval Adam Mickiewicz. Nájdite s deťmi najzaujímavejšiu tabuľu.
Toalety / pokladne / parkovisko 6
Verejná toaleta 1
Verejná toaleta 2
Verejná toaleta 3
Verejná toaleta 4
Verejná toaleta 5
Verejná toaleta 6
VilniusStiahnuť Turi