Ostrá brána ★Ostrá brána je gotická mestská brána z rokov 1503-1514 a jediná zachovaná časť niekdajších vilniuských hradieb. Z piatich mestských brán pretrvala iba ona, ostatné zbúrali v 19. storočí. V kaplnke z roku 1829 na vnútornej strane brány visí obraz Ostrobramskej Panny Márie, náboženský symbol mesta.
Kostol svätého Kazimíra ★Prvý barokový kostol v Starom Meste postavili v rokoch 1604-1618 po svätorečení princa Kazimíra Jagelovského. Jeho vzorom bol rímsky kostol Il Gesù a kupolu korunuje veľkokniežacia mitra na pamiatku patrónovho úradu. Niekoľko rokov tu ako kazateľ pôsobil svätý Andrej Bobola.
Radnica ★Gotickú radnicu prestaval v rokoch 1785-1799 Laurynas Gucevičius a pridal portikus so šiestimi stĺpmi. V rokoch 1811-1924 v nej sídlilo divadlo a 1. januára 1848 sa tu konala svetová premiéra opery Halka Stanisława Moniuszka. Dnes radnica slúži mestským slávnostiam.
Vilniuská univerzita ★Univerzitu založil v roku 1579 kráľ Štefan Bátory ako jezuitskú akadémiu. Prednášalo sa po latinsky a učencov sem pozývali z celej Európy. Celé stáročia to bola jediná vysoká škola vo Veľkokniežatstve litovskom.
Kostol svätých Jánov ★Kostol svätých Jánov je súčasťou univerzitného areálu. Prvý gotický farský kostol tu postavili v rokoch 1387-1426 a barokovú podobu mu dal Johann Christoph Glaubitz. Zvonica má 69 metrov a je najvyššou stavbou Starého Mesta. Od 16. storočia sa tu konajú slávnosti odovzdávania diplomov.
Kostol svätej Anny ★Kostol svätej Anny je perlou neskorej gotiky z prelomu 15. a 16. storočia. Fundátorom bol Alexander Jagelovský a postavil ho s najväčšou pravdepodobnosťou Michael Enkinger, majster z Gdanska. Podľa rozprávania by Napoleon tento kostol najradšej preniesol do Paríža. Za ním stojí kostol a kláštor bernardínov.
Užupis ★Užupis leží za riekou Vilnia a kedysi to bola štvrť umelcov, ktorej hovorili vilniuský Montmartre. 1. apríla 1997 tu umelci vyhlásili žartovnú Republiku Užupis s vlastným prezidentom a ústavou. Ústavu vyryli na múr na ulici Paupio v mnohých jazykoch, aj po poľsky.
Katedrála svätého Stanislava a svätého Vladislava ★V katedrále pochovali litovské veľkokniežatá a kráľa Alexandra Jagelovského. Klasicistickú podobu jej dal po roku 1777 Laurynas Gucevičius. Kaplnka svätého Kazimíra je jedinou pôvodnou kaplnkou spred tejto prestavby. Vedľa stojí samostatná zvonica.
Palác litovských veľkokniežat ★Štyri storočia bol palác jedným z centier moci Republiky oboch národov. Rozšíril ho Žigmund Starý a v roku 1801 palác zbúrali. Obnova trvala od roku 2002 do roku 2018 a dnes tu sídli múzeum so sálami v renesančnom štýle.
Gediminova veža ★Na Hradnom vrchu stál Horný hrad, ktorý po požiari v roku 1419 obnovil z tehál knieža Vytautas. Z celého hradu sa zachovala západná veža, ktorú nazývajú Gediminova veža. Po vojnových škodách ju v rokoch 1956-1960 obnovili ako múzeum. Z veže je výhľad na celé Staré Mesto.
Miesto Veľkej synagógyPri niekdajšej Židovskej ulici stála Veľká synagóga z rokov 1630-1633, srdce židovského Vilniusu. Hlavná sála pojala asi 300 ľudí a v roku 1886 pri nej vznikla slávna Strašunova knižnica. Budovu zničila vojna a zvyšok rozobrala sovietska moc.
Prezidentský palácNiekdajší biskupský palác je dnes oficiálnym sídlom litovského prezidenta. Po požiaroch v 18. storočí ho obnovil Laurynas Gucevičius a dnešnú empírovú podobu palác získal v rokoch 1824-1834. V roku 1812 tu postupne bývali cár Alexander I. a Napoleon.
Ulica literátovNa múroch tejto úzkej uličky visia tabule venované spisovateľom spätým s Vilniusom a Litvou. Prvé zavesili v roku 2009, keď bol Vilnius Európskym hlavným mestom kultúry, a dnes ich je okolo 200. V roku 1823 tu krátko býval Adam Mickiewicz. Nájdite s deťmi najzaujímavejšiu tabuľu.