Foto Christian David, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons
ZooInnsbruck, Tirolsko, Rakúsko

Alpenzoo s deťmi: čo vidieť, mapa a trasa prehliadky

Alpenzoo Innsbruck. V aplikácii Turi rovnaká mapa ukazuje vašu polohu, vedie vás od bodu k bodu a umožňuje odškrtávať navštívené miesta.

15bodov na prehliadku
15na odporúčanej trase
asi 2 h 30 minprehliadky s deťmi

Pred cestou

asi 2 h 30 minpokojným tempom, s prestávkami
5toalety na mape
jedlomiesta s jedlom zatiaľ nie sú na mape
Prechádzka sa začína aj končí pri vstupe do zoo vedľa zámku Weiherburg, na ulici Weiherburggasse 37a. Dostanete sa sem pozemnou lanovkou Hungerburgbahn z dolnej stanice na Rennweg 3 v centre do stanice Alpenzoo, odkiaľ je to krátka prechádzka, alebo autobusom linky W, ktorý ide z námestia Marktplatz priamo k zoo. Zo starého mesta prídete pešo približne za 20 minút. Parkovisko pri zoo je platené a cez víkendy býva plné. Vstupenka stojí 16 eur, dieťa od 6 do 17 rokov platí 9 eur a dieťa vo veku 4-5 rokov 4 eurá. Kombinovanú vstupenku kúpite v dolnej stanici lanovky: zahŕňa cestu tam aj späť a vstup, pre dospelého za 23 eur, pre dieťa za 14 eur. Zoo je otvorená denne: od apríla do októbra od 9:00 do 18:00 a od novembra do marca od 9:00 do 17:00. V zime uvidíte takmer všetky zvieratá, zimným spánkom spia okrem iných svište a hady. Zoo leží na svahu, takže trasa je neustále stúpanie a klesanie a na niekoľkých miestach sú schody. Dolná časť je pre kočíky ľahká, ale strmé chodníky v hornej časti s kočíkom zvládnete len s pomocou. Osoby, ktoré zle chodia, sa môžu po predchádzajúcom ohlásení vyviezť k najvyšším výbehom vozidlom Bärenmobil. Toalety sú podľa plánu zoo pri vstupe vedľa reštaurácie, úplne dole vedľa detského ihriska, v hornej časti pri kozorožcoch a pri voliére supov bielohlavých. V zoo funguje bistro Animahl a v zámku Weiherburg reštaurácia s tirolskou kuchyňou. Psy sem nesmú, s výnimkou asistenčných psov. Ak už ste v zoo, Turi vás povedie od najbližšieho bodu. Naplánujte si približne 2-3 hodiny.
  • Doma otvorte miesto v Turi a ťuknite na „Stiahnuť na cestu“: mapa, opisy a fotky budú fungovať bez signálu.
  • Najvzdialenejšie body navštívte na začiatku, kým máte ešte sily.
  • Odškrtávajte priebežne a pri východe budete vedieť, čo zostalo.

Alpenzoo v aplikácii Turi

Poloha naživo, trasa od bodu k bodu, opisy na čítanie a počúvanie. Zadarmo, bez účtu, v 12 jazykoch.

Stiahnuť pre Android

Mapa miesta

Rovnaká mapa ako v aplikácii. Ťuknite na bod a uvidíte fotku a opis; v Turi na nej uvidíte aj seba.

Mapa: Alpenzoo
1odporúčané, v poradí trasyostatné bodyWCtoalety, jedlo, pokladne

Niečo nesedí? Nahláste to v aplikácii pri danom bode.

Oplatí sa vidieť

Alpenzoo je jednou z najvyššie položených zoologických záhrad v Európe: leží na svahu na úpätí pohoria Nordkette, v nadmorskej výške približne 650 až 750 metrov, nad Innsbruckom. Otvorili ju 22. septembra 1962 a jej zakladateľom bol zoológ Hans Psenner, nazývaný otcom Alpenzoo. Žije tu približne 2000 zvierat z približne 150 druhov, takmer výlučne z oblasti Álp, od medveďov, vlkov a rysov po orly, orliaky bradaté a ryby z alpských jazier. Chov orliakov bradatých v Alpenzoo umožnil program ich návratu do Álp a z Innsbrucku sa koordinuje európsky chov ibisov skalných.

VydryFoto FOTO-ARDEIDAS, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons1
Zvieratá

Vydry

Alpenzoo sa ako prvá zoo v Európe dočkala mláďat vydier, v roku 1978, a v roku 2010 ich výbeh zväčšili. Vydra dokáže zadržať dych až na 8 minút a ponára sa do hĺbky 18 metrov. Na každom štvorcovom centimetri kože má približne 50000 chlpov, takže voda ani chlad jej neublížia. Živí sa hlavne rybami, ale aj obojživelníkmi, malými cicavcami a lastúrnikmi.

Medvede hnedéFoto Hswaton, CC BY 3.0, Wikimedia Commons2
Zvieratá

Medvede hnedé

Medvede hnedé žijú v novom výbehu od roku 2003, v najnižšej časti zoo, takže sem zídete dolu serpentínami. Dospelý medveď váži od 120 do 300 kilogramov a pred zimou zje až 30 kilogramov bobúľ, hlavne čučoriedok. Mláďatá sa rodia v zime a vážia iba približne 300 gramov, kým matka je od nich zhruba 500-krát ťažšia. Pamätajte, že odtiaľto vás k ďalším výbehom čaká už hlavne stúpanie.

KrkavceFoto Bailey Duncan, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons3
Zvieratá

Krkavce

Krkavce žijú v Krkavčej veži Paula Floru, otvorenej v roku 2006. Krkavec je najväčší z krkavcovitých a zároveň najväčší spevavec, dožíva sa až 30 rokov. Je veľmi inteligentný, učí sa pozorovaním iných vtákov a dokáže napodobňovať zvuky okolia, dokonca aj ľudské slová. Páry sa vytvárajú v mladosti a zvyčajne zostávajú spolu celý život.

Orly skalnéFoto Rhododendrites, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons4
Zvieratá

Orly skalné

Voliéra orlov skalných vznikla v roku 2009 spolu s voliérami sov a kurovitých vtákov. Orol skalný má rozpätie krídel od 190 do 230 centimetrov a vidí zhruba 3-krát ostrejšie ako človek. Takmer polovicu jeho koristi tvoria svište a zabíja pazúrmi, nie zobákom. V 19. storočí ho poľovníci takmer vyhubili, dnes v Alpách hniezdi približne 1700 párov.

SovyFoto Alvesgaspar, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons5
Zvieratá

Sovy

Vo voliérach sov z roku 2009 žijú okrem iných výr skalný a sova dlhochvostá. Výr je najväčšia sova Európy, má oranžové oči a dlhé operené ušká. Dokáže otočiť hlavu takmer dookola a vo februári a marci sa samec ozýva z vysokých pozorovateľní hlbokým, dutým húkaním. Od tohto miesta chodník stúpa serpentínami vyššie.

RysyFoto Florian Wenzl, CC0, Wikimedia Commons6
Zvieratá

Rysy

Začiatkom 20. storočia rysy z Álp úplne zmizli a od roku 1970 ich vracali do prírody vo Švajčiarsku, Slovinsku a Rakúsku. Dnes v Alpách žije približne 130 rysov a každý samotársky rys potrebuje približne 100 štvorcových kilometrov územia. Rys zbadá zajaca zo vzdialenosti približne 300 metrov a široké laby mu v snehu slúžia ako snežnice. Koncom februára, v čase párenia, tu môžete počuť ich volanie.

Orliaky bradatéFoto Hswaton, CC BY 3.0, Wikimedia Commons7
Zvieratá

Orliaky bradaté

Orliaky bradaté žijú vo veľkej voliére Innergschlöß z roku 2006 spolu so svištami a čavkami žltozobými. Posledného divého orliaka bradatého v Alpách zastrelili v roku 1913 v Údolí Aosty. Alpenzoo od roku 1973 odchovala viac ako 30 mláďat, čo umožnilo program návratu tohto druhu do celých Álp: vypúšťanie vtákov sa začalo v roku 1986 a v roku 1997 sa vyliahlo prvé mláďa vo voľnej prírode. Rozpätie krídel dosahuje 295 centimetrov a hrdzavú hruď vďačí vták kúpeľom v blate bohatom na oxidy železa.

Kozorožce vrchovskéFoto Christian David, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons8
Zvieratá

Kozorožce vrchovské

Veľký výbeh kozorožcov vznikol v roku 2006 v hornej časti zoo, kam vystúpite strmým chodníkom. Kozorožce hubili, pretože krv, rohy a kamene zo žalúdka považovali za lieky, a posledného v Rakúsku zaznamenali v roku 1712 v Zillertálskych Alpách. Prežilo približne 60 zvierat v talianskom Gran Paradiso pod ochranou kráľa Viktora Emanuela II. a dnes v Alpách žije približne 35000 kozorožcov. Mláďatá z Alpenzoo pomáhajú obnovovať divé stáda a ruja kozorožcov trvá v najchladnejších mesiacoch, v decembri a januári.

LosyFoto Bouke ten Cate, CC BY 4.0, Wikimedia Commons9
Zvieratá

Losy

Prvé losy prišli do Alpenzoo ako dar švédskej kráľovskej rodiny. V dobách ľadových žili losy na alpských rašeliniskách a v tundre, ale dnes už nie sú zvieratami Álp. Los váži až 500 kilogramov, výborne pláva a za vodnými rastlinami sa dokáže ponoriť až do hĺbky 6 metrov. Potravu uchopuje predĺženým horným pyskom.

VlkyFoto Torsten Behrens from Tarbek - Segeberg, Deutschland -…, CC BY 2.0, Wikimedia Commons10
Zvieratá

Vlky

Vlky žijú v najvyššej časti zoo, približne 750 metrov nad morom. Keď v Innsbrucku zvonia kostolné zvony, vlky z Alpenzoo začnú vyť a ich hlas sa nesie ďaleko. Zoo ukazuje aj vernú kópiu vlčej jamy z Východného Tirolska, v akých chytali vlky až do 20. storočia. V strednej Európe ich vyhubili v 18. a 19. storočí a dnes sa vracajú z Talianska, Slovinska a Poľska.

Zubry a diviakyFoto Michael Gäbler, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons11
Zvieratá

Zubry a diviaky

Zubry dostali nový výbeh v roku 2003 a žijú v ňom spolu s diviakmi, pretože oba druhy majú podobné potreby a zvyčajne spolu dobre vychádzajú. Býk zubra váži až 1000 kilogramov a je najväčším suchozemským zvieraťom Európy. Počas prvej svetovej vojny ich zostalo tak málo, že ich zachránil až chov v zoologických záhradách, a dnes približne 6000 zubrov žije v chránených územiach, okrem iného v Poľsku. Alpenzoo sa zúčastňuje na európskom programe chovu tohto druhu.

Supy bielohlavéFoto Carlos Delgado, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons12
Zvieratá

Supy bielohlavé

Supy bielohlavé žijú vo voliére Zogg-Troller, otvorenej koncom septembra 2019. Voliéra je vysoká až 14 metrov a má plochu viac ako 1000 štvorcových metrov. Supy bielohlavé sa o ňu delia so zdochlinármi bielymi. Od tohto miesta trasa začína klesať smerom k východu.

Tirolský dvorFoto Clemens Stockner, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons13
Zvieratá

Tirolský dvor

V ukážkovom hospodárstve zoo žijú staré tirolské plemená hospodárskych zvierat. Uvidíte tu okrem iných tuxerský a tirolský sivý dobytok, pávie kozy, okuliarnaté ovce a alpské kamenné ovce a sliepky sulmtalské a altsteirer. Vedľa je podľa plánu zoo toaleta.

Ibisy skalnéFoto William Stephens, CC BY 4.0, Wikimedia Commons14
Zvieratá

Ibisy skalné

Do voliéry ibisov skalných, postavenej v roku 2002, môžete vojsť dovnútra. V Alpách ibisy zmizli v 16. storočí, hlavne preto, že mladé vtáky boli považované za pochúťku. Od roku 1988 sa z Innsbrucku koordinuje európsky chov tohto druhu, ktorý ho pomohol zachrániť pred vyhynutím. Ďalej chodník klesá popri teráriu a akváriu späť k vstupu.

Zámok WeiherburgFoto Böhringer Friedrich, CC BY-SA 2.5, Wikimedia Commons15
Budova / pamiatka

Zámok Weiherburg

Weiherburg vznikol v 15. storočí ako neskorogotické sídlo a meno dostal podľa rybníka, ktorý tu existoval až do 20. storočia. Arcivojvoda Ferdinand II. zriadil okolo panstva oboru, na mieste dnešnej Alpenzoo. Mesto Innsbruck prevzalo zámok v roku 1911 a v rokoch 1976-1978 ho starostlivo obnovili. Dnes sú tu kancelárie zoo, reštaurácia s tirolskou kuchyňou a od roku 2021 prírodovedné múzeum s meniacimi sa výstavami.

Všetky body (21)

Zoskupené ako v legende mapy. Hviezdička označuje odporúčané body.

Zvieratá 14
Vydry ★Alpenzoo sa ako prvá zoo v Európe dočkala mláďat vydier, v roku 1978, a v roku 2010 ich výbeh zväčšili. Vydra dokáže zadržať dych až na 8 minút a ponára sa do hĺbky 18 metrov. Na každom štvorcovom centimetri kože má približne 50000 chlpov, takže voda ani chlad jej neublížia. Živí sa hlavne rybami, ale aj obojživelníkmi, malými cicavcami a lastúrnikmi.
Medvede hnedé ★Medvede hnedé žijú v novom výbehu od roku 2003, v najnižšej časti zoo, takže sem zídete dolu serpentínami. Dospelý medveď váži od 120 do 300 kilogramov a pred zimou zje až 30 kilogramov bobúľ, hlavne čučoriedok. Mláďatá sa rodia v zime a vážia iba približne 300 gramov, kým matka je od nich zhruba 500-krát ťažšia. Pamätajte, že odtiaľto vás k ďalším výbehom čaká už hlavne stúpanie.
Krkavce ★Krkavce žijú v Krkavčej veži Paula Floru, otvorenej v roku 2006. Krkavec je najväčší z krkavcovitých a zároveň najväčší spevavec, dožíva sa až 30 rokov. Je veľmi inteligentný, učí sa pozorovaním iných vtákov a dokáže napodobňovať zvuky okolia, dokonca aj ľudské slová. Páry sa vytvárajú v mladosti a zvyčajne zostávajú spolu celý život.
Orly skalné ★Voliéra orlov skalných vznikla v roku 2009 spolu s voliérami sov a kurovitých vtákov. Orol skalný má rozpätie krídel od 190 do 230 centimetrov a vidí zhruba 3-krát ostrejšie ako človek. Takmer polovicu jeho koristi tvoria svište a zabíja pazúrmi, nie zobákom. V 19. storočí ho poľovníci takmer vyhubili, dnes v Alpách hniezdi približne 1700 párov.
Sovy ★Vo voliérach sov z roku 2009 žijú okrem iných výr skalný a sova dlhochvostá. Výr je najväčšia sova Európy, má oranžové oči a dlhé operené ušká. Dokáže otočiť hlavu takmer dookola a vo februári a marci sa samec ozýva z vysokých pozorovateľní hlbokým, dutým húkaním. Od tohto miesta chodník stúpa serpentínami vyššie.
Rysy ★Začiatkom 20. storočia rysy z Álp úplne zmizli a od roku 1970 ich vracali do prírody vo Švajčiarsku, Slovinsku a Rakúsku. Dnes v Alpách žije približne 130 rysov a každý samotársky rys potrebuje približne 100 štvorcových kilometrov územia. Rys zbadá zajaca zo vzdialenosti približne 300 metrov a široké laby mu v snehu slúžia ako snežnice. Koncom februára, v čase párenia, tu môžete počuť ich volanie.
Orliaky bradaté ★Orliaky bradaté žijú vo veľkej voliére Innergschlöß z roku 2006 spolu so svištami a čavkami žltozobými. Posledného divého orliaka bradatého v Alpách zastrelili v roku 1913 v Údolí Aosty. Alpenzoo od roku 1973 odchovala viac ako 30 mláďat, čo umožnilo program návratu tohto druhu do celých Álp: vypúšťanie vtákov sa začalo v roku 1986 a v roku 1997 sa vyliahlo prvé mláďa vo voľnej prírode. Rozpätie krídel dosahuje 295 centimetrov a hrdzavú hruď vďačí vták kúpeľom v blate bohatom na oxidy železa.
Kozorožce vrchovské ★Veľký výbeh kozorožcov vznikol v roku 2006 v hornej časti zoo, kam vystúpite strmým chodníkom. Kozorožce hubili, pretože krv, rohy a kamene zo žalúdka považovali za lieky, a posledného v Rakúsku zaznamenali v roku 1712 v Zillertálskych Alpách. Prežilo približne 60 zvierat v talianskom Gran Paradiso pod ochranou kráľa Viktora Emanuela II. a dnes v Alpách žije približne 35000 kozorožcov. Mláďatá z Alpenzoo pomáhajú obnovovať divé stáda a ruja kozorožcov trvá v najchladnejších mesiacoch, v decembri a januári.
Losy ★Prvé losy prišli do Alpenzoo ako dar švédskej kráľovskej rodiny. V dobách ľadových žili losy na alpských rašeliniskách a v tundre, ale dnes už nie sú zvieratami Álp. Los váži až 500 kilogramov, výborne pláva a za vodnými rastlinami sa dokáže ponoriť až do hĺbky 6 metrov. Potravu uchopuje predĺženým horným pyskom.
Vlky ★Vlky žijú v najvyššej časti zoo, približne 750 metrov nad morom. Keď v Innsbrucku zvonia kostolné zvony, vlky z Alpenzoo začnú vyť a ich hlas sa nesie ďaleko. Zoo ukazuje aj vernú kópiu vlčej jamy z Východného Tirolska, v akých chytali vlky až do 20. storočia. V strednej Európe ich vyhubili v 18. a 19. storočí a dnes sa vracajú z Talianska, Slovinska a Poľska.
Zubry a diviaky ★Zubry dostali nový výbeh v roku 2003 a žijú v ňom spolu s diviakmi, pretože oba druhy majú podobné potreby a zvyčajne spolu dobre vychádzajú. Býk zubra váži až 1000 kilogramov a je najväčším suchozemským zvieraťom Európy. Počas prvej svetovej vojny ich zostalo tak málo, že ich zachránil až chov v zoologických záhradách, a dnes približne 6000 zubrov žije v chránených územiach, okrem iného v Poľsku. Alpenzoo sa zúčastňuje na európskom programe chovu tohto druhu.
Supy bielohlavé ★Supy bielohlavé žijú vo voliére Zogg-Troller, otvorenej koncom septembra 2019. Voliéra je vysoká až 14 metrov a má plochu viac ako 1000 štvorcových metrov. Supy bielohlavé sa o ňu delia so zdochlinármi bielymi. Od tohto miesta trasa začína klesať smerom k východu.
Tirolský dvor ★V ukážkovom hospodárstve zoo žijú staré tirolské plemená hospodárskych zvierat. Uvidíte tu okrem iných tuxerský a tirolský sivý dobytok, pávie kozy, okuliarnaté ovce a alpské kamenné ovce a sliepky sulmtalské a altsteirer. Vedľa je podľa plánu zoo toaleta.
Ibisy skalné ★Do voliéry ibisov skalných, postavenej v roku 2002, môžete vojsť dovnútra. V Alpách ibisy zmizli v 16. storočí, hlavne preto, že mladé vtáky boli považované za pochúťku. Od roku 1988 sa z Innsbrucku koordinuje európsky chov tohto druhu, ktorý ho pomohol zachrániť pred vyhynutím. Ďalej chodník klesá popri teráriu a akváriu späť k vstupu.
Budova / pamiatka 1
Zámok Weiherburg ★Weiherburg vznikol v 15. storočí ako neskorogotické sídlo a meno dostal podľa rybníka, ktorý tu existoval až do 20. storočia. Arcivojvoda Ferdinand II. zriadil okolo panstva oboru, na mieste dnešnej Alpenzoo. Mesto Innsbruck prevzalo zámok v roku 1911 a v rokoch 1976-1978 ho starostlivo obnovili. Dnes sú tu kancelárie zoo, reštaurácia s tirolskou kuchyňou a od roku 2021 prírodovedné múzeum s meniacimi sa výstavami.
Toalety / pokladne / parkovisko 6
Verejná toaleta 1
Verejná toaleta 2
Verejná toaleta 3
Verejná toaleta 4
Verejná toaleta 5
Vstup do AlpenzooPrechádzka sa začína pri vstupe do zoo, vedľa zámku Weiherburg. Alpenzoo otvorili 22. septembra 1962 a predstavuje zvieratá z oblasti Álp, približne 2000 zvierat z približne 150 druhov. Vstup leží zhruba v polovici svahu: trasa najprv klesá k medveďom vo výške približne 650 metrov a potom dlho stúpa serpentínami až k zubrom vo výške približne 750 metrov.
AlpenzooStiahnuť Turi