Kozorožce alpské ★Kozorožce alpské sú na pláne zoo číslo 1, pri pokladni Steinbock, ktorou sa vchádza zo strany parku zámku Hellbrunn. Samce vážia do 100 kilogramov, samice do 40 a dožívajú sa 15-18 rokov. Jedia trávy a byliny alpských lúk, ale radi okusujú aj kríky a výhonky stromov. V roku 2012 výbeh prestavali tak, aby sa zvieratá dali pozorovať zblízka.
Rosomáky ★Pod strmým svahom vrchu Hellbrunner Berg žije pár rosomákov, Järvi a Logan. Rosomák patrí do čeľade lasicovitých, v kohútiku meria do 45 centimetrov a váži do 30 kilogramov. Žije v tajge a tundre okolo severného pólu. V lete žerie hlavne zdochliny, vajcia a bobule, v zime loví zajace beláky, myši a snehule, niekedy dokonca aj soby a mladé losy.
Medvede hnedé ★Výbeh medveďov hnedých otvorili v roku 1990 na svahu vrchu Hellbrunner Berg a žije v ňom okrem iných Losa. Hoci medvede patria medzi šelmy, jedia hlavne rastliny a len občas rybu, mäso alebo zdochlinu. Samce vážia až 550 kilogramov, a napriek tomu rýchlo behajú a dobre plávajú. V zime aj tu v zoo medvede zaspávajú na niekoľko mesiacov, takže ich vtedy možno neuvidíte.
Výbeh na hladkanie ★V ohrade Arche žijú najmä vzácne, ohrozené plemená hospodárskych zvierat, okrem iných trpasličie kozy, miniprasiatka, sliepky a prepelice japonské. Zvieratá si tu môžete pohladkať, kŕmiť ich však smiete len špeciálnym krmivom kúpeným v pokladni zoo. Vedľa vedie Včelí chodník (Bienenweg), pri ktorom žijú včely medonosné.
Pandy červené ★Vedľa obchodu zoo žijú pandy červené Haku a Xia. Pochádzajú z horských a bambusových lesov Himalájí, kde žijú až vo výške 4500 metrov. Jedia hlavne bambus, ale aj korene, ovocie, bobule a orechy, a vážia najviac 6 kilogramov. Ich výbeh prestavali v rokoch 2013-2015 a panda červená je ohrozený druh.
Vlky arktické ★Vlky arktické, napríklad Isegrim a Nura, pochádzajú zo severu Severnej Ameriky a z Grónska. V Arktíde klesá teplota až na mínus 60 stupňov a vietor fúka až 200 kilometrov za hodinu. Pred chladom ich chráni hustá srsť, kompaktná stavba tela a krátke uši, a veľké laby im pomáhajú chodiť po ľade a snehu. Svorka drží pokope ešte pevnejšie ako u iných vlkov a má zvyčajne 7-10 zvierat.
Gibony bieloruké ★Dom gibonov postavili nanovo v rokoch 2013-2015. Gibony bieloruké Maya, Samuk a Yuki sa pohybujú na rukách z konára na konár rýchlosťou približne 50 kilometrov za hodinu a dokážu preletieť viac ako 10 metrov. Keď začnú spievať svoj duet, ťažko ich prepočuť: takto varujú iné gibony, aby nevstupovali na ich územie. Pozrite sa aj hore, lebo z výbehu gibonov vidno strmú skalnú stenu vrchu Hellbrunner Berg.
Supí svah ★Oproti binturongom stúpa svah až k skalám vrchu Hellbrunner Berg. Na tomto Supom svahu (Geierhang) je bufet pre supy bielohlavé, ktoré lietajú na slobode: ich kolóniu tu v roku 1966 založil Heinrich Windischbauer. Dnes sem pravidelne prilietajú 3 voľné supy a v roku 2022 tu otvorili výbeh pre supy, ktoré nemôžu lietať. V lete 2024 prišlo 6 samíc z juhu Španielska a rozpätie krídel supa bielohlavého je približne 2,8 metra.
Tapíry juhoamerické ★Tapíry juhoamerické, ako Nola a Miguel, žijú v zoo od roku 2011 a zoo sa zapája do európskeho programu ich chovu. Tapíry patria k najstarším dodnes žijúcim čeľadiam cicavcov: existujú už 50 miliónov rokov a ich najbližšími príbuznými sú nosorožce a kone. Výborne plávajú a potápajú sa, behajú rýchlosťou do 35 kilometrov za hodinu a potravu chytajú obratným chobotíkom.
Jaguáre ★Dom jaguárov a výbehy šeliem Južnej Ameriky obnovili v roku 2013 a v dome jaguárov žijú aj boy a kajmany. Jaguáre Lucky Limari, Maira a Morena majú taký silný zhryz, že dokážu prehryznúť pancier veľkej korytnačky, a výborne plávajú. Čierne jaguáre sa nazývajú pantery, ale aj na ich srsti vidno charakteristické škvrny.
Irbisy ★Irbisy, čiže snežné leopardy, žijú v rade bývalých výbehov pre šelmy, hneď vedľa pumy. Miestni v Strednej Ázii ich nazývajú duchmi hôr. Žijú vo výške 2700-5000 metrov a prežijú mráz do mínus 40 stupňov. Veľmi dlhý chvost im pomáha udržať rovnováhu pri skokoch až na 15 metrov a počas spánku sa ním ovíjajú ako šálom.
Nosorožce tuponosé ★Savana nosorožcov tuponosých má vyše hektára a je najväčším výbehom v zoo. Žijú tu okrem iných samec Athos a tiež Tamu, Yeti a Zawadi. Nosorožec tuponosý žerie výlučne trávu, samce vážia do 3500 kilogramov a zvieratá sa dožívajú až 44 rokov. V dome nosorožcov žijú aj lemury kata a mungy pásikavé.
Levy ★Dom levov odovzdali v roku 2010: je nízky a vidno z neho výbeh levov aj savanu. Žije tu pár levov severných, Kiano a Dara. Levy severné majú často tmavšiu hrivu, ktorá siaha na plecia a brucho. Sú to jediné mačky žijúce v skupinách a revať dokážu nielen samce, ale aj samice.
Tučniaky okuliarnaté ★Výbeh tučniakov s rozlohou 300 metrov štvorcových postavili v rokoch 2019-2020 severne od výbehu nosorožcov za 1,3 milióna eur. Tučniak okuliarnatý je jediný tučniak žijúci v Afrike a svoj nemecký názov, teda tučniak s okuliarmi, vďačí ružovým škvrnám kože okolo očí, ktoré mu pomáhajú ochladzovať sa. Najznámejšia kolónia je na pláži Boulders Beach pri Kapskom Meste. Počet týchto tučniakov za posledné desaťročia klesol až o 97 percent a druh je kriticky ohrozený.
Zebry a antilopy ★Na savane sa spolu s nosorožcami pasú zebry Grévyho, ako aj oryxy šabľorohé a vodušky lečve. Zebra Grévyho je najväčšia a jedna z najvzácnejších zebier: na slobode zostalo približne 2000 dospelých zvierat. Názov dostala po francúzskom prezidentovi Julesovi Grévym, ktorý v roku 1882 dostal takú zebru ako dar od habešského cisára. Na rozdiel od iných zebier žije osamote a netvorí stále stáda.
Gepardy ★Zoo v Salzburgu sa preslávila výbehom gepardov so simulátorom koristi, ktorý sa rútil rýchlosťou 60 kilometrov za hodinu, no zariadenie už dávno nefunguje. Žijú tu okrem iných gepardy Aeris a Bia. Gepard meria v kohútiku do 94 centimetrov, váži do 65 kilogramov a loví menšie kopytníky, napríklad gazely. Tu sa trasa končí: hlavnou alejou sa odtiaľto vrátite k východu.
Soby lesnéSoby lesné pochádzajú z Fínska a ruskej Karélie, kde žijú v tajge. V kohútiku merajú do 1,4 metra a samce vážia 100-180 kilogramov. Jedia púčiky, trávu, byliny, huby a lišajníky. V ľudskej starostlivosti sa dožívajú až 20 rokov, na slobode zriedka viac ako 6, a sú zraniteľným druhom.
Plameniaky ružovéPlameniaky ružové hniezdia v tropickej Afrike, pri Kaspickom mori, v Indii a Pakistane. Žijú pri slaných jazerách a plytkých lagúnach, kde lovia drobné kôrovce, larvy komárov, mäkkýše, červy a riasy. Rozpätie ich krídel je 140-165 centimetrov a môžu sa dožiť až 40 rokov.