Foto Bernard Gagnon, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons
Staré mestoDubrovník, Dubrovnícko-neretvianska župa, Chorvátsko

Dubrovník: Staré mesto v hradbách: čo vidieť, mapa a trasa prehliadky

Dubrovník: Staré mesto v hradbách. V aplikácii Turi rovnaká mapa ukazuje vašu polohu, vedie vás od bodu k bodu a umožňuje odškrtávať navštívené miesta.

16bodov na prehliadku
14na odporúčanej trase
asi 2 hprehliadky

Pred cestou

asi 2 hpokojným tempom, s prestávkami
5toalety na mape
vstup zdarmamúzeá a veže majú samostatné vstupenky
Prechádzka sa začína na zastávke Pile pri západnej bráne, kde končí väčšina mestských autobusov Libertas, okrem iného linky 1A, 1B a 3 z autobusovej stanice a prístavu v Gruži a linka 6 z polostrova Babin Kuk. Končí sa pri východnej Bráne Ploče, odkiaľ sa po Stradune vrátite na Pile asi za 10 minút. Ak už ste v Starom meste, Turi vás povedie od najbližšieho bodu. Prechádzka uličkami je bezplatná, platí sa za mestské hradby a múzeá; vstupenka na hradby zahŕňa aj pevnosť Lovrijenac a deti mladšie ako 7 rokov majú vstup zdarma. Hradby sú otvorené denne okrem 25. decembra, ale od novembra do marca kratšie, zvyčajne do 15:00, a lacnejšie: v sezóne dospelý zaplatí 40 eur a od novembra do februára 15 eur. Na trase sú schody, najviac pri Jezuitských schodoch, a na hradbách vás čakajú strmé stupne. Naplánujte si asi 2 hodiny; obchôdzka hradieb je samostatný, dlhší výlet.
  • Doma otvorte miesto v Turi a ťuknite na „Stiahnuť na cestu“: mapa, opisy a fotky budú fungovať bez signálu.
  • Najvzdialenejšie body navštívte na začiatku, kým máte ešte sily.
  • Odškrtávajte priebežne a pri východe budete vedieť, čo zostalo.

Dubrovník: Staré mesto v aplikácii Turi

Poloha naživo, trasa od bodu k bodu, opisy na čítanie a počúvanie. Zadarmo, bez účtu, v 12 jazykoch.

Stiahnuť pre Android

Mapa miesta

Rovnaká mapa ako v aplikácii. Ťuknite na bod a uvidíte fotku a opis; v Turi na nej uvidíte aj seba.

Mapa: Dubrovník: Staré mesto
1odporúčané, v poradí trasyostatné bodyWCtoalety, jedlo, pokladne

Niečo nesedí? Nahláste to v aplikácii pri danom bode.

Oplatí sa vidieť

Staré mesto Dubrovníka, hlavného mesta niekdajšej Raguzskej republiky, obklopujú hradby dlhé takmer 2 kilometre a od roku 1979 je zapísané v zozname UNESCO. Väčšinu budov znovu postavili po zemetrasení v roku 1667, ktoré zabilo viac ako 5000 obyvateľov a zrúcalo väčšinu verejných budov. Počas obliehania v rokoch 1991-1992 strely poškodili viac ako polovicu budov a v rokoch 1995-1999 ich opravili v pôvodnom štýle. Prechádzka vedie od Brány Pile po Stradune, cez trh, katedrálu, Palác rektorov a starý prístav až k Bráne Ploče.

Brána PileFoto donald judge, CC BY 2.0, Wikimedia Commons1
Budova / pamiatka

Brána Pile

Brána Pile je hlavný západný vstup do mesta zo strany pevniny. Kamenný most medzi dvoma gotickými oblúkmi navrhol v roku 1471 Paskoje Miličević a vedie k drevenému padaciemu mostu, ktorý sa kedysi dvíhal. Nad oblúkom brány stojí socha svätého Blažeja, patróna Dubrovníka. Priechod za bránou zahýba, aby nikto nemohol vbehnúť do mesta priamo.

Veľká Onofriova fontánaFoto Sailko, CC BY 3.0, Wikimedia Commons2
Atrakcia

Veľká Onofriova fontána

Hneď za bránou stojí veľká mnohouholníková fontána so 16 kamennými maskami, z ktorých tečie voda. Navrhol ju Onofrio della Cava z Neapola, keď v roku 1438 dokončili stavbu mestského vodovodu. Voda tiekla do mesta z prameňa v Rijeke Dubrovačkej, vzdialeného asi 12 kilometrov. Zemetrasenie v roku 1667 zničilo kupolu a sochy fontány a jej pôvodný vzhľad už neobnovili.

Františkánsky kláštorFoto Inkey, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons3
Budova / pamiatka

Františkánsky kláštor

Františkáni začali stavať kláštor vnútri hradieb, pri Bráne Pile, v roku 1317. Z kostola po zemetrasení v roku 1667 zostal len gotický portál zo strany Stradunu s Pietou, ktorú v roku 1498 vytesali v dielni bratov Leonarda a Petra Petrovićovcov. V kláštore od roku 1317 funguje lekáreň, jedna z najstarších v Európe, otvorená dodnes. V kláštore je aj krížová chodba a stará knižnica so vzácnymi rukopismi.

StradunFoto Sailko, CC BY 3.0, Wikimedia Commons4
Atrakcia

Stradun

Stradun, nazývaný aj Placa, je hlavná ulica Starého mesta, dlhá asi 300 metrov a vydláždená vápencom. Kedysi tu bol močaristý kanál, ktorý oddeľoval Raguzu od osady Dubrava, a v 13. storočí ho zasypali. Po zemetrasení v roku 1667 a požiari, ktorý po ňom vypukol, republika stanovila pravidlá pre nové domy. Preto domy na Stradune vyzerajú tak podobne.

Gundulićovo námestieFoto Chris Brown, CC BY-SA 2.0, Wikimedia Commons5
Atrakcia

Gundulićovo námestie

Námestie nesie meno Ivana Gundulića, básnika z Dubrovníka, ktorý žil v rokoch 1589-1638. Jeho pomník vytvoril Ivan Rendić v roku 1892 a na podstavci sú bronzové reliéfy so scénami z eposu „Osman“. Každé ráno sa námestie mení na trh, kde roľníci z okolitých dedín predávajú ovocie a zeleninu.

Jezuitské schody a kostol svätého IgnácaFoto Joanbanjo, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons6
Budova / pamiatka

Jezuitské schody a kostol svätého Ignáca

Z námestia vedú hore barokové Jezuitské schody, ktoré postavil rímsky architekt Pietro Passalacqua a dokončil ich v roku 1738. Pripomínajú Španielske schody v Ríme, ktoré vznikli asi o 10 rokov skôr. Hore stojí kostol svätého Ignáca, stavaný v rokoch 1699-1725 podľa plánov jezuitu Andreu Pozza, a vedľa bývalé jezuitské kolégium, v ktorom je dnes klasické gymnázium. V roku 2025 schody prvýkrát od ich postavenia úplne obnovili.

Katedrála NanebovzatiaFoto Bernard Gagnon, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons7
Budova / pamiatka

Katedrála Nanebovzatia

Pod katedrálou objavili ruiny byzantskej baziliky a neskoršiu románsku katedrálu podľa tradície spolufinancoval Richard Levie srdce, ktorý v roku 1192 prežil stroskotanie lode pri ostrove Lokrum. Románsky chrám zničilo zemetrasenie v roku 1667 a súčasnú barokovú katedrálu stavali v rokoch 1671-1713. V hlavnom oltári je Tizianov obraz Nanebovzatie Panny Márie. V pokladnici sa uchovávajú pozlátené relikviáre svätého Blažeja.

Palác rektorovFoto Zysko serhii, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons8
Budova / pamiatka

Palác rektorov

Palác bol sídlom rektora republiky od 14. storočia až do roku 1808 a sídlila v ňom aj rada, úrady, zbrojnica a väzenie. Rektor zastával úrad len mesiac a počas toho času býval v paláci. Po výbuchu pušného prachu v roku 1435 palác obnovil Onofrio della Cava, tvorca vodovodu a fontán. Nad vchodom je latinské heslo, ktoré vyzýva úradníkov, aby zabudli na súkromné záležitosti a starali sa o verejné. Dnes je tu múzeum a v átriu stojí busta majiteľa lodí Miha Pracata.

Starý prístavFoto Bernard Gagnon, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons9
Atrakcia

Starý prístav

Bránou Ponte, postavenou v roku 1476, vyjdete do starého prístavu, jednej z najstarších častí mesta. Súčasný vzhľad mu v 15. storočí dal miestny staviteľ Paskoje Miličević. Vlnolam Kaše z roku 1485 chránil prístav pred vetrom a vlnami od juhovýchodu. V bývalom Arzenáli, teda mestskej lodenici, je dnes kaviareň a divadlo a na Lužu sa vrátite Bránou rybieho trhu z roku 1381.

Kostol svätého BlažejaFoto Sailko, CC BY 3.0, Wikimedia Commons10
Budova / pamiatka

Kostol svätého Blažeja

Svätý Blažej je patrónom Dubrovníka a jeho barokový kostol postavil v roku 1715 benátsky architekt Marino Gropelli. Stojí na základoch stredovekého kostola, ktorý prežil zemetrasenie z roku 1667, ale v roku 1706 vyhorel. Z požiaru sa zachovala len pozlátená strieborná socha svätca z 15. storočia, ktorá dnes stojí v hlavnom oltári. Na vrchole priečelia stoja sochy svätého Blažeja, Viery a Nádeje. Sviatok svätého Blažeja je od roku 2009 v zozname nehmotného dedičstva UNESCO.

Rolandov stĺp a námestie LužaFoto Bizutage, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons11
Atrakcia

Rolandov stĺp a námestie Luža

Námestie Luža uzatvára východný koniec Stradunu. Uprostred stojí stĺp s rytierom Orlandom, teda Rolandom, s mečom, kučeravými vlasmi a gotickým úsmevom, ktorý podľa zmluvy z roku 1418 vytvoril Bonino z Milána. Stĺp bol symbolom nezávislosti republiky a na stožiari vedľa visela jej vlajka, dnes vlajka Chorvátska. Počas Letného festivalu sa tu vztyčuje vlajka Libertas, teda Sloboda.

Palác SponzaFoto Dennis G. Jarvis, CC BY-SA 2.0, Wikimedia Commons12
Budova / pamiatka

Palác Sponza

Palác Sponza postavil v rokoch 1516-1522 Paskoje Miličević a spojil v ňom gotiku s renesanciou. Sídlil tu colný úrad a sklad tovaru, mincovňa, zbrojnica, pokladnica, banka a škola. Palác prežil zemetrasenie v roku 1667 bez poškodenia. Latinský nápis na oblúku v átriu pripomína kupcom, že tunajšie váhy nedovoľujú podvádzať. Dnes tu sídli Štátny archív s dokumentmi niekdajšej republiky.

Hodinová vežaFoto donald judge, CC BY 2.0, Wikimedia Commons13
Budova / pamiatka

Hodinová veža

Mestskú vežu s hodinami postavili v roku 1444 a jej veľký zvon odlial v roku 1506 Ivan Rabljanin. Hodiny odbíjajú kladivami dve bronzové postavy nazývané Zelenci. Vežu poškodilo zemetrasenie v roku 1667 a v roku 1929 ju znovu postavili, pričom postavy nahradili kópiami; originály sú v Paláci rektorov. Vedľa, vo výklenku budovy mestskej stráže, tečie Malá Onofriova fontána z roku 1446.

Brána PločeFoto Bernard Gagnon, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons14
Budova / pamiatka

Brána Ploče

Prechádzka sa končí pri východnej Bráne Ploče, ku ktorej vedie ulička pozdĺž dominikánskeho kláštora. Je to silno opevnený vstup z 15. storočia: vnútorná a vonkajšia brána, každá s kamenným mostom, a časť vonkajšieho mosta bola drevená a na noc sa dvíhala. Nad bránou stojí kamenná socha svätého Blažeja a vedľa sa týči pevnosť Revelin, ktorej stavbu začali v roku 1462 a v 16. storočí ju prestavali a posilnili. Za bránou leží štvrť Ploče s hotelmi a plážami.

Všetky body (22)

Zoskupené ako v legende mapy. Hviezdička označuje odporúčané body.

Budova / pamiatka 9
Brána Pile ★Brána Pile je hlavný západný vstup do mesta zo strany pevniny. Kamenný most medzi dvoma gotickými oblúkmi navrhol v roku 1471 Paskoje Miličević a vedie k drevenému padaciemu mostu, ktorý sa kedysi dvíhal. Nad oblúkom brány stojí socha svätého Blažeja, patróna Dubrovníka. Priechod za bránou zahýba, aby nikto nemohol vbehnúť do mesta priamo.
Františkánsky kláštor ★Františkáni začali stavať kláštor vnútri hradieb, pri Bráne Pile, v roku 1317. Z kostola po zemetrasení v roku 1667 zostal len gotický portál zo strany Stradunu s Pietou, ktorú v roku 1498 vytesali v dielni bratov Leonarda a Petra Petrovićovcov. V kláštore od roku 1317 funguje lekáreň, jedna z najstarších v Európe, otvorená dodnes. V kláštore je aj krížová chodba a stará knižnica so vzácnymi rukopismi.
Jezuitské schody a kostol svätého Ignáca ★Z námestia vedú hore barokové Jezuitské schody, ktoré postavil rímsky architekt Pietro Passalacqua a dokončil ich v roku 1738. Pripomínajú Španielske schody v Ríme, ktoré vznikli asi o 10 rokov skôr. Hore stojí kostol svätého Ignáca, stavaný v rokoch 1699-1725 podľa plánov jezuitu Andreu Pozza, a vedľa bývalé jezuitské kolégium, v ktorom je dnes klasické gymnázium. V roku 2025 schody prvýkrát od ich postavenia úplne obnovili.
Katedrála Nanebovzatia ★Pod katedrálou objavili ruiny byzantskej baziliky a neskoršiu románsku katedrálu podľa tradície spolufinancoval Richard Levie srdce, ktorý v roku 1192 prežil stroskotanie lode pri ostrove Lokrum. Románsky chrám zničilo zemetrasenie v roku 1667 a súčasnú barokovú katedrálu stavali v rokoch 1671-1713. V hlavnom oltári je Tizianov obraz Nanebovzatie Panny Márie. V pokladnici sa uchovávajú pozlátené relikviáre svätého Blažeja.
Palác rektorov ★Palác bol sídlom rektora republiky od 14. storočia až do roku 1808 a sídlila v ňom aj rada, úrady, zbrojnica a väzenie. Rektor zastával úrad len mesiac a počas toho času býval v paláci. Po výbuchu pušného prachu v roku 1435 palác obnovil Onofrio della Cava, tvorca vodovodu a fontán. Nad vchodom je latinské heslo, ktoré vyzýva úradníkov, aby zabudli na súkromné záležitosti a starali sa o verejné. Dnes je tu múzeum a v átriu stojí busta majiteľa lodí Miha Pracata.
Kostol svätého Blažeja ★Svätý Blažej je patrónom Dubrovníka a jeho barokový kostol postavil v roku 1715 benátsky architekt Marino Gropelli. Stojí na základoch stredovekého kostola, ktorý prežil zemetrasenie z roku 1667, ale v roku 1706 vyhorel. Z požiaru sa zachovala len pozlátená strieborná socha svätca z 15. storočia, ktorá dnes stojí v hlavnom oltári. Na vrchole priečelia stoja sochy svätého Blažeja, Viery a Nádeje. Sviatok svätého Blažeja je od roku 2009 v zozname nehmotného dedičstva UNESCO.
Palác Sponza ★Palác Sponza postavil v rokoch 1516-1522 Paskoje Miličević a spojil v ňom gotiku s renesanciou. Sídlil tu colný úrad a sklad tovaru, mincovňa, zbrojnica, pokladnica, banka a škola. Palác prežil zemetrasenie v roku 1667 bez poškodenia. Latinský nápis na oblúku v átriu pripomína kupcom, že tunajšie váhy nedovoľujú podvádzať. Dnes tu sídli Štátny archív s dokumentmi niekdajšej republiky.
Hodinová veža ★Mestskú vežu s hodinami postavili v roku 1444 a jej veľký zvon odlial v roku 1506 Ivan Rabljanin. Hodiny odbíjajú kladivami dve bronzové postavy nazývané Zelenci. Vežu poškodilo zemetrasenie v roku 1667 a v roku 1929 ju znovu postavili, pričom postavy nahradili kópiami; originály sú v Paláci rektorov. Vedľa, vo výklenku budovy mestskej stráže, tečie Malá Onofriova fontána z roku 1446.
Brána Ploče ★Prechádzka sa končí pri východnej Bráne Ploče, ku ktorej vedie ulička pozdĺž dominikánskeho kláštora. Je to silno opevnený vstup z 15. storočia: vnútorná a vonkajšia brána, každá s kamenným mostom, a časť vonkajšieho mosta bola drevená a na noc sa dvíhala. Nad bránou stojí kamenná socha svätého Blažeja a vedľa sa týči pevnosť Revelin, ktorej stavbu začali v roku 1462 a v 16. storočí ju prestavali a posilnili. Za bránou leží štvrť Ploče s hotelmi a plážami.
Atrakcia 7
Veľká Onofriova fontána ★Hneď za bránou stojí veľká mnohouholníková fontána so 16 kamennými maskami, z ktorých tečie voda. Navrhol ju Onofrio della Cava z Neapola, keď v roku 1438 dokončili stavbu mestského vodovodu. Voda tiekla do mesta z prameňa v Rijeke Dubrovačkej, vzdialeného asi 12 kilometrov. Zemetrasenie v roku 1667 zničilo kupolu a sochy fontány a jej pôvodný vzhľad už neobnovili.
Stradun ★Stradun, nazývaný aj Placa, je hlavná ulica Starého mesta, dlhá asi 300 metrov a vydláždená vápencom. Kedysi tu bol močaristý kanál, ktorý oddeľoval Raguzu od osady Dubrava, a v 13. storočí ho zasypali. Po zemetrasení v roku 1667 a požiari, ktorý po ňom vypukol, republika stanovila pravidlá pre nové domy. Preto domy na Stradune vyzerajú tak podobne.
Gundulićovo námestie ★Námestie nesie meno Ivana Gundulića, básnika z Dubrovníka, ktorý žil v rokoch 1589-1638. Jeho pomník vytvoril Ivan Rendić v roku 1892 a na podstavci sú bronzové reliéfy so scénami z eposu „Osman“. Každé ráno sa námestie mení na trh, kde roľníci z okolitých dedín predávajú ovocie a zeleninu.
Starý prístav ★Bránou Ponte, postavenou v roku 1476, vyjdete do starého prístavu, jednej z najstarších častí mesta. Súčasný vzhľad mu v 15. storočí dal miestny staviteľ Paskoje Miličević. Vlnolam Kaše z roku 1485 chránil prístav pred vetrom a vlnami od juhovýchodu. V bývalom Arzenáli, teda mestskej lodenici, je dnes kaviareň a divadlo a na Lužu sa vrátite Bránou rybieho trhu z roku 1381.
Rolandov stĺp a námestie Luža ★Námestie Luža uzatvára východný koniec Stradunu. Uprostred stojí stĺp s rytierom Orlandom, teda Rolandom, s mečom, kučeravými vlasmi a gotickým úsmevom, ktorý podľa zmluvy z roku 1418 vytvoril Bonino z Milána. Stĺp bol symbolom nezávislosti republiky a na stožiari vedľa visela jej vlajka, dnes vlajka Chorvátska. Počas Letného festivalu sa tu vztyčuje vlajka Libertas, teda Sloboda.
Výhľad na pevnosť LovrijenacZ námestia Brsalje vidno pevnosť Lovrijenac, ktorá stojí za hradbami na 37 metrov vysokej skale. Pomenovali ju podľa svätého Vavrinca a hovorili o nej ako o Gibraltári Dubrovníka. Múry na strane nepriateľa sú hrubé takmer 12 metrov. Nad bránou je vytesaný latinský nápis, ktorý znamená: „Sloboda sa nepredáva ani za všetko zlato sveta.“ Vstupenka na mestské hradby zahŕňa aj vstup do pevnosti.
Vstup na mestské hradbyVedľa fontány, pri malom kostole svätého Spasiteľa, je jeden z troch vstupov na hradby. Hradby sú dlhé asi 1940 metrov a vysoké až 25 metrov a tvorí ich 16 veží a bášt a 5 pevností. Najvyššie, v severozápadnom rohu, stojí okrúhla veža Minčeta, dokončená v roku 1464 podľa návrhu Juraja Dalmatinca. Obchôdzka hradieb je platená a vstupenka zahŕňa aj pevnosť Lovrijenac.
Toalety / pokladne / parkovisko 6
Zastávka PilePrechádzka sa začína pri zastávke autobusov Libertas na Pile, tesne nad západnou bránou Starého mesta. Staré mesto Dubrovníka je v zozname UNESCO od roku 1979. Trasa vedie Bránou Pile a celým Stradunom, potom uličkami k trhu, katedrále, Paláci rektorov a starému prístavu a končí sa pri východnej Bráne Ploče.
Verejná toaleta 1
Verejná toaleta 2
Verejná toaleta 3
Verejná toaleta 4
Verejná toaleta 5
Dubrovník: Staré mestoStiahnuť Turi